Premiéra Sarvašského slovenského divadla

Koncom minulého roka zatvorilo svoje brány Kultúrne stredisko Samuela Tešedíka v Sarvaši. Tentokrát bol dôvod potešujúci. Inštitúcia získala granty z programu Phare na obnovu a rozšírenie budovy. Kultúrny život v meste sa však nezastavil. Keďže aj Sarvašské slovenské divadlo sídli v priestoroch kultúrneho domu, svoju najnovšiu premiéru predviedlo v Múzeu Samuela Tešedíka.

Súbor sarvašského divadla uviedol večne aktuálnu hru Ivana Bukovčana Slučka pre dvoch alebo domáca šibenica. Priestory múzea boli svojou komornou atmosférou ideálne pre tragikomédiu. Návštevník, prichádzajúci spod starej brány po schodoch na prvé poschodie, mal naozaj pocit, že sa dostáva do nových neznámych priestorov, ktoré asociovali jednoduché, no účelné kulisy. Postupne sa dozvedá, že má pred sebou povalu, ktorú už roky obýva muž, manžel, bývalý podnikateľ a zbabelec.

Zbabelec? Aj on sa stáva divákom. Divákom vo vlastnom dome, kde cez dieru do podlahy, ktorú vydlabal, vidí priamo do kúpeľne. Manželka, ktorá chodí pravidelne na sobotňajšie návštevy hore na povalu vešať mokré a zbierať suché šatstvo, postupne odhaľuje dôvody jeho schovávania sa. Strach zo zlodeja alebo z odhalenia úkrytu neznámym mužom v kúpeľni vystrieda prekvapenie. Mladý muž prichádza na povalu… Traja ľudia, tri osudy, každý so svojimi strachmi, túžbami, plánmi… A hlavne plány každého z nich sú diametrálne rozdielne. A predsa žijú pod jednou strechou, alebo pod jednou šibenicou? Kto z nich to má ťažšie? Žena, ktorá sa snaží vziať si ešte niečo od života? Trpí alebo trápi? Muž, ktorý si po hýrivom živote zo strachu pred väzením zvolil doživotný úkryt na povale, alebo ten mladší - kúpeľný hosť a podnájomník, ktorý je zvyknutý splniť všetko, o čo ho požiadajú? Sú to len odpozorované a vykreslené hraničné charaktery, postavy, ktoré sú nereálne, alebo skutočné príbehy?

Divák je v napätí od začiatku do konca. A to nielen preto, že nad hlavami protagonistov visí šibenica. Režisér László Gergely opäť doviedol hercov k úchvatnému výkonu. Zuzana Dósová (žena), ktorú diváci poznajú z úlohy ženy a matky v Pašiách, tentokrát vystupuje ako rozhodná žena, ktorá dobre vie, ako narábať s chlapmi. Páni Atila Bocsárszky (muž) a Bálint Ferencz (Dodo) márne pred ňou utekajú. Vynikajúce herecké výkony dotvárajú majstrovská súhra svetiel, ticha a šanzónu na scéne, ktorá bola súčasne povalou, kuchyňou i posilňovňou. Divák až pri konci hry zistí, že pohyby - upravené podľa Csabu Jegercsika, v kostýmoch Zuzany Kissovej - javisková výtvarníčka Yvette Matini akoby symbolicky umiestnila vo veľkom kufri.

Sarvašské slovenské divadlo sa v blízkej budúcnosti predstaví s novou hrou v blízkych i vzdialených slovenských mestách a osadách. Samozrejme, i naďalej ponúka zo svojho repertoáru Pašie a pre deti Rumcajsa.

(fajn-kir)