Na spoločnej vernisáži zbierky miestneho národopisu a výstavy Míľniky Ľudovíta Štúra 1815-1856 v dejisku Dňa Slovákov v Maďarsku podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Tomáš Nagy označil tému výstavy za neobyčajnú, pretože sa na nej „... môžeme oboznámiť s každodenným životom, ba osudom tunajších ľudí a na druhej strane v roku Ľudovíta Štúra si môžeme pozrieť expozíciu k 200. výročiu narodenia významnej osobnosti slovenských dejín, s osobným životom Ľudovíta Štúra.“

Riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyivyslovil radosť z toho, že sa už tretíkrát môže zúčastniť Dňa Slovákov v Maďarsku, pretože – ako uviedol -, je to pre neho vždy veľký zážitok. Zároveň informoval početné obecenstvo, že výstavu, venovanú velikánovi slovenských dejín pripravila jeho rodná obec Uhrovec a podáva geografický prehľad životnej dráhy Ľ. Štúra na území Slovenska.

„Dnešný deň je dvojnásobne významný: naposledy sa takto dôsledne venovali životu a dielu Ľ. Štúra v roku 1956 pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia. Tiež je významné, že Telekgerendáš je prvou zastávkou putovnej výstavy mimo hlavného mesta MR a odtiaľto poputuje ďalej aj do ďalších lokalít a regiónov Maďarska,“ dodal G. Hushegyi.

Tvorbe najvýznamnejšieho činiteľa slovenskej kultúry z prvej polovice 19. storočia sa na otvorení expozície venoval historik, vedecký pracovník Výskumného ústavu CSSM Jozef Demmel.

„Ľudovít Štúr bol jedným z najvýznamnejších dejateľov slovenských dejín, k jeho menu sa viaže kodifikácia moderného slovenského jazyka, vydávanie prvého politického časopisu v slovenčine, založenie prvého celonárodného kultúrneho spolku. Ale on bol aj politickým vedúcim a vojenským veliteľom udalostí meruôsmych rokov. V roku 1849 práve pod jeho vedením sa sformulovala prvýkrát myšlienka slovenskej národnej nezávislosti. Čo sa týka jeho stykov s dolnozemskými Slovákmi, Štúr mal pomerne málo osobných kontaktov a väzieb na Dolnú zem. Je známe, že sa za svojich študentských rokov osobne spoznal s neskorším nadlackým a čabianskym evanjelickým farárom Ľudovítom Haanom, ale poznal aj ďalších predstaviteľov dolnozemskej evanjelickej inteligencie. Tieto kontakty boli neskôr dôležité, lebo po založení politického časopisu potreboval dopisovateľov z Dolnej zeme, ktorými boli aj Š. Homola, Š. Leška ml. a J. Kutlík. Z ich korešpondencie je známe, že dolnozemskí Slováci boli predplatiteľmi Štúrovho časopisu a zaujímali sa o jeho činnosť,“ upriamil pozornosť prítomných na dodnes aktuálny odkaz Ľudovíta Štúra J. Demmel.

Vernisáž dvoch výstav spestril program Citarovej skupiny sarvašskej slovenskej školy, do ich prednesu slovenských ľudových piesní sa s nadšením zapojila aj značná časť účastníkov našich najväčších osláv.

CSL

Foto: zp