Čabianska organizácia Slovákov už tradične usporiada druhý septembrový víkend multietnické podujatie V pokoji v Békeši. Jeho cieľom je ukázať súdržnosť a svorné spolunažívanie rôznych národností žijúcich v tejto župe.

K tomuto podujatiu sa pridalo v tomto roku ďalšie – Dolnozemský jarmok. Promenáda najlepších kúskov z dolnozemskej slovenskej kultúry a gastronómie z Maďarska, Rumunska a Srbska organizujú každý rok v inej krajine a tento rok prišli na rad práve Čabänia. Nevyšli na hanbu. Pripravili výstavu, sympózium a tradičný jarmok s kultúrnym programom. Na sympóziu sme sa napríklad dozvedeli o sprísnení pravidiel vyúčtovania štátnej podpory národnostným samosprávam.

V prvý deň – 11. septembra – účastníkov pozdravili zástupcovia národností a úradov a poskladali spolu zástavy na javisko, čo symbolizovalo súdržnosť národností.

Výstavy

Z diel slovenských umelcov Slovenskej umeleckej besedy otvorili výstavu János Várkonyi a predseda ČOS Michal Lásik. Ako sme sa dozvedeli, Slovenská umelecká beseda spolupracuje s umeleckou besedou Békéstáj, maliari si navzájom požičiavajú, resp. darujú svoje diela na výstavy buď do Dunajskej Stredy alebo do Békešskej Čaby. Iniciátorom tejto medzinárodnej spolupráce z maďarskej strany bol Juraj Ezüst, maliar slovenského pôvodu. V priestoroch Domu slovenskej kultúry si záujemcovia mohli pozrieť výber z diel slovenských umelcov.

Riaditeľka Domu slovenskej kultúry Hajnalka Krajčovičová bola prítomná na každom dejisku. Stále mala dobré slová pochvaly nielen pre vystavovateľov, ale aj pre vystupujúcich či hostí.

V Áchimovej sieni Slovenského oblastného domu bola výstava k 150-ročnici slovenského novinárstva vo Vojvodine. Ako vo svojich úvodných slovách povedal riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík, slovenské noviny vychádzajú na území Vojvodiny viaceré, pre viac vekových kategórií, výstava zahrňuje dôležité obdobia 150-ročnej existencie slovenských novín.

Sympózium

Na sympóziu zástupcov národností, štátnej a občianskej sféry v Slovenskom oblastnom dome odzneli zaujímavé prednášky, z ktorých sme sa dozvedeli, že tento rok oslavujú 300-ročné výročie znovuosídlenia Békešskej župy - a to od predsedu VZ župy Mihálya Zalaiho, ktorý zároveň predniesol krátku históriu národností žijúcich v tejto lokalite.

Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Združenia celoštátnych národnostných samospráv Alžbeta Hollerová Račková hovorila o novej situácii, ktorá vznikla po parlamentných voľbách v roku 2014, keď sa založil parlamentný výbor národnostných hovorcov. „Fórum pravidelných stretnutí celoštátnych národnostných samospráv môže byť inštitucionalizovaným fórom napr. na komunikáciu s parlamentným výborom,“ povedala a podotkla, že vzťah nie všetkých národnostných samospráv a parlamentných hovorcov je bezproblémový. „Musíme tu vytvoriť deľbu práce ... tak isto, keď v tom čase vznikali národnostné samosprávy sa musela urobiť deľba práce medzi občianskou sférou a volenými zbormi,“ povedala A. Hollerová Račková. Pripomenula, že sa snažia iniciatívne sa zapájať do modifikácie národnostného zákona a volebného zákona na základe skúseností, ktoré nadobudli od ich prijatia a od posledných volieb. Čo sa týka činnosti CSSM, pripomenula zmeny, ktoré nastali po voľbách na jeseň 2014. Predstavila poslancov z tohto regiónu, pripomenula, že v župe fungujú tri z piatich slovenských škôl, ktoré prevádzkuje najvyšší volený zbor a fungujú tu aj regionálne centrá novovzniknutého Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, ako aj Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, resp. Metodické centrum Slovákov v Maďarsku. „Počítam s tým, že slovenská komunita v Békešskej župe aj v budúcnosti bude motorom verejného života Slovákov v Maďarsku a predpokladám, že všetka tá činnosť, ktorá sa rozbehla nielen v oblasti samospráv, ale aj v oblasti občianskej sféry – aj vďaka Anke Ištvánovej – bude pokračovať,“ povedala predsedníčka CSSM a na záver dodala, že považuje za dôležitú spoluprácu dolnozemských Slovákov troch krajín, lebo „my Slováci v Maďarsku čerpáme veľa sily z toho, čo sa naučíme od vás. To, že naše deti a členovia našich spolkov môžu vidieť vitálnu slovenskú komunitu, je pre nás vzorom a ukazuje, že je normálne byť inojazyčným občanom.“

