O Slovákoch v Maďarsku v bratislavskom SNM

Zasadala vedecká rada Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku

Vedecká činnosť Slovákov v Maďarsku bola 17. a 18. novembra témou odbornej konferencie v Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Bratislave. Odborníci Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) hovorili o vzniku a činnosti tejto inštitúcie.

Foto: (s-z)

Vývoj ústavu pôsobiaceho v Békešskej Čabe dokumentuje aj výstava, ktorú otvorili v SNM na Vajanského nábreží. Podujatie pripravil Dom zahraničných Slovákov, spolu s VÚSM, CSS, SNM a békeščabianskym Múzeom Mihálya Munkácsyho. Zástupkyňa riaditeľa DZS Mária Katarína Hrkľová otvorila medzinárodný seminár privítaním kultúrneho atašé Veľvyslanectva MR Ádáma Szesztayho, bývalého veľvyslanca SR v Maďarsku Štefana Markuša s manželkou, ako aj všetkých prítomných, odborníkov i záujemcov. Seminár viedla riaditeľka VÚSM Alžbeta Uhrinová-Hornoková. V krátkosti predstavila členov delegácie - predsedu CSS Jána Fuzika, vedúceho odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Paulika, duchovného otca, iniciátora a zakladateľa Ústavu, vedca Mateja Šipického, prvú riaditeľku a dlhoročnú aktívnu vedeckú radkyňu Annu Divičanovú, etnografa, zakladateľského člena VÚSM Ondreja Krupu, ďalej vedeckého tajomníka VÚSM Jána Chlebnického a pracovníka ústavu Alexandra Tótha.

Prvá riaditeľka VÚSM Anna Divičanová predstavila aj v strednej Európe ojedinelú inštitúciu tohto typu. Už v decembri roku 1988 na kongrese Zväzu Slovákov v Maďarsku iniciovala založenie samostatnej spoločenskej organizácie - kultúrnej inštitúcie. V roku 1990 vznikol Slovenský výskumný ústav. Jeho zvláštnosťou je aj to, že bol založený ešte pred schválením národnostného zákona. V tom istom roku Ústav podpísal pracovnú dohodu s Výskumným ústavom kultúry v Bratislave, ten však následne zanikol. Od roku 2001 je majiteľom Ústavu CSS, čím sa jeho existencia stabilizovala a zaručila pomerná istota. Popri výskume a vydavateľskej činnosti organizuje sympóziá, vedecko-populárne semináre. V záujme zachovania jazyka, kultúry a tradícií slovenskej národnosti žijúcej v Maďarsku vedecky analyzuje minulé a súčasné spoločenské procesy. Nezaoberá sa slovakistikou, komparatistikou maďarsko-slovenských vzťahov. Spracováva najmä sociologické výskumy, často v spolupráci so slovenskými inštitúciami ako aj s domácimi maďarskými ústavmi. Z najdôležitejších publikácií, ktoré zahŕňajú dlhoročnú prácu kolektívu, možno uviesť Atlas slovenských nárečí v Maďarsku z roku 1990 a Atlas národopisu z roku 1996. Vedeckí pracovníci VÚSM pripravujú a vydávajú miestne vedecké práce (aj dvojjazyčné). „Výsledky lokálnych výskumov dávajú podklad pre všeobecné širšie spoločenské hodnotenie. Pomáhajú vytvárať obraz roztrúsene žijúceho etnika“, povedala Anna Divičanová. Etnologická spolupráca v sociologických výskumoch so Spoločenskovedným ústavom SAV v Košiciach trvá už pomaly tridsať rokov. Dobrá je spolupráca aj s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV v Bratislave. Výsledkom spoločných výskumov sú publikácie Slovenská inteligencia v Maďarsku v zrkadle sociologického výskumu od Márie Homišinovej a dvojjazyčná publikácia Alžbety Uhrinovej-Hornokovej „Používanie materinského jazyka v kruhu slovenskej inteligencie v Békešskej Čabe“. Uhrinovej kniha vyvolala prekvapenie u odbornej verejnosti. Spracovala údaje 99 respondentov - predstaviteľov miestnej inteligencie v Békešskej Čabe; 66 z nich žije z toho, že ovláda slovenský jazyk a aktivizuje sa na slovenskom kultúrnom poli. Prekvapujúce je, že zanikla dôležitá etnická úloha rodiny, tá prenos jazyka a kultúry na mladšiu generáciu očakáva od inštitúcií. Určitý vzostup aktivity v oblasti slovenského jazyka a kultúry sa prejavil vďaka založeniu slovenských samospráv.

Najnovšiu publikáciu Ústavu Slovenčina v menšinovom prostredí predstavil Miroslav Dudok. Je to vlastne zborník prác z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala v Békešskej Čabe v októbri minulého roku. Publikácie tohto druhu sú vzácnym materiálom pre záujemcov odbornej a širšej verejnosti, no „usporadúvanie vedeckých konferencií a sympózií je dôležité a osožné z hľadiska osobného styku, pripomienok a kritických poznámok pre našu ďalšiu prácu“, doplnila prezentáciu publikácie A. Uhrinová-Hornoková.

