O čabianskych slovenských periodikách

Čabianska organizácia Slovákov a Dom slovenskej kultúry usporiadali stretnutie milovníkov materinského jazyka, zamerané na čabianske periodiká.

Účastníkov stretnutia v sídle DSK privítala riaditeľka DSK Anna Ištvánová. Zvlášť pozdravila generálneho konzula SR Štefana Daňa a podpredsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelku Rybovú. Predstavila hosťujúcu učiteľku Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe Zuzanu Benkovú a predsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Ondreja Štefanka, ktorí hodnotili mesačník Čabän 2005 a Čabiansky kalendár 2006. Ako pani riaditeľka povedala, preto požiadali o hodnotenie práve ich, aby prácu redaktorov posúdili Slováci, ktorí nežijú v Maďarsku. Z. Benková sa priznala, že békeščabiansky slovenský mesačník poznala už predtým, ako prišla do Maďarska. „Čabän prešiel vlani niekoľkými grafickými úpravami, čo ma veľmi potešilo. Teraz je oveľa pestrejší a pútavejší," povedala. „V predošlých číslach sú napríklad štyri články ilustrované fotografiami, hoci škoda, že nie je uvedené, koho zobrazujú. Mne osobne to veľmi chýba, totiž nie každého poznám." Poznamenala, že v mesačníku je len málo článkov prevzatých z internetu a zo slovenských novín, čo ju tiež potešilo. Chýbali jej recepty, humor a básnická tvorba, ktoré nie sú v časopise pravidelne uverejňované a ak aj občas sú, nemajú vyhradené stále miesto. Všimla si niekoľko gramatických a štylistických chýb, ktorých sa autori dopúšťajú pod vplyvom nárečia a maďarského prostredia. Celkovo sa jej mesačník páči a popriala redaktorom ďalšie úspechy.

Po nej prevzal slovo predseda DZSČ v Rumunsku Ondrej Štefanko, ktorý hodnotil Čabiansky kalendár 2006. V roku 1991 spisovateľ Miroslav Demák z Juhoslávie a slovenský historik Ján Sirácky pokrstili prvé číslo obnoveného Čabianskeho kalendára. Obaja boli veľmi zvedaví, či sa podarí obnoviť tradíciu vydávania ročenky. „Kalendár sa vyníma z bežnej produkcie periodík tohto druhu, ktoré obsahujú v klasickom slova zmysle zábavné čítanie, rady do hospodárstva, rady do domácnosti a podobne. Tento kalendár sa stal populárno-vedeckou ročenkou Dolnej zeme, približuje čitateľom slovenské dimenzie Dolnej zeme. Čabiansky kalendár bol svojho času pojmom. Bol obľúbeným čítaním nielen v Maďarsku, ale aj v Rumunsku a vo Vojvodine a je ním dodnes." Podľa názoru O. Štefanka by mohol obsahovať bibliografiu, bolo by to nesmierne dôležité pre tých, ktorí sa chcú zaoberať výskumom. „Nájdeme v ňom nesmierne dôležité veci, napríklad fotokópie ručne písaných receptov. Zaujali ma aj Haanove preklady, ktoré sú dôležité aj pre nás v Rumunsku. Veľmi cenná je aj rubrika Slovensko-maďarské vzájomnosti,“ dokončil hodnotenie ročenky O. Štefanko. Šéfredaktorka Čabianskeho kalendára Tünde Tušková sa poďakovala organizátorom za usporiadanie stretnutia, sponzorom za finančnú podporu a kolegom za pomoc. Ako povedala, veľmi ľutuje, že čitatelia neposlali recepty, lebo pôvodne chceli mať aj rubriku Dolnozemský receptár, čo sa však nepodarilo.

Po nej podpredsedníčka CSS E. Rybová a riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbeta Uhrinová Hornoková zagratulovali redakcii za výbornú prácu.

(aszm)