Slovenský klub v Telekgerendáši má 40 rokov

„Jubilejné slávnosti sú v živote miestnych komunít nesmierne dôležité. Sú to také zastávky v ich živote, keď si pripomenú to, čo sa stalo v minulosti a vďaka spoločne stráveným chvíľam naberú elán a sily do budúcnosti,“ týmito slovami pozdravila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková účastníkov sviatočného podujatia pri príležitosti 40. výročia založenia Pávieho krúžku Borouka v Telekgerendáši.

Telekgerendášski Slováci majú za sebou rušné mesiace. Nedávno sa dostali do popredia záujmu tým, že sa stali hostiteľmi najväčšieho sviatku slovenskej národnosti, Dňa Slovákov v Maďarsku, no presne deň pred samotnou udalosťou si ešte pripomenuli 40. výročie založenia Slovenského klubu, ktorý dnes funguje pod názvom Páví krúžok Borouka.

A bolo na čo spomínať. Veď si predstavme, čo zažije človek za štyri desaťročia – a čo všetko sa môže udiať za takéto obdobie v živote jednej komunity. V Kultúrnom stredisku, kde sa konala aj jubilejná slávnosť, členovia klubu pripravili výstavu so „spomienkami“ na uplynulé roky: staré fotografie, pohľadnice, kroniky. Záujemcov zaviedli naspäť do minulosti, k ich začiatkom, až po posledné uznania.

„Slovenský klub v Telekgerendáši založili 26. novembra 1975 so zakladajúcimi členmi: Eva Fabulyová, Ondrej Tejsi a Eržika Kováčová“ začala svoju exkurziu v čase terajšia vedúca klubu Melinda Csapová Mesnyikovová na slávnostnom programe. „Na základe požiadaviek členstva si vytýčili za cieľ pestovanie národnostného jazyka, zozbieranie a zachovanie slovenského folklórneho a hmotného dedičstva, čítanie slovenských časopisov a kníh, uzavretie kontaktov so Slovákmi žijúcimi v Békešskej župe a mimo nej, účasť na hosťujúcich vystúpeniach, založenie pávieho krúžku z členov klubu a organizovanie populárnych prednášok.“ Slovenský klub mal už v zakladajúcom roku takmer 60 členov a spolu už oslávili Vianoce a vítali Nový rok. Verní svojim vytýčeným cieľom, snažili sa zorganizovať viacero podujatí a programov. Každý rok usporiadali batôžkový bál, otvárajúcu a záverečnú klubovú zábavu, fašiangové zábavy, v znamení zachovávania tradícií oživili tradičnú svadbu, zabíjačku, žatvu, moržovanie kukurice, páračky a pečenie chleba. Pripravili výstavy na rôzne témy.

Keďže na týždenných stretnutiach členovia klubu čoraz viac spievali (pravidelne odzneli aj obľúbené piesne Okolo Šoproňu, Dobrý večer a Padá dáždik, ktoré majú v repertoári doteraz), rýchlo založili aj páví krúžok. „Starostlivo dbali o odborné zázemie, svoju prvú kvalifikáciu, ktorou bol ďakovný diplom a odmena 5000 forintov, dostali v máji 1980,“ spomínala vedúca klubu. Po ňom nasledoval celý rad uznaní, dve posledné získali od Celoštátneho odborného zväzu speváckych zborov Kóta a Zväzu Slovákov v Maďarsku. Odbornú činnosť v posledných štyroch rokoch vedie Erika Szatmáriová Baloghová, ktorej poďakovali za obetavú prácu.

Oslavujúcim sa prihovorili predseda miestnej slovenskej samosprávy Juraj Orysčák, generálny konzul SR Štefan Daňo a predsedníčka CSSM A. Hollerová Račková. J. Oryszcsák, ktorý je zároveň dlhoročným členom pávieho krúžku, vyzdvihol, ako im dobre padlo pri zostavovaní spomienkového materiálu trochu sa zastaviť, vrátiť sa v čase a ponoriť sa do spomienok.

