Tohtoročné, v poradí 54. Slovenské národné slávnosti (SNS) vojvodinských Slovákov boli venované rôznym, dôležitým výročiam našich južných susedov, ale aj Slovákov v celosvetovom meradle.

Uplynulo 270 rokov odvtedy, ako sa prví Slováci usadili v Báčskom Petrovci. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi bola obnovená činnosť Matice slovenskej v Juhoslávii, dnes v Srbsku a oslavujúci v znamení Roka Ľudovíta Štúra vzdali hold aj pamiatke velikána slovenských dejín a kultúry pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia.

Petrovec vo svojej jedinečnosti – slávnostné otvorenie SNS

- My, dnešní potomkovia prvých slovenských prisťahovalcov na Dolnú zem máme sväté dedičstvo: svoj jazyk, zvyky, kultúru, vieru a školy a zároveň máme aj veľký zárodok pokračovať v boji za ochranu týchto vzácnych hodnôt, ktoré sú základmi nášho zachovania - povedal na úvod oficiálnej otváracej slávnosti SNS v Báčskom Petrovci predseda Okresu Báčsky Petrovec a predseda Organizačného výboru SNS Pavel Marčok. Písomný pozdrav prezidenta Slovenskej republiky prečítala v jeho neprítomnosti predsedníčka Koordinácie národnostných rád národnostných menšín Anna Tomanová-Makanová, v ktorom sa Andrej Kiska poďakoval vojvodinským Slovákom za to, že ... pomáhajú udržovať súdržnosť a spolupatričnosť slovenskej krajanskej komunity... a zároveň zhodnotil ich pôsobenie za príkladné v oblasti spolužitia, rozvíjania sa Slovákov v zahraničí a posilňovania tradičných národných väzieb.

...Vaše podujatie, Slovenské národné slávnosti sú unikátne, unikátne svojím rozsahom, unikátne s množstvom sprievodných podujatí, ale aj s dlhoročnou tradíciou...Skutočne nepoznám na celom svete iné podujatie, ktoré by takýmto spôsobom udržiavalo slovenského ducha, ako táto vaša jedinečná manifestácia Slovákov na Dolnej zemi... – uviedol štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislav Ondruš. Veľvyslanec SR v Belehrade Ján Varšo tiež vyjadril rešpekt, pokoru i poctu Slovenskej republiky všetkým tým, ktorí sa podieľali na ochrane a zveľaďovaní slovenskosti vo Vojvodine a zároveň sa po 4,5 ročnom pôsobení v Srbsku rozlúčil s miestnymi Slovákmi. Pevne verím, že začlenením Srbska do Európskej únie sa cesty Slovenska a Srbska ešte viac zblížia – dodal na záver svojho prejavu. V podobnom duchu sa vyjadril aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, ktorý prízvukoval, že Slovensko už čaká vojvodinskú slovenskú komunitu v Európe, pretože slovenskosť patrí do európskej dimenzie, je európskou hodnotou.

Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku

Slávnostné zasadnutie najvyššieho pléna Matice slovenskej v Srbsku (MSS) sa nieslo v znamení 25. výročia obnovenia jej činnosti. Vo svojom referáte predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová popri význame Matice, ako jedného z najdôležitejších pilierov slovenskosti, zdôraznila aj to, že najväčšia časť ich súčasných projektov je zameraná na deti v predškolskom a školskom veku, resp. na stredoškolskú mládež. Na zasadnutí popri občasných kritických príhovoroch drvivá väčšina rečníkov zdôraznila potrebu jednoty a vnútornej demokratickosti v procese ochrany národnostných práv. Prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik ubezpečil prítomných, že napriek kritikám a útokom proti spoločným aktivitám dolnozemských Slovákov z troch štátov, členské orgány a organizácie týchto projektov mienia pokračovať v spolupráci v plnom prúde. O dôležitosti pokračovania týchto dolnozemských projektov hovorila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, a dodala, že obrovský význam stretávania a vzájomnej spolupráce vidí predovšetkým medzi mládežou, veď pred niekoľkými desaťročiami žiaci našich škôl ešte ani nevedeli o existencii slovenských komunít v susediacich štátoch.

Potešilo nás, že na slávnostnom zasadnutí odzneli aj verše nášho komlóšskeho básnika Juraja Dolnozemského, v podaní manželky čestného predsedu MSS Rastislava Surového, pani Eleny Surovej. Profesorka matematiky na dôchodku z Kysáča nám porozprávala, že veľmi rada recituje a J. Dolnozemský je jej obľúbeným básnikom, má aj CD nosič s jeho tvorbou.

Sprievodné programy – Štúr, výtvarné umenie, folklór

V rámci slávností sa už tradične konal rad pestrých programov rôzneho žánru. V sídle Spolku petrovských žien na výstave Konope, konope... sme mali možnosť v spoločnosti predsedníčky CSSM zoznámiť sa s podobnosťami, resp. odlišnosťami komlóšskeho a petrovského kroja, svadobných jedál, alebo poľnohospodárskych prác. Na stretnutí slovenských dolnozemských učiteľov, organizovanom Osvetovou komisiou MSS, docent FF UK, kulpínsky rodák Michal Babiak pri hľadaní odpovede na otázku: „Žije v nás Štúr?“ uviedol, „...že tento ľud nebol ponechaný sám na seba, že nad jeho duchom, ktorý sa potrebuje dvíhať stále k výšinám, neustále bdeli nielen roduverní farári a učitelia, ale aj jeden premyslený systém permanentného vzdelávania a formovania sa v národnom smere – to sú plody Štúrovej koncepcie.“ Na tomto stretnutí v znamení Roka Ľudovíta Štúra odovzdali všetkým školám portrét tohto významného činiteľa slovenskej kultúry, ktorý za čabiansku slovenskú školu prevzala jej riaditeľka Edita Pečeňová. V Galérii Zuzky Medveďovej sme spoznali pestrofarebný svet svetoznámej Kovačickej insity, no a v neposlednom rade sme si mohli pozrieť veľkolepý folklórny galaprogram vojvodinských slovenských kultúrnych telies s názvom Požehnajme nášmu kraju, v ktorom vystúpili v nádherných krojoch naši krajania od Erdevíku až po Starú Pazovu.

Na najväčších oslavách vojvodinských Slovákov som sa zúčastnil v znamení rodiacej sa spolupráce Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu z Nového Sadu a nášho novovytvoreného vydavateľstva SlovakUm. Pevne veríme, že po veľkorysom pozvaní riaditeľa NVU Samuela Žiaka vzájomná spolupráca pracovníkov slovenských médií bude taká úspešná, ako je napríklad v prípade výskumníkov vedeckých dielní, alebo žiakov slovenských škôl v troch štátoch dolnozemských Slovákov.

Cs. Lampert

Foto: csl