Vedúci národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulik sa vo svojej prednáške zameral na praktické zmeny v živote národností v Maďarsku. „Národnostný zákon prijatý v roku 2011 obsahuje také prvky, ktoré sú platné od tohto roku. Tieto nariadenia sa týkajú napríklad využívania národnostných práv v takých osadách, kde pomer miestneho národnostného obyvateľstva presahuje 10 alebo 20 percent.“ V osadách, kde je tento pomer desaťpercentný, by na základe iniciatívy národnostnej samosprávy mali byť všetky úradné dokumenty dvojjazyčné: okrem maďarčiny aj v jazyku danej národnosti, miestna tlač by mala byť tiež dvojjazyčná, mali by byť všade dvojjazyčné nápisy na verejných priestranstvách. „Keď tento pomer presahuje dvadsať percent, mali by byť preložené všetky zápisnice zasadnutia miestnej samosprávy aj do národnostného jazyka a pri prijímaní pracovných síl do verejnej správy by mali byť uprednostnení ľudia, ktorí ovládajú národnostný jazyk,“ povedal A. Paulik. Ďalej hovoril o financovaní národnostných samospráv. „Celkový systém sa nezmenil, ale sprísnili sa pravidlá vyúčtovania. To znamená, že do 31. januára nasledujúceho roka by každá samospráva mala vyúčtovať peniaze, ktoré dostáva z ústredného rozpočtu. Doteraz stačilo uznesenie o tom, načo ich použili, ale teraz treba osobitne priložiť aj účty,“ povedal vedúci odboru a dodal, že napriek tomu, že sa snažia tieto informácie od začiatku tohto roka rozširovať, majú pocit, že ľudia si neuvedomujú fakt, že ak do konca januára 2016 nevyúčtujú tohtoročné podpory (na fungovanie a diferencované), tak v nasledujúcom roku nedostanú nijakú podporu. Zmienil sa aj o systéme parlamentných hovorcov, resp. o dosiahnutých cieľoch novovzniknutého výboru, vďaka ktorému napríklad v roku 2016 sa zdvojnásobí podpora národností oproti roku 2014.

Ako funguje Slovenská samospráva Békešskej župy, sme sa dozvedeli v prednáške jej podpredsedníčky Eriky Tóthovej a vystúpili aj predstavitelia ostatných národností župy.

Dolnozemský jarmok

V sobotu sme mohli vidieť predstavenia skupín z domova i zo zahraničia: spevokoly Orgován, Ružička, Borouka, Horenka a Páví krúžok z Poľného Berinčoka, tiež citarové skupiny ako Rosička a Slniečko, tanečné skupiny Balassi, Romana Cserhaja. Taktiež vystúpili národnostná tanečná skupina Čaba, Szuferini a Salašan. Veľmi zaujímavé bolo vypočuť si detskú dychovku zo Slovenského Komlóša a tiež kyticu rumunských ľudových piesní v podaní Györgyi Grószovej, Doriny a Gracielly Kovácsových. Vystúpil známy ženský hudobný kolektív Aradáčske meškárky a folklórny súbor Radavanka. Večer po skončení folklórnych programov sa v slovenskom oblastnom dome predstavili členovia amatérskej zložky Slovenského divadla Vertigo, aby posledný raz predviedli hru Vladimíra Hurbana Vladimírova Naša mačička.

Samozrejme najmä gastronómia mala veľký úspech. Na dvore Domu slovenskej kultúry sme mali možnosť ochutnať vynikajúce tradičné slovenské jedlá. Na obed pri každom stánku bol kopec ľudí, ktorí si za „krajciare“ mohli kúpiť a ochutnať jedlá, ako napríklad klobásu, sármu (plnená kapusta) zo Srbska, halušky s bryndzou, s makom, s tvarohom, langoše, ukrajinské zeleninové mäso, atď. Bolo tu všetko, čo si len viete predstaviť.

Počas jarmoku boli po ulici rozložené viaceré stánky. V nich ľudia dostali okrem informácií aj „krajciare“, za ktoré si následne mohli kúpiť vyšívané obrusy, doma vyrobené mydlá, strojové výšivky z rumunského Nadlaku a publikácie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku.

Zo Srbska doniesli práce zhotovené na kolovratoch, omaľované drevené predmety, ukážky maľovania na sklo, na porcelán a tiež kraslice.

Organizátori nezabudli ani na malé deti – mohli si sadnúť a voziť sa na kolotoči z košíkov. Ten mal ozaj veľký úspech. Vždy tam bola celá kopa detí.

Na záver môžeme povedať, že sa tu každý cítil uvoľnený a bezstarostne. Kto tu nebol, môže ľutovať.

Nezabudnite, keď príde september, tak vždy prichádza aj Dolnozemský jarmok a festival národností V pokoji v Békeši.

Eva Fábiánová, Miriam Bukranová

Foto: autorky, A. Meleg

Fotogalérie nájdete TU a TU.