Celoštátna konferencia slovenských oblastných domov

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) a Verejnoprospešná spoločnosť Legatum usporiadali v Sudiciach V. celoštátnu konferenciu slovenských oblastných domov. Konferencia bola zameraná na tému Oblastné domy v ústrety návštevníkom (Úloha kultúrneho marketingu v oblastných domoch).

Foto: Andrea Szabová Mataiszová

V mene spoločnosti Legatum jej vedúci Juraj Ando srdečne pozdravil účastníkov akcie. Zvlášť privítal starostu obce Sudice Antala Markóa, podpredsedníčku CSS Etelku Rybovú, predsedníčku Slovenskej menšinovej samosprávy v Sudiciach a regionálnu radkyňu CSS Katarínu Plevovú, prednášateľov Gábora Kovácsa a Pétera Szablyára a kultúrnu referentku CSS Danielu Onodiovú. Po J. Andovi privítal hostí starosta hostiteľskej obce a predstavil im Sudice. Podpredsedníčka CSS Etelka Rybová sa priznala, že rada chodí do Sudíc a teší sa, že túto akciu už neorganizuje CSS, ale Verejnoprospešná spoločnosť Legatum.

Rokovanie otvoril J. Ando prednáškou na tému Spoločnosť Legatum a slovenské oblastné domy, národopisné zbierky v Maďarsku. Ako povedal, oblastné domy vznikli v Maďarsku v 60. – 70. rokoch. Celoštátny úrad pamiatkovej starostlivosti si vytýčil za cieľ, že v každej župe musí vzniknúť desať oblastných domov. Boli župy, kde sa to podarilo, a boli aj také, kde nie. Za podpory úradu vybrali v každej župe 10 domov rázu umeleckej pamiatky, ktoré odzrkadľovali históriu a kultúru obce. Tieto domy úrad obnovil a miestne samosprávy mali za úlohu naplniť ich dokumentmi a národopisnými zbierkami. V tomto hnutí vynikli oblastné domy v Senondreji, Szombathelyi a Zalaegerszegu. V Békešskej župe vznikli oblastné domy najprv v Slovenskom Komlóši, Békešskej Čabe a Sarvaši. V 60. - 70. rokoch Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku založil celoštátnu národopisnú a vlastivednú sekciu, v rámci doškoľovania usporadúval národopisné tábory, kde sa vedúci oblastných domov zoznamovali s najnovšími poznatkami v oblasti etnografie a s tým, ako treba zbierať pamätihodnosti a zariadiť oblastný dom. Takéto tábory existujú dodnes a zúčastňujú sa ich hlavne odborníci. V tomto roku sa konal v Šámšone. Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku spolu s Maďarskou národopisnou spoločnosťou začali vydávať zborníky Národopis Slovákov v Maďarsku, ktoré vychádzajú dodnes a ktoré prinášajú spracované výsledky najnovších výskumov. R. 1990 zväz založil v Békešskej Čabe Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Odvtedy skúmajú etnografiu, sociológiu a históriu tunajší odborníci a výsledky výskumov publikujú v odborných publikáciách.

Čo sa týka Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum, jej vedúci vyzdvihol, že vlani v Orosláni sa zrodila myšlienka založiť takú inštitúciu, ktorá by premostila, koordinovala a do istej miery aj podporovala oblastné domy a národopisné zbierky. CSS sa r. 2003 rozhodla založiť Verejnoprospešnú spoločnosť Legatum s kapitálom tri milióny forintov. V zakladajúcej listine je skoncipované, že hlavnou úlohou spoločnosti je poskytovať pomoc oblastným domom. V tomto roku dvanásť z nich podporila finančne, aby mohli zvýšiť návštevnosť a zamestnávať správcu. Sú to oblastné domy vo Veňarci, Slovenskom Komlóši, Tardoši, Sudiciach, Répášskej Hute, Mlynkoch, Číve, Orosláni, Kestúci, Horných Peťanoch, Dunaeďháze a Békešskej Čabe. Na budúci rok budú venovať pozornosť publikáciám. To znamená, že vydajú kvalitné pohľadnice, katalógy a leporelá. Touto formou podporia približne tridsať oblastných domov a dvadsať národopisných zbierok.

Po J. Andovi prevzal slovo kultúrny manažér Gábor Kovács, ktorý prednášal na tému Oblastné domy v ústrety návštevníkom. Ako povedal, prvým a najdôležitejším bodom je posúdiť, odkiaľ a kam sa chceme dostať. Kultúrny trh si vyžaduje dôkladnú analýzu situácie, ktorá vychádza z toho, kde sa nachádza daná obec, aké sú jej prírodné danosti, či sú k dispozícii ubytovacie priestory, aká je infraštruktúra, či sa na okolí konajú festivaly, jarmoky atď. Druhým bodom je monitoring oblastných domov, ich úloha a miesto v rade miestnych kultúrnych aktivít, zhodnotenie návštevnosti expozície, zistenie ďalších možností a perspektív oblastného domu. Ako príklad uviedol organizovanie záujmových krúžkov, školských hodín, praktickú prezentáciu niekdajších remesiel, zapojenie sa do programov iných inštitúcií. Tretím bodom je skoncipovanie marketingových cieľov. Môžu byť odlišné, ako napríklad zvýšenie návštevnosti či zapojenie návštevníkov do prehliadky výstavy (interaktívna výstava). Štvrtým bodom monitoringu sú cieľové skupiny ponúkaných programov. Môžu byť nimi miestne alebo okolité školy, rodiny, zahraniční turisti, sponzori a médiá. Piatim bodom je utváranie ceny. Keď ide o záujmové krúžky, treba sa snažiť upustiť od poplatkov, pri akciách treba kalkulovať nájomné. Šiestym bodom je realizovanie akcií a rozdeľovanie úloh. Nie je jedno, či publikum organizujeme my, alebo o to požiadame sprostredkovateľa. Môžeme napr. predávať akcie turistickým kanceláriám, odborným partnerom atď. Siedmym a posledným bodom je marketingová komunikácia a PR, teda zviditeľňovanie sa prostredníctvom publikácií, katalógov, inzercie, internetových stránok, - povedal Gábor Kovács.

Na záver odznela prednáška úradujúceho predsedu Zväzu oblastných domov v Maďarsku Pétera Szablyára, ktorý sa zameral na informácie o činnosti a výsledkoch Zväzu oblastných domov v Maďarsku.

(aszm)