Stereotypy nemám rada, ale jeden z nich sa pravdepodobne vzťahuje na väčšinu žien: občas rady snívame o tom, aký bude náš veľký biely deň. V našej fantázii pochodujeme za zvukov fanfár v drahých dizajnérskych šatách smerom k oltáru, kým nás všetci sledujú s doširoka otvorenými očami – a tam nás čaká ten pravý, s úsmevom cez slzy.

Bernadete Szabovejsa sníval trochu iný sen. Žiadne módne dizajnérske šaty, ani nové, moderné. So svojím vyvoleným Mártonom Birinyimsi naplánovali takú svadbu, akú mali ich predkovia voľakedy v Kerepeši.

Ako dievča som sa viackrát zúčastnila na dedinských svadbách, keďže sama pochádzam z malej obce. Preto mi nebola celkom cudzia atmosféra, ktorá vládla počas slávnostného popoludnia: vznešenosť a hrdosť okorenené primeranou dávkou dedinského humoru a nasledovne nadšeným žartovaním.

Oživenie tradícií predkov sa začalo sprievodom ženícha k domu nevesty, kde ju najprv musel vypýtať od rodičov. Budúca svokra mu neuľahčila úlohu a poslala pred bránu všetky ženy v domácnosti, no ženích odmietal mladšie, aj staršie. Konečne sa otvorila brána a tam sa objavila Bernadet v ručne vyrobenom tradičnom ľudovom svadobnom kroji. Mimochodom návrhárkou jej oblečenia bola Mártonova stará mama, ktorá desaťročia šila ľudové kroje v dedine.

Pred domom nevesty sa stretli príbuzní z oboch strán a po pohostení a tanci žien a dievčat sa presunuli všetci k rímskokatolíckemu Kostolu sv. Anny, kde sa konal obrad. Svadobný sprievod sledovala celá dedina: na veselú hudbu všetci vystrčili hlavy z okien, a svadobčania ponúkali víno a koláče podľa starých tradícií.

Svadobný obrad celebroval katolícky kňaz Andrej Farnav maďarskom jazyku. Po tom, ako si mladí sľúbili navzájom večnú vernosť, začala sa v kultúrnom dome ozajstná zábava, ktorá trvala až do bieleho rána.

Obyvatelia dediny, ako sme sa dozvedeli od predsedu miestnej slovenskej samosprávy Karola Kišša, sa už mesiace chystali na túto slávnostnú udalosť. „Cestoviny do polievky sme pripravili spolu ešte na jar, a tesne pred svadbou sme podľa starých zvykov zorganizovali zabíjačku, aby sme mali čím pohostiť svadobných hostí na veľkolepej večeri,“ povedal K. Kišš.

Novomanželom prajeme aj na stránkach našich novín veľa šťastných rokov spolu!

(kan)

Foto: autorka