Interdisciplinárny tábor VÚ CSSM v Dunaeďháze

Slovákmi obývaná obec Dunaeďház nachádzajúca sa v Báčsko-malokumánskej župe sa stala stredobodom pozornosti popredných výskumníkov z Maďarska, Slovenska a Srbska. V dňoch 22. a 26. júna sa tu uskutočnil medzinárodný interdisciplinárny výskumný tábor pod záštitou Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VÚ CSSM).

„V každej dedine je niečo, čo nájdeme aj inde, ale v každej je aj niečo neobyčajné, také, čo stojí za pozornosť, čo inde nenájdeme,“ začal svoje záverečné hodnotenie jeden z výskumníkov, čo by mohlo byť aj mottom tábora. Ale čo môže byť takýmto špeciálnym znakom v Dunaeďháze? To vám takto hneď na začiatku neprezradíme, veď aj výskumníci museli dlhé dni pracovať, aby na to prišli.

Výskumný tábor sa môže pýšiť už dlhodobou tradíciou. Po prvý raz ho usporiadal v roku 1977 Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku. Výskumný ústav prevzal jeho organizovanie v roku 1991, keď sa značne zmenila náplň a zameranie tábora. Kým v prvých rokoch sa účastníci tábora zaoberali predovšetkým tradičnou kultúrou, dnes sa na ňom zúčastňujú výskumníci rôznych metodologických disciplín ako etnografia, muzikológia a jazykoveda. Tábory v hojnom počte navštevujú pracovníci, výskumníci, poprední etnografi predovšetkým z Maďarska a zo Slovenska, hlavne z partnerských inštitúcií VÚ CSSM, z Etnologického ústavu SAV, z Jazykovedného ústavu SAV, z Univerzity Komenského v Bratislave, z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Tohtoročný, v poradí už 34. interdisciplinárny tábor otvorila v Kultúrnom stredisku v Dunaeďháze 22. júna riaditeľka VÚ CSSM Anna Kováčová. Prezradila, že člen miestnej slovenskej samosprávy a zároveň podpredseda CSSM Tomáš Nagy a výskumníčka Rozália Kuštárová už pred niekoľkými rokmi iniciovali, aby dejiskom tábora bol Dunaeďház, s cieľom preskúmať slovenské dejiny tejto dediny. Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, starosta obce Štefan Szilágyi, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Eva Tóthová Vácziová a spolupracovníčka VÚ CSSM Anna Divičánová. Po oficiálnom otvorení a podaní potrebných inštrukcií sa výskumníci hneď pustili do práce, ktorá trvala každý deň od rána do večerných hodín.

Miestne sily pod vedením odbornej vedúcej tábora R. Kuštárovej im vopred pripravili zoznam informátorov a sprevádzali ich po dedine. „Napriek zmätkom na začiatku, všetkým zhrozeným pohľadom zo strany informátorov a výskumníkov - čo to bude, čierne mapy, informátori nad 50 rokov a namiesto presných adries uvedené len názvy ulíc - sme vďaka miestnym ľuďom všetky počiatočné ťažkosti prekonali,“ skonštatovala R. Kuštárová. E. Tóthová Vácziová, T. Nagy, farárka Diana Selmecziová Fuzeková, dozorkyňa Alžbeta Dudlová a mnohí ďalší boli výskumníkom k dispozícii počas päťdňového pracovného pobytu. Účastníci tábora sa každý deň vybrali do obce buď individuálne, alebo podľa osvedčeného spôsobu vo dvojiciach, trojiciach či väčších skupinách. Hlavne preto, že respondenti mali rôznu jazykovú úroveň a odborníkom z iných krajín ako Maďarsko sa zišla pomoc domácich výskumníkov pri informátoroch, ktorí hovorili po slovensky slabšie.

„Vždy máme isté obavy pred tým, ako vyrazíme do tábora, akých informátorov budeme mať,“ povedala riaditeľka VÚ CSSM. „Našťastie, boli sme prekvapení aj v tomto roku, koľko vecí sme sa dozvedeli a že viacerí rozprávali ozaj na dobrej úrovni po slovensky“. V Dunaeďháze, ako v mnohých ďalších slovenských obciach v Maďarsku, hovorí staršia generácia nárečím, čo je pri takýchto výskumoch niekedy prekážkou. Respondenti sa ťažšie rozhovoria, lebo si myslia, že slovenčinu neovládajú na dobrej úrovni. Anna Kováčová tvrdí, „že si treba uvedomiť, že nárečím hovoria aj na Slovensku, aj v Maďarsku a aj treba ním hovoriť, lebo je to vynikajúci jazyk, aj keď je už zastaraný, je rovnako hodnotný ako literárny“.

