Tradičná slovenská svadba v Santove

„Chlapi ven!“ – znel nekompromisný pokyn, keď sa príbuzné – členky miestnych folklórnych spolkov – chystali vystrojiť nevestu na blížiacu sa tradičnú santovskú svadbu. Už som sa poberal z miestnosti von, keď sa mi zrazu pred nosom zatvorili dvere. Žeby som nepôsobil mužne? Nahováram si, že to bude fotoaparátom, keďže aj ostatných ním vystrojených zástupcov médií santovské ženy medzi sebou strpeli, a tak vám aspoň môžeme priblížiť fotografie z tohto pre mužské oči nie často vídaného aktu. Kým mladú nevestu Nikolett Rozovicsovú z Čívu obliekali, santovské ženy spievali tradičné slovenské svadobné ľudové piesne. Dialo sa tak 12. septembra v skorých popoludňajších hodinách v rámci Dňa tradícií, kedy sa hlavní organizátori, obecná a slovenská národnostná samospráva, rozhodli oživiť tentoraz tradičnú santovskú svadbu.

Kým nevestu obliekali, družba v mene „svadebného otca“ a „svadebnej maci“ pozval ženícha aj s rodinou, aby ich „ráčili naščiviť, mladých do chrámu Božého a z chrámu Božého naspák odprovadili a s nima sa veselili.“ Napriek enormnej snahe som k ženíchovmu domu dobehol až po tom, ako si vypili na zdravie mladých a tak trochu sklamane som sa mohol rovno pobrať so svadobným sprievodom od dvora za knižnicou naspäť k nevestinmu domu. Do kroku nám hrala kapela Santovská nálada.

„Pochválen pán Ježiš Kristus! Došli sme pre vašú peknú nevestu, kerú ste starostlivo vychovali pre nášho mladoženíka,“ zdravil domácich krásnou „santovčinou“ družba Michal Posztránszki, potom vyviedol nevestu zo „zannej izby“ na dvor, kde sa rozlúčila s rodičmi i „kamarádkami“ a celý sprievod sa pobral do „kostela“ na sobáš.

Farár Imre Salát neskrýval svoje nadšenie „z toľkej krásy“, akej v tomto kostole ešte nevidel. Veľmi sa mu páčili pilíšske kroje, ktorými sa kostol len tak hemžil – kto mohol, prišiel v tradičnom odeve svojich predkov, za čo sa im vo svojom večernom príhovore poďakovala aj starostka obce Eva Csicsmanczaiová – samozrejme, tiež odetá v kroji. Pán farár vyzdvihol nesmiernu dôležitosť zachovávania slovenských tradícií, ktoré sa popri svadobnej omši celebrovanej v maďarčine prejavili aj v kostole v podobe slovenského Otčenáša či ďalších slovenských modlitieb a liturgických piesní.

Z kostola sa svadobný sprievod presunul do veľkého stanu postaveného pri Barossovom dome (spoločenský dom obce), kde naň už čakali prestreté stoly a „žebráci“, cez ktorých sa hladní hostia dostali až po tom, ako im „mladoženík“ Ferenc Németh dobre zaplatil. Pri vchode ich čakala aj kuchárka s medom, aby mali sladký život. Nechýbalo ani tradičné rozbitie a zametanie taniera či koláč plný drobných, aby mladomanželia vedeli, „že jaké koláče im upékli“. Peniaze sa ukázali ako pevný motív tradičnej podpilíšskej svadby, veď hneď ako si hostia posadali – čo v obrovskom stane zabralo úctyhodný čas – družba obišiel celý stan zbierajúc peniaze pre nevestu a neskôr sa zbieralo dokonca aj pre kuchárku, ktorá si „čírou náhodou“ obarila ruku a „mosela íst dochtorovi“, a to sme sa ešte nedostali k nevestinmu tancu... Ale nebežme tak dopredu, okrem peňazí pre nevestu dostal mladý pár aj rôzne dary od príbuzných a známych, za ktoré sa ženích slušne poďakoval: „Ďakujeme pekne za darúnky. Až budeme mať možnosť, tedy vám to vrátime, a ked né, nech vám pán Boh zaplatí.“

