V stredu 15. júla prišiel do Békešskej Čaby autobus s hosťami zo Slovenska. Účastníci zájazdu boli profesori, vedúci katedier Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a ich príbuzní. Do metropoly dolnozemských Slovákov pricestovali až večer, keďže už cestou neodolali a zastavili sa na jednom kúpalisku. Naše mesto im nebolo neznáme, veď tu boli na návšteve aj vlani.

Prvý deň sa vybrali do Makova, mesta cibule, kde vyskúšali miestne termálne kúpalisko. Podvečer sa pobrali do neďalekého rumunského Nadlaku, kde žije komunita Slovákov. Ich kultúrne centrum práve obnovujú, preto si hostia mohli pozrieť len letáky o Slovákoch v Nadlaku. Podarilo sa nám vybaviť, aby mohli vyjsť na vežu evanjelického kostola. Bol to pre nich zážitok, vďaka miestnym krajanom sa mohli tak trocha cítiť ako doma na Slovensku.

V piatok si užívali pohodu kúpaliska v Békešskej Čabe. Večer využili príležitosť a kúpili si lístky na predstavenie kultúrno-umeleckého spolku Zvolen zo srbského Kulpína, ktorý predviedol hru Frajerčenia na Tretej ulici. Hru napísal Michal Babiak, vojvodinský rodák, ktorý už dve desaťročia žije a tvorí na Slovensku, podľa slávneho románu Choderlosa de Laclosa Nebezpečné známosti. Je plná zvádzania, voľnomyšlienkárskeho života i následného odvrhovania nevinných obetí. Hlavné postavy sa však rýchlo dostávajú do slepých uličiek vlastných hier. Po skončení predstavenia vedenie Čabianskej organizácie Slovákov pozvalo hostí do Domu slovenskej kultúry. Tam členovia speváckych zborov ČOS-u rýchle navodili veselú náladu.

Predposledný deň svojho pobytu na Dolnej zemi začali Košičania na békeščabianskej tržnici, kde občas možno počuť staršie „ňaňičke” zhovárať sa miestnym slovenským nárečím. Po raňajkách sa opäť vybrali na kúpalisko, ale nenechali si ujsť návštevu mestečka Szabadkígyós, kde v tých dňoch prebiehali Kígyóšske kaštieľne hry. Najskôr si pozreli kaštieľ v nádhernom parku, kde večer slávnostne privítali potomkov Wenckheimovcov, majiteľov viacerých kaštieľov v Békešskej župe. Večer mohli sledovať koncert kapely Ghymes zo Slovenska a zúčastniť sa na ochutnávke páleniek a vín.

Posledný deň hostia prejavili záujem o gréckokatolícky ortodoxný kostol v Békešskej Čabe, ktorý bol vybudovaný začiatkom 19. storočia a renovovali ho pred šiestimi rokmi. Cestou domov sa zastavili v chýrnom kúpeľnom meste Hajdúböszörmény.

O ich dojmoch a zážitkoch nám napísala účastníčka zájazdu Eva Černáková:

„Čo sa týka kúpalísk a stravovania na kúpaliskách, pomery sa trošku zhoršili. Chýbala nám domáca strava, ako napríklad polievky, guláš či perkelt. Väčšinou ponúkajú už modernú stravu. Dobre sme sa najedli jedine v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Kúpaliská boli pomerne prívetivé, snažili sa nám čo najviac vyhovieť a dať zľavu na vstupnom. Najviac sa mi páčili kultúrne aktivity. Príjemne ma prekvapil kaštieľ v Szabadkígyósi vrátane koncertu a ochutnávky nápojov... Veľmi ma potešil aj náš sprievodca Pavle Kunovac, ktorý nás sprevádzal na niektorých aktivitách a bol milým spestrením celého nášho pobytu, pretože nám odpovedal na otázky v našom rodnom jazyku, čo sa v Maďarsku nestáva často. Slováci žijúci v Maďarsku sa radšej rozprávajú po maďarsky ako po slovensky. Možno len doma hovoria po slovensky. Prekvapila ma pomerne silná komunita rumunských Slovákov, žijúcich hneď za hranicami s Maďarskom, ktorí sa s nami rozprávali plynulo po slovensky. Potešilo nás, že udržiavajú slovenské tradície. Divadelné predstavenie spolku Zvolen z Kulpína bolo na môj vkus trošku vulgárne, ale herci v slovenských krojoch podali presvedčivé výkony. Náhodou sme sa s nimi stretli pri večeri v Dome slovenskej kultúry. Spoločne sme si zaspievali zopár tradičných slovenských ľudových piesní a odovzdali sme im vytlačený spevník spolu s notami. Náš pobyt na Dolnej zemi bol prijemným spestrením horúceho leta...“

Pavle Kunovac

Foto: E. Černáková