Predmetom výskumu viacerých odborníkov bolo práve tunajšie nárečie.

Katarína Balleková na základe výskumov skonštatovala, že jazyk Eďházanov patrí k južno-stredoslovenskému nárečiu, mnohé ich jazykové prejavy sú spoločné s obcami, ktoré sa nachádzajú na južnom strednom Slovensku v oblasti Novohradu a Hontu. „Takže názor, že Eďházania pochádzajú z Nitry, nemožno potvrdiť výskumom jazykovej situácie,” povedala dialektologička. Ďalej upriamila pozornosť na problémy, ktoré spôsobujú dve existujúce jazykové úrovne v obci. Staršia generácia hovorí tradičným dialektom, ktorý je zakonzervovaný a viac sa nerozvíja, no a mladí, ktorí sa učia v miestnej základnej škole, si osvoja spisovný jazyk. „Preto treba vytvárať príležitosti stretávať sa v škole s mladou generáciou, vytvárať príležitosti na komunikáciu,“ navrhuje Balleková. „To sa môže uskutočniť napríklad pomocou vlastivedných projektov. V dedine funguje pamätný dom, kde ale nie sú popísané vystavené predmety. Treba vyzvať deti, aby samy zistili názvy predmetov medzi najstaršími obyvateľmi, ktorí tieto vedomosti ešte majú. Je potrebné zdôrazňovať hodnotu nárečia aj v škole. Nárečová podoba nie je menej hodnotná a spisovná slovenčina čerpá vlastne z nárečového základu.“ Renáta Ondrejková si tiež všimla rozpor medzi mladou a starou generáciou. „Deti sa učia po slovensky, učia sa spisovnú slovenčinu a majú problémy dohovoriť sa v slovenčine s rodičmi, starými rodičmi. Treba nájsť styčný bod a vyjasniť, že aj spisovná aj nárečová podoba je správna a navzájom si pomáhať, aby aj staršia generácia sa oboznámila s novými výrazmi a aby sa zachovával aj nárečový jazyk.“

Pracovníčka VÚ CSSM Tünde Tušková sa tiež zamerala na stav jazyka a skúmala predovšetkým to, ktorý jazyk používajú Eďházania v rozličných situáciách a sférach. „V rámci výskumu sme našli také jedinečnosti, že v Dunaeďháze menej poznajú pojem lokálna identita a vôbec dvojjazyčnosť a dvojitú identitu, a že Tranoscius tu neznamená to, čo znamená na Dolnej zemi. Celkovo jazyk je v inej situácii v cirkevnej kultúre ako na Dolnej zemi.“ Ďalšia výskumníčka sa zaoberala zemepisnými názvami a pôvodom priezvisk, príbuzenskou či personálnou terminológiou súvisiacou so svadbou.

Okrem jazykovej situácie sa výskumníci venovali ďalším zaujímavým témam ako piesňový repertoár Slovákov v Dunaeďháze, komunitným aktivitám alebo historicko-demografickým súvislostiam rodiny.

Magdaléna Paríková, ktorá sa zaoberala presídľovaním, sa podelila aj o osobný zážitok: „O presídľovanie som sa začala zaujímať približne pred 20 rokmi, keď som bola po prvý raz v Nesvadoch, a teraz som veľmi rada, že môžem skúmať tieto pohyby práve v družobnej obci“. Pracovníci Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sa zameriavali okrem iného na akulturačné faktory a socio-profesijnú štruktúru. Katarína Király hľadala nové formy prejavu etnickej identity miestnej slovenskej komunity. Anna Kováčová sa snažila získať obraz o živote žien, ktoré slúžili v Budapešti a pátrala po významnom učiteľovi Jurajovi Podhradskom.

Výsledky výskumov budú uverejnené v osobitnej publikácii. Vedúca tábora Rozália Kuštárová informovala účastníkov o tom, že o dva roky oslávia 800. výročie založenia obce a pri tejto príležitosti chystajú vydať zborník, do ktorého očakávajú príspevky aj od výskumníkov.

(kan)

Foto: autorka