Generálny konzul sa vyjadril uznanlivo o práci Slovákov v Telekgerendáši. „To množstvo práce a všetko, čo v prospech tu žijúcich Slovákov, ale takisto aj pre obyvateľov Telekgerendášu sa spravilo za uplynulé obdobie, má svoje ovocie a svoj význam. Predovšetkým v tom, že sa zachovali slovenské tradície, jazyk a takisto je to dobrá perspektíva aj do budúcna: môže slúžiť ako podnet pre vyučovanie slovenského jazyka.“

Predsedníčka CSSM sa zmienila o tom, akú dôležitú úlohu plnia súdržné a aktívne miestne slovenské komunity. „Tunajšia slovenská komunita, ako je to v prípade Slovákmi obývaných obcí po celom Maďarsku, patrí medzi tie hybné sily obce, ktoré dokážu udržať kultúrny a spoločenský život miestnej komunity, a tým prispievajú k tomu, aby sa šírilo dobré meno obce po blízkom i širšom okolí... Činnosť CSSM a jej inštitúcií má význam iba vtedy, keď sa zakladá na takých úspešných a životaschopných komunitách, akou je komunita v Telekgerendáši,“ vyjadrila sa predsedníčka a zároveň sa poďakovala v mene CSSM za prácu telekgerendášskych Slovákov a zagratulovala ku krásnemu okrúhlemu jubileu.

Mená zakladajúcich členov zvečnili v záhrade kultúrneho domu aj na mramorovej tabuli – aby neostali po nich iba spomienky na pekné hlasy, ale aj rukolapné spomienky.

Medzitým súčasní členovia Pávieho krúžku v pozadí si precvičovali svoje hlasivky, aby zaspievali niekoľko piesní zozbierané zakladajúcimi členmi. Je potešujúce, že v radoch súčasných členov je aj pomerne veľa mladých. Niežeby staršie ženy nevyzerali ako ozajstné dámy a páni ako džentlmeni, ale vždy je osviežujúcim zážitkom vidieť, keď sa miestnej slovenskej komunite, hlavne ak nie je početná, podarí prilákať mladých ľudí. Na galaprograme zaspievali aj hostia z partnerskej osady ovík, s ktorými Telekgerendášania oživili kontakty pred pár rokmi, keď sa chystali na 35. výročie založenia Slovenského klubu.

So Bzovíkom ešte pred mnohými rokmi nadviazala spoluprácu Eržika Kováčová, jedna zo zakladajúcich členiek. Na našu prosbu trochu oprášila svoje spomienky a porozprávala, ako vyzerali prvé roky v Slovenskom klube. Teta Eržika mala slovenských rodičov a jej materinský jazyk bol tiež slovenský. Keď sa dostala do Telekgerendášu a začala pracovať v miestnej škôlke, vedenie ju požiadalo, aby začala učiť deti po slovensky. Tie nevedeli po slovensky nič, ale rodičia a starí rodičia prejavili záujem, aby si ich potomkovia osvojili slovenčinu, keďže v rodinnom kruhu ju už tak často nepoužívali. „Začali sme s pozdravmi, krátkymi básničkami, pesničkami, ktoré som poznala,“ rozhovorila sa teta Eržika. „Ja som vedela, ktorí rodičia hovoria po slovensky a išla som sa k nim pozhovárať o tom, či by podporili nápad založenia slovenského klubu. Potom sme sa stretli vo veľkom kultúrnom dome, tam deti vystúpili a ukázali, aké slovenské básne a piesne sa naučili. To sa rodičom a starým rodičom tak zapáčilo, že stretnutia sa stali pravidelnými, každý večer sa zišli a porozprávali. Len po slovensky bolo slovo tam. Potom aj oni začali spievať, neskôr oživovať tradície predkov podľa spomienok najstarších ľudí v obci,“ povedala nám zakladajúca členka.

Teta Eržika odvtedy, čo išla do dôchodku, nie je aktívnou členkou klubu, ale stále sleduje, kam vedú jeho kroky a pravidelne jeho vystúpenia navštevuje. „Ak majú nejaký program, tak ma zavolajú a rada si zaspievam... Hlavne, keď idú tie piesne, ktoré som ich naučila ja. Tak vystúpim hore a spievam,“ dodala s úsmevom teta Eržika. Jej činnosť je vhodným príkladom pre nastupujúce mladšie generácie a podnetom na to, aby sa Páví krúžok Borouka dožil ešte veľa významných jubileí.

(kan)

Foto: autorka