Výchova na správne hygienické návyky predchádzala očakávanému prvému chodu: „Vodička čistá, od pána Ježiša Krista, gdo sa v tej vode umyje, s nami obeduvat bude.“ Svadobné menu obsahovalo chutnú slepačiu polievku, varené mäso s chrenom a chlebom (zo sliepky, ktorá „čéra ešče lítala a krákorila po dvore“), mäso s kapustou a na záver zákusky. Na stoloch nechýbali ani džbány s vínom a sóda (prísady streku, alebo po santovsky „špriceru“), takže o kulinárske zážitky a dobrú náladu bolo postarané. Rovnako aj o zábavu, veď medzi jednotlivými chodmi sme mohli byť svedkami ďalších pozornosť pútajúcich udalostí: ako neveste ukradli fagani „črevicu“, ako jej ju vrátili až keď im „mladoženík“ zaplatil (zase tie peniaze), ako sa kuchárka obarila, boli sme svedkami prvého tanca nevesty a zábavy, až kým neprišla tá radostná chvíľa, keď sa z mladej nevesty stala žena: krstná mama jej sňala veniec, a družba ju odviedol, aby sa prezliekla. Keď sa s ňou vracal, najprv doviedol „omylom“ inú, po protestoch rodiny však napokon priviedol aj tú správnu, ktorej tak mohli nasadiť čepiec a za znenia melódie i slov piesne „Stratila som partu...“ a výkrikmi družbu „Predaná je nevesta!“ sa z nevesty na záver svadobného programu stala žena, s ktorou si chcel každý prítomný zatancovať a na melódie členov kapely Santovská nálada mulatovať do neskorej noci.

Ku gastronomickým pôžitkom zákuskami a tortou prispel známy cukrár, santovský rodák Emil Valencsics, podujatie ďalej podporili Zväz Slovákov v Maďarsku, Slovenská samospráva Peštianskej župy, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku – Mlynky a okolie a miestna samospráva.

Súčasťou Dňa tradícií v Santove boli aj oslavy 35. výročia založenia miestneho Pávieho krúžku. K slávnostným pozdravom došlo v rámci svadobnej večere v stane na dvore Barossovho domu. Slová vďaky a uznania zazneli postupne z úst starostky Santova E. Csicsmanczaiovej, predsedu miestnej slovenskej samosprávy Lajosa Papučka, predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbety Hollerovej Račkovej, predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej Baránekovej, starostov Šárišápu i Mlynkov, vedúcich viacerých našich folklórnych telies i členov kapiel Kóborzengő a Santovská nálada, ktorí neraz sprevádzali páví krúžok na rôznych podujatiach doma i v zahraničí. V príhovoroch sa vynárali spoločné spomienky, uznanie bohatej činnosti pávieho krúžku ako aj zborové prianie všetkých, aby vo svojej činnosti pokračoval minimálne ďalších 35 rokov, podľa odvážnejších priam až sto rokov. Oslávencom zaspievali, zahrali či zatancovali členovia miestnej folklórnej skupiny Studienka, členky pávích krúžkov z Mlynkov i z Čívu, členovia miestnej tanečnej skupiny Pántlika, kapela Kóborzengő i Santovská nálada. Slávnostný akt dobre zapadol do tohto septembrového cestovania do santovskej minulosti, prítomní členovia najrôznejších spolkov a organizácií v krojoch so značným zastúpením hudobníkov vytvorili skutočnú pilíšsku slovenskú haravaru, akej tu azda nebolo od čias našich starých mám.

Zlatko Papuček

Foto: autor

Alexander Kormoš
Svadba v Pilíši

Zďaleka modrá, zblízka zelená,
tisíckrát ospievaná, povestná,
pilíšska hora!

Pramene života, studienky nádeje,
bystriny viery stáročia žblnkocú
v lákavej zeleni spevavých lesov
na tvojich skalnatých svahoch.

Ó, ty tisíci raz omladnutá,
chodníčkami lásky popretkávaná,
premilená hora,
ty rozkošná kolíska našich rajských,
búrkami ubíjaných túžob!

Znova si odetá
do svojho krásneho kroja,
ako mladá nevesta, parádne vyzdobená,
od vekov zasnúbená
s naším prekrásnym rodným krajom,
s tým naším tvrdým
osudom!

Tvojou večnou krásou opojení,
s radostným spevom a tancom
pôjdeme na tvoju
kvetnatú, slnečnú svadbu!

Nech žije vo večnom šťastí a radosti
ten večne mladý a prekrásny pár:
pilíšska hora a pilíšsky kraj!

Pilíšsky Santov 12. septembra 2015