Obecné dni v Alkári

Tohoročné Obecné dni v Alkári (Mátraszentimre) sa vyznačovali tým, že udelili titul „Čestný občan“ obce osobnostiam, ktoré sa pričinili o zachovávanie slovenčiny v tejto matranskej osade, resp. podieľali sa na udržiavaní priateľských vzťahov s družