Tibor Mótyán čestným občanom Sarvaša, Zuzana Medveďová laureátka Ceny mesta

Koncom júla bolo v Sarvaši horúce nielen počasie, ale teplo zalievalo aj srdcia miestnych Slovákov. 23. júla, na oslavách 293. výročia znovuosídlenia mesta, totiž udelili titul čestný občan mesta dlhoročnému predsedovi Slovenskej samosprávy v Sarvaši, slovenskému osvetárovi, výbornému muzikantovi Tiborovi Mótyánovi a Cenu mesta dlhoročnej riaditeľke miestnej slovenskej školy Zuzane Medveďovej.

Oslavy znovuosídlenia mesta spoločne usporiadali mestské zastupiteľstvo a miestna slovenská samospráva. Program sa začal pred Vodným divadlom odhalením pamätnej tabule k piatemu výročiu jeho vzniku a pokračoval kladením vencov k soche slovenského velikána pôsobiaceho v meste v 18. storočí Samuela Tešedíka.

V Starom evanjelickom kostole sa účastníkom osláv prihovoril miestny farár, senior Západobékešského seniorátu Zsolt Lázár. Hostí – medzi nimi predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú - privítala predsedníčka miestneho slovenského voleného zboru Anna Franková, ktorá hovorila o slovenských predkoch, ktorí pred 293 rokmi v snahe nájsť si nový domov prišli na územie dnešného Sarvaša, kde sa usadili, vytvorili tu osadu, na základoch ktorej vyrástlo mesto, ktoré môže byť dodnes hrdé na svojich zakladateľov. „Som šťastná, že si živobytie našli práve tu, vďaka nim sa sem dostali aj moji predkovia,“ povedala A. Franková a zmienila sa o tom, že sa nachádzajú v ňou nazývanej Tešedíkovej štvrti, kde sa sústreďuje skoro všetka slovenskosť mesta. „Tak ako Tešedík, aj my musíme vychovávať mládež, aby sme nemali iba krásnu a bohatú históriu, ale aj budúcnosť plnú nádeje,“ povedala predsedníčka slovenskej samosprávy.

Primátor mesta Mihály Babák tiež vyslovil vďaku slovenským osídlencom, ba priznal sa, že sám má slovenské korene. Hovoril o tom, že mesto sa mohlo vzmáhať len vďaka usilovnej práci a účinnej spolupráci jeho obyvateľov. Pripomenul slová Tešedíka, podľa ktorých z chýb minulosti sa musíme ponaučiť a nikdy sa nevzdávajme svojich koreňov.

Po slávnostnom príhovore nasledovalo odovzdanie vyznamenaní, pričom najprv predstavili čerstvého čestného občana mesta. Je to najšľachetnejšia cena každej lokality. Sarvaš nemá veľa čestných občanov, ale sú to všetko takí ľudia, ktorí si toto uznanie zaslúžili svojimi mimoriadnymi činmi. Ak by niekto nepoznal Tibora Mótyána, jeho život, aktivity a záujmy, ten sa to môže dozvedieť z článku nižšie.

Zuzana Medveďová, o ktorej od konca školského roka môžeme povedať, že je čestnou riaditeľkou sarvašskej slovenskej školy, sa zaslúžila o to, aby táto inštitúcia zažila najväčší rozmach počas svojej existencie. Za jej vedenia sa znásobil počet žiakov, pričom sa zlepšovala kvalita vyučovania a napriek vysokému počtu žiakov a pedagógov sa v škole vytvoril súdržný, priam rodinný kolektív. Sarvašská slovenská škola je príkladom pre všetky naše výchovno-vzdelávacie inštitúcie, na čom má zásluhy jej dlhoročná riaditeľka, ktorá je od 23. júla laureátkou Ceny mesta. Po prevzatí ocenenia sa Z. Medveďovej po slovensky prihovoril notár mesta János Melis, ktorý pripomenul, že bývalá riaditeľka dostáva od svojich kolegov aj truhlicu naplnenú krásnymi spomienkami. Z. Medveďová prisľúbila prítomným, že slovenské slovo bude v škole stále živé a vyslovila slová vďaky za uznanie.

Nasledovalo odovzdanie vyznamenaní v jednotlivých odboroch, vrátane školstva, mladých talentov, ale aj policajtov či pracovníkov mestského úradu.

Záverečným aktom osláv bolo kladenie vencov úcty a vďaky k Pamätnej žule osídlencov.

Eva Fábiánová

Foto: Andrea Kissová

Tibor Mótyán

Ako osvetár je už 40 rokov aktívnym účastníkom kultúrneho života mesta Sarvaš, Békešskej župy, ba aj celej krajiny. Dlhé roky organizuje kultúrne podujatia, regionálne a celoštátne stretnutia, sám na nich často vystupuje ako moderátor a rečník. Je zakladateľom Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov Vernosť a v rokoch 1995 až 2014 bol predsedom Slovenskej samosprávy mesta Sarvaš. V tejto funkcii pokladal za dôležité pestovanie sarvašských slovenských tradícií a zachovanie pamiatky osídlencov mesta. Spolok záhradkárov Samuela Tešedíka je pod jeho vedením aktívnym účastníkom mestských a regionálnych podujatí. Je predsedom Nadácie Juraja Meliša, ktorá sa snaží napomôcť miestne, celoštátne a zahraničné stretnutia speváckych zborov. Oduševnene zachováva slovenské ľudové hudobné tradície a pôvodnú sarvašskú liturgiu. Skúma a vo svojich prednáškach prezentuje pôvod a význam slovenských priezvisk. Usmerňuje slovenský národnostný život Békešskej župy, úzko spolupracuje s viacerými slovenskými spolkami a organizáciami. Jeho činnosť na kultúrnom a hospodárskom poli poznajú a uznávajú aj na Slovensku. Ako pre miestne noviny poznamenal, je preňho veľkou cťou, že sa dostal „do jedného radu“ so S. Tešedíkom a operným spevákom Jurajom Melišom. Za svoj najväčší výsledok považuje umiestnenie pamätnej žule pred starým evanjelickým kostolom, ale aj publikovanie slovenskej rubriky v miestnych novinách, či vydanie pamätnej knihy o prvých 12 rokoch slovenského voleného zboru, ako aj minuloročné odovzdanie sochy životnej veľkosti J. Meliša.