Profil osobnosti etnografa, folkloristu, titulárneho hlavného vedeckého pracovníka, kandidáta etnografie a jubilanta O. Krupu predstavila E. Krekovičová. Pri príležitosti jeho 70. narodenín VÚSM vydal dvojjazyčný 600-stranový zborník, bibliografiu O. Krupu s názvom V službách etnografie. Jeho doménou je množstvo výskumov, publikácií, široký tematický záber skúmaných oblastí, preklady slovenských diel do maďarčiny, edičné aktivity, vedecké organizačné práce domácich a medzinárodných sympózií, redigovanie zborníkov, prednášková činnosť. Obsahuje cez 20 monografií, štúdií a rôznych prác spracovávajúcich poverový svet a folklór - duchovný svet výskumu O. Krupu.

Odborný profil a vedeckú činnosť ďalšej jubilantky A. Divičanovej priblížil prítomným J. Botík. „Výsledky výskumov slovenskej inteligencie v Maďarsku sú dôležitým článkom výskumu slovenskej menšiny v Maďarsku. Krupa a Divičanová sa svojimi odbornými prácami navzájom dopĺňajú“. Spektrum záujmu výskumu A. Divičanovej je široké. Popri pedagogickej činnosti vznikla u nej potreba systematicky skúmať a výsledky výskumu spracovať.

Riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej Stanislav Bajaník odovzdal jubilantom za ich dlhoročný výskum a vedeckú prácu, aj za prínos do slovenskej vedy pamätnú medailu sv. Cyrila a Metoda, ktorú Matica slovenská udeľuje ako vysoké ocenenie významným slovenským vedeckým kapacitám.

Záverečné slovo na medzinárodnom seminári v SNM v Bratislave, mal M. Šipický. Hneď na začiatku povedal: „Hodnotenie práce Výskumného ústavu nezaznie ako samochvála, keďže som síce bol jeho zakladateľom, no nikdy som nepracoval na tomto poli, keďže moja parketa sú prírodné, nie humanitné vedy.” Pripomenul, v akých podmienkach pracujú vedeckí pracovníci VÚSM. Čabiansky ústav nepatrí do siete registrovaných inštitúcií, preto nedostáva financie zo štátneho rozpočtu. Ide síce o menšinovú inštitúciu, no keďže Maďarsko podporuje hlavne maďarské menšiny na území bývalého Uhorska, čabiansky ústav sa stretáva s neochotou, až nežičlivosťou zo strany vyšších úradov, čo naň vyvíja pomerne silný psychický tlak. „Je tu aj istý nezáujem u samotných maďarských Slovákov, nechápu zmysel a cieľ výskumnej práce. Je všeobecne známe, že Slováci v Maďarsku majú nízke národné povedomie, sú to však spoločenské trendy posledných 150 rokov, ktoré priviedli slovenskú menšinu na okraj zániku“, povedal M. Šipický. Kultúrna negramotnosť vyvoláva v ľuďoch pocit menejcennosti. Väčšinové maďarské obyvateľstvo slovenskú kultúru nepozná alebo je dezinformované. Je to jeden z flustračných faktorov výskumného pracovníka. Ďalším, veľmi závažným problémom je ignorovanie vnútroštátnych menšín maďarskou verejnosťou. Ak sa aj hovorí o menšinách, ide výlučne o maďarské menšiny v okolitých štátoch. Nezáujem domácej odbornej verejnosti o práce Výskumného ústavu čiastočne kompenzuje záujem slovenských odborníkov, čo je veľmi dôležité pre vedeckú činnosť ústavu a dáva mu to akú-takú perspektívu. Napokon výskumy v čabianskom ústave obohacujú v značnej miere aj slovenskú vedu.

Medzinárodný seminár Vedecká činnosť Slovákov v Maďarsku ukončila vernisáž rovnomennej výstavy, o ktorú bol zjavný záujem. Po hudobnom pozdrave Beáty Šutinskej hrou na flaute a slávnostnom prejave predsedu CSS Jána Fuzika, riaditeľka VÚSM A. Uhrinová-Hornoková predstavila výskumný ústav, jeho stálych i externých členov, ako aj publikačnú činnosť, ktorej výsledky boli vystavené v priestoroch SNM.

Mária Fazekašová

Zasadala vedecká rada VÚSM

V rámci dvojdňového oficiálneho programu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) v Bratislave okrem medzinárodného seminára a vernisáže výstavy o vedeckej činnosti Slovákov v Maďarsku sa konalo aj zasadnutie vedeckej rady (VR) ústavu, ktoré vyhodnotilo činnosť vedeckej dielne za rok 2004 a schválilo pracovný plán na rok 2005.

