Folklórny súbor Zelený veniec má 70 rokov

Väčšina našich speváckych zborov, tanečných skupín a folklórnych súborov začala svoje pôsobenie pod vplyvom maďarského hnutia folklóru s názvom Vyletel páv v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, resp. neskôr. Máloktorá naša osada sa môže popýšiť takou bohatou minulosťou ako pripeštianska slovenská obec Ečer, v ktorej folklórny súbor Zelený veniec v polovici septembra oslavoval sedemdesiate výročie svojho založenia. Na slávnosti sa zúčastnili nielen súčasní a bývalí členovia kolektívu, ale aj prominentní hostia zo širokého okolia. Vo svojich pozdravných slovách starosta obce Zsolt Gál oznámil početnému obecenstvu, že vďaka miestnym tanečníkom svetoznáma Ečerská svadba sa dostala na zoznam Zbierky hodnôt Peštianskej župy a aj Samospráva obce Ečer udelila vyznamenanie jubilujúcemu súboru. Dejiny ečerskej tanečnej skupiny zhrnula riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király, ktorá uviedla, že za uplynulé roky súbor spolupracoval s 24 pedagógmi a choreografmi. Počas zájazdov zavítali do prekrásnych kútov Maďarska, ako aj do zahraničia, na Slovensko, do Českej republiky, Poľska, Nemecka a do Rakúska. Nikdy však nezabudli na svoj užší región, na tu žijúcich Slovákov, s ktorými vyrástli v tom istom kultúrnom prostredí, navzájom posilnili slovenskú identitu členov komunity. Zároveň priblížila publiku aj samotné začiatky súboru, ktorý vznikol tesne po ukončení 2. svetovej vojny. Založilo ho 12 dievčat, ktoré mali prvé vystúpenie 6. augusta 1945 v továrni Ganz.

Dnes zo zakladajúcich členiek žijú už iba dve tanečníčky. Mária Hanková a Mária Pappová prišli aj na výročné oslavy, s hrdosťou nám ukázali fotografiu z prvého vystúpenia, na ktorej práve ony dve stoja na prvých miestach v rade krojovaných mladých Ečerčaniek. Dar Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku prevzal bývalý vedúci tanečnej skupiny Ondrej Csaba Aszódi, ktorý popri ďakovných slovách informoval obecenstvo o tom, že pracujú v siedmich vekových kategóriách od škôlkarov až po dôchodcov. Zároveň sa podelil s prítomnými aj o detaily zo života súboru, v rámci ktorého sa za dlhé desaťročia zrodili nielen priateľstvá a lásky, ale uzavreli sa aj početné manželstvá medzi jeho členmi. Je cieľom nás všetkých, aby sme napriek asimilačným vplyvom v blízkosti hlavného mesta zachovali naše dedičstvo a pestovali naše tradície – dodal O. Cs. Aszódi.

Po slávnostných príhovoroch nasledoval veľkolepý galaprogram, v ktorom vystúpili všetci aktívni tanečníci súboru, ale aj tí, ktorí si čižmy a kroje zavesili na klinec už pred 20-40 rokmi, ale pri tejto príležitosti aj oni pokladali za dôležité, aby ukázali známym a hosťom, čo všetko sa naučili v súbore. Skupina dospelých predviedla tri choreografie Evy Szilágyiovej Šubovej: Staroečerské tance boli pripravené na základe verbunka Jozefa Murára, karičiek miestnych dievčat a tzv. typickom ečerskom čupkaní; Hopači je názov choreografie zo Zemplína, a tretím dielom uznávanej choreografky sú šarišské tance. Táto veková tanečná skupina zožala veľký úspech aj s békešskými tancami Tibora Pintéra, ktoré súbor venoval dlhoročnej priateľke a pomocníčke Ečerčanov Etelke Rybovej. Prezentovali sa aj obe miestne škôlky, deti z Materskej školy č. 1. predviedli detské hry, ktoré s nimi nacvičila Renáta Zahorecová a Anikó Istvánová. Zo škôlky na Andrássyho ulici tanečníci predstavili obecenstvu miestne tance, ich vedúca teta Mariška Sosoviczová ich naučila aj typické ečerské slovenské výrazy. Skupina dôchodcov vystúpila v galaprograme dvakrát, okrem prekrásnych krojov si získala priazeň obecenstva aj svojou vitalitou a veselou náladou. Tanečníci z radov strednej generácie, ktorí si za názov zvolili po svojom vedúcom Petrovi Szentesim Petruška sa prezentovali dolnozemskými skákanými tancami a ečerským párovým tancom. Žiaci základnej školy zatancovali karičky a verbunk, pričom žiaci vyšších ročníkov do svojho programu zaradili čardáš z územia Slovenska. Medzi jednotlivými pásmami odzneli ďakovné slová na adresu okrem spomínaných choreografov, učiteľov tanca, pedagógov a ich pomocníkov, aj ďalším odborníkom, napríklad manželom Farkasovcom, Istvánovi Vollému, Beáte Földváryovej Blazsekovej, Fanni Sosoviczovej, Gáborovi Leskóovi, Zsuzsane Földváriovej Gálovej, ako aj muzikantom - trubačom z Újhartyányu a kapele Attilu Kostyála. Zlatým klincom galaprogramu bola svetoznáma Ečerská svadba v podaní všetkých účinkujúcich. Choreografiu Miklósa Rábaiho (mimochodom rodáka z Békešskej Čaby) poznajú po celom svete od Japonska až po Spojené štáty americké a šíri dobré meno nielen Maďarska, ale aj pokladov číročistého ečerského folklóru.

Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková vo svojej gratulácii vyzdvihla, že ečerský folklór je dôkazom prepojenosti nielen s okolitými slovenskými obcami, ale aj so vzdialenejšími lokalitami, veď napríklad v jej rodnom meste, v Slovenskom Komlóši na Dolnej zemi, je tiež veľmi populárny druh tanca marš a dychovky aj u nich nazývajú trubačmi. Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková popriala miestnym, aby aj naďalej ostali takí, akí sú: milí, sympatickí a hrdí na svoje dedičstvo. V mene Slovákov regiónu jubilujúcemu súboru zagratulovala predsedníčka Spolku pripeštianskych Slovákov Dolina Zuzana Szabová.

Okrem veľkolepého programu pri príležitosti významného výročia príprava na vystúpenia mala aj ďalší prínos pre budúcnosť: počas rozlúčky s hostiteľmi sme mohli byť svedkami toho, ako aktivisti skupiny s názvom Petruška (generácia štyridsiatnikov a päťdesiatnikov) oznámili Ondrejovi Csabovi Aszódimu, že z ich strany to určite nebolo iba jednorazové vystúpenie pri príležitosti osláv. V práci mienia pokračovať a väčšina z nich pokračuje v tanci v rámci folklórneho súboru Zelený veniec.

Výročný galaprogram sa mohol uskutočniť aj vďaka podpore Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Verejnoprospešnej nadácie ZSM a Slovenskej národnostnej samosprávy Peštianskej župy.

CsL

Foto: autor