Čo znamená pre vás Azyl?

Slovenské divadlo Vertigo v spolupráci so Sarvašským slovenským divadlom uviedlo divadelnú hru Osvalda Záhradníka Azyl. Premiéra sa uskutočnila koncom novembra v budapeštianskom Klube umelcov Fészek. Druhé predstavenie nášho prvého divadelného súboru, ktoré naštudovali profesionálmi umelci, sa stretlo s veľkým diváckym ohlasom.

Foto: András Vogel

Azyl znamená bezpečie. Azyl znamená, že ste na úteku, ale ešte ste nenašli nový domov. Azyl občas znamená aj tajomstvo, čo nechcete nikomu prezradiť, lebo by vás to bolelo. Azyl je niekedy celý život.

Pre nás, ktorí sme videli premiéru novej divadelnej hry profesionálnej zložky Slovenského divadla Vertigo, znamená azyl v prvom rade súcit. Súcitíme s ľuďmi, ktorí si našli prístrešie v Esterinom byte a ktorí svorne dávajú časť svojho zárobku do buksy. Buksa je jednou z najkrajších metafor hry Osvalda Záhradníka: k nej sa vracajú, rozprávajú o nej všetci obyvatelia bytu, veď vlastne od nej - čiže od jej obsahu - záleží ich ďalšie bytie pod touto strechou. Do buksy pridáva každý podľa svojich možností, ale vyberať z nej môže iba Ester.

Nuž, isté je, že u Ester (Viola Thirringová) sa pozbierala pekná hromada ľudí, ktorí ako keby u nej žili v azyle. Napriek tomu, že jej byt nie je najväčší, prebýva u nej stále hladný starý Šimon (Mátyás Dráfi), mladý, duševne mierne zaostalý Lukáš (András Nagy), mladá, energická Linda (Denisa Dérová) a potom, ako nazrieme do ich života, aj záhadný Vendel (Martin Hronský).

Záhradníkova hra nám rozpráva aj o inom súcite. Rozpráva nám o tom, ako sa vedia ľudia v zle zblížiť, ale aj o tom, ako odrazu scitlivejú. Či im odrazu záleží na tom, čo si o nich myslia ostatní, alebo sa v nich iba prebudila hrdosť, nevedno. Iba to je isté, že keď sa vo dverách objaví spoločný nepriateľ v osobe právnika Zelka (László Kiss), tak spoja svoje sily a vystúpia proti nemu.

Aj v tomto predstavení sme zbadali vibrovanie, ktoré je typické pre réžiu Andrása Déra. Nič sa nedá „prepočuť“, celý dej sa čisto vyvíja až k dobre zahratému záveru. Za čistotu jazyka vďačíme nielen autorovi hry, ale aj vedúcej divadla Vertigo Daniele Onodiovej, ktorá súčasne z dramaturgického hľadiska upravila pôvodný divadelný text.

Čistota však sprevádzala nielen hru, ale aj herecký prejav. Musíme uznať, že Viola Thirringová a Mátyás Dráfi sú veľkým prínosom pre hru, ako keby celá záležala na nich. Nečudo, veď ich postavy prejdú viacerými duševnými zmenami - celý dej spočíva na nich. Tak V. Thirringová, ako aj M. Dráfi zastupujú taký typ človeka, akým by v kútiku duše chcel byť každý z nás. Menej náročnú rolu dostal teraz András Nagy, ale zvládol ju na vysokej úrovni. Jeho epileptik a pochabec upriamil na seba pozornosť a keď dostal záchvat, tak sa triaška preniesla na celé publikum. Naopak, divákov veľakrát rozveselila Denisa Dérová, ktorej Linda bola rozšafná, hodná pohladkania i pritúlenia. Krehkosť a sila sprevádzajú Lindu počas celého predstavenia, na javisko prinášala jar a veselosť. Vendel Martina Hronského bol až civilný, ale pritom mal v sebe náboj. So Zelkom v ponímaní Lászlóa Kissa prichádzala na javisko byrokracia a výpoveď vecí bez protirečenia.

Pri naštudovaní inscenácie spolupracovali Mária Tóthová, Dóra Börcsöková, Olivér Turcsa a István Czinger. Vďaka patrí aj im, veď bez nich by sme nemohli prežiť čaro, aké dokáže sprostredkovať iba divadlo.

A na záver chcem prezradiť jednu z odpovedí na otázku v nadpise: pre mňa znamená Azyl možnosť zahĺbenia sa do tajov ľudskej duše, do tajov vlastnej duše, do duše všetkých nás.

Eva Patayová Fábiánová