Zo správy o činnosti sa členovia VR mohli dozvedieť, že vecné a osobné podmienky ústavu sa v roku 2004 v porovnaní s predošlým rokom podstatne nezmenili. V čom ale boli iné, to si zasluhuje zvláštnu pozornosť. Na jednej strane treba spomenúť, že možnosti domácich menšinových nadácií boli v roku 2004 značne obmedzené, čo malo za následok, že týmito grantmi si ústav nemohol dopĺňať finančné zdroje pre vedecko-výskumnú činnosť. Na strane druhej môžeme s radosťou konštatovať, že naše vedecké pracovisko v tomto roku prvýkrát dostalo značnú finančnú podporu od materskej krajiny.

Pracovníci ústavu vlani pokračovali vo svojich výskumoch, pričom ich cieľom bolo zverejnenie výsledkov výskumu v nových publikáciách. V roku 2004 vydal ústav sedem nových kníh a spolupracoval na ďalších dvoch, čo je na takú malú vedeckú dielňu, ako je VÚSM, až nad jeho sily.

Medzi ďalšie významné aktivity možno zaradiť kolektívny interdisciplinárny výskum (populárnejšie: národopisný tábor) v Novohradskej župe, v slovenských osadách Lucina (Lucfalva) a Šámšon (Sámsonháza), seriál vedecko-populárnych prednášok Z pohľadu vedy, ktorých bolo v tomto roku sedem, oslavy životného jubilea Ondreja Krupu a ďalšie.

Členovia vedeckej rady schválili správu o činnosti ústavu a vyjadrili uznanie za celoročnú činnosť inštitúcie.

Podobne bohatú, ale hádam pokojnejšiu prácu sľubuje plán VÚSM na rok 2005. Pracovníci budú pokračovať vo výskume cirkevnej kultúry Slovákov v Maďarsku, životných osudov prvej generácie slovenskej inteligencie, v sociologickom výskume nezamestnanosti v Békešskej župe, vo výskume slovenského jazyka a histórie našich Slovákov. Plánujú a pripravujú na vydanie štúdiu Márie Homišinovej Slovenská rodina v Maďarsku v zrkadle sociologického výskumu, ročenku ústavu pri príležitosti 15. výročia jeho založenia, Pilíšsku čítanku a ďalšie. Národopisný výskum budú organizovať v Zadunajsku v osadách Čerňa (Bakonycsernye), Jášč (Jásd), Capár (Szápár), prípadne Eška (Öskü). Taktiež chcú pokračovať v organizovaní seriálu prednášok Z pohľadu vedy a súťaže pre slovenskú študujúcu mládež Živý odkaz osobností zašlých čias. Ústav bude spoluorganizátorom čabianskej konferencie pri príležitosti 100. výročia narodenia známeho evanjelického farára, etnografa, regionálneho historika Júliusa Dedinského, pričom sám hodlá usporiadať medzinárodnú konferenciu Jazyk a kultúra Slovákov v Maďarsku a ďalšie menšie aktivity.

Členovia VR ústavu schválili budúcoročný pracovný plán a popriali pracovníkom k jeho realizovaniu vytrvalosť a veľa síl.

(jch)

Publikácie VÚSM vydané roku 2004

· Spevy našich Slovákov v Maďarsku. Výber zo zbierky Ondreja Krupu - A hazai szlovákok énekei. Válogatás Krupa András gyűjtéséből.

· Michal Žilinský/Zsilinszky Mihály: Dejepis mestečka Sarvaš a opis jeho súčasných pomerov - Szarvas város történelme és jelen viszonyainak leírása. Trojjazyčné vydanie. Red.: Ján Chlebnický

· Alžbeta Uhrinová/Uhrin Erzsébet: Používanie materinského jazyka v kruhu békeščabianskej slovenskej inteligencie - A békéscsabai szlovák értelmiség anyanyelvhasználata.

· Alžbeta Uhrinová/Uhrin Erzsébet: Príprava slovenských národnostných učiteľov v Békešskej Čabe. - A békéscsabai szlovák tanító képzés története.

· Barková, Viera - Uhrinová, Alžbeta (Ed.): Pripravujeme sa na jazykovú skúšku.

· V službách etnografie - A néprajztudomány szolgálatában. Zborník na počesť sedemdesiatin Ondreja Krupu - Köszöntő könyv Krupa András 70. születésnapja tiszteletére. Zostavili: Anna Divičanová, Eva Krekovičová, Alžbeta Uhrinová.

· Slovenčina v menšinovom prostredí - Szlovák nyelv kisebbségi környezetben. Materiály z medzinárodnej vedeckej konferencie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Ed. A. Uhrinová - M. Žiláková.

V spolupráci

· Národopis Slovákov v Maďarsku 19. Ed: A. Divičanová - J. Ando.

· A szlovák népesség főbb demográfiai jellemzői. Szerk.: Andó Gy. - Szűcs A. - Végh Z.