Stretnutie obcí s názvom Piliš

Klub Veselá jar v meste Piliš v spolupráci s mestskou samosprávou usporiadali v druhú júlovú sobotu stretnutie obcí s názvom Piliš.

Aj Slováci v meste Piliš sa angažujú v menšinových voľbách

- Minulý rok na vernisáži výstavy, ktorú usporiadal Slovenský inštitút v našom meste, predstavitelia staršej generácie spontánne začali spievať po slovensky. Vtedy sme si v podstate uvedomili, že aj u nás ešte žije slovenčina, máme tu čo zachovať z tradičnej kultúry. Pred dvoma rokmi, po usporiadaní slávnosti pri príležitosti 280. výročia znovuosídlenia obce, mestská samospráva pokladala za dôležité podporovať stretnutia obcí s názvom Piliš. Viedol ju zámer posilniť slovenské povedomie nášho obyvateľstva a zdôrazniť význam zachovávania tradícií, - povedala nám predsedníčka Kultúrneho výboru Mestskej samosprávy v Piliši Alžbeta Pintérová, ktorá sama pochádza zo slovenskej rodiny a patrí do generácie, ktorá sa v päťdesiatych rokoch ako posledná mohla učiť slovenčinu v základnej škole.

Účastníkov stretnutia pozdravil primátor mesta Ján Csikós, ktorý vyzdvihol, že mesto hľadá svoje korene a históriu, ktoré sú slovenské. Práve preto chcú v tomto roku založiť slovenskú samosprávu, aby bola zachovaná tradičná materiálna a duchovná kultúra miestnych Slovákov, ako aj jazyk, ktorý používa už iba staršia generácia. - V súčasnosti Európska únia zabezpečuje rámec etnickej rôznorodosti, ktorej sme svedkom aj na tomto stretnutí, usporiadanom so zámerom nadviazať užšie kontakty s obcami, ktoré majú vo svojom názve výraz Piliš, - zdôraznil primátor, ktorý nám povedal, že sám má z jednej strany slovenské korene a v slovenskom jazykovom prostredí sa cíti ako za svojho detstva. Prítomných aj v mene Veľvyslanectva SR pozdravil riaditeľ SI Milan Resutík, ktorého k mestu viažu aj osobné priateľské kontakty.

Po dvojjazyčnej kázni evanjelickej farárky Alžbety Nobikovej, v ktorej zdôraznila dôležitosť zachovania si materinského jazyka (pritom sa netreba hanbiť, ak nehovoríme spisovnou slovenčinou, miestne nárečia sú tiež veľmi vzácne) a príslušnosti k národnosti, hostiteľov pozdravili aj prítomní starostovia jednotlivých obcí, ktorí prišli na stretnutie s darmi na pamiatku tejto udalosti.

V následnom kultúrnom programe popri kultúrnych telesách nemeckých obcí z Pilíša naše obce zastupovali Národnostný spevácky zbor z Hute, zbor pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku v Pilíšskej Čabe a spontánne vytvorený spevokol dôchodcov zo Santova s triom B. Majneková, K. Malá a T. Škripeková, ako aj miestni kultúrnici.

O živote Slovákov v meste Piliš nás informovala Mária Pauloviczová, ktorá je už 22 rokov vedúcou klubu Veselá jar: - Aj my, Slováci v meste Piliš, sme sa rozhodli založiť slovenskú menšinovú samosprávu. Aktivisti, ktorí sa združujú hlavne v našom klube, sa už prihlásili do menšinového volebného zoznamu v počte, potrebnom na vypísanie menšinových volieb. My sme sa ešte doma naučili po slovensky, ale slovenčinu sme sa učili aj v škole a v našom klube tiež hovoríme našou materčinou. Máme živé kontakty s inými slovenskými obcami a mestami, nielen v okolí, ale chodíme napríklad na stretnutie slovenských klubov do Békešskej Čaby, kde sme nadviazali styky napríklad so Slovákmi z Níreďházy, od ktorých sme sa naučili aj ich slovenské piesne. Chceli by sme zriadiť stálu miestnu národopisnú zbierku a v rámci slovenskej samosprávy by sme chceli povzbudiť aj mladšiu generáciu k angažovaniu sa na poli zachovávania slovenských tradícií. Ak nespravíme prvé kroky, nedozvieme sa, čo všetko by sme mohli dosiahnuť...

(cs)