Koncom októbra Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (JÚĽŠ SAV) a Slovenská jazykovedná spoločnosť pri JÚĽŠ SAV (SJS pri JÚĽŠ SAV) zorganizovali vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou venovanú 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra a tematicky zameranú na historické a súčasné aspekty výskumu a interpretácie jeho diela v kontexte vývinu slovenského jazyka a jazykovedy.

Konferencia sa konala v Malom kongresovom centre SAV v Bratislave. Organizátori spojili toto podujatie s 12. ročníkom celoslovenského stretnutia jazykovedcov a s prezentáciou projektov a vedeckých aktivít domácich slovakistických pracovísk.

Na slávnostnom otvorení konferencie privítali účastníkov riaditeľ JÚĽŠ SAV Slavomír Ondrejovič a predsedníčka SJS pri JÚĽŠ SAV Adriana Ferenčíková. Profesor Ondrejovič konštatoval, že v našej dobe už máme veľa poznatkov o životnej dráhe a činnosti kodifikátora spisovného slovenského jazyka Ľudovíta Štúra a je pochybné, že dnešná veda môže doplniť naše poznatky o Štúrovi.

Našťastie prednášatelia konferencie dokázali, že obavy profesora Ondrejoviča sú zbytočné. Medzi účastníkmi konferencie boli aj slovenskí lingvisti z Maďarska. Mária Žiláková prednášala o dolnozemských prívržencoch Štúra a štúrovčiny a doktorand Filozofickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa Juraj Rágyanszki porovnal slovenskú gramatiku Štefana Jančoviča so Štúrovou kodifikačnou prácou Náuka reči slovenskej. Organizátori konferencie zabezpečili možnosť na prezentáciu projektov a vedeckých aktivít slovakistických pracovísk. Kolegyne z Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Tünde Tušková a Alžbeta Uhrinová-Hornoková pripravili plagát o projekte Čabianske priezviská, ktorý je spoločným projektom VÚSM a JÚĽŠ SAV pod vedením profesorky Anny Divičanovej a T. Tuškovej.

Konferencia končila živou vedeckou diskusiou a onedlho bude prístupný aj zborník konferencie o Štúrových interpretáciách.

Juraj Rágyanszki

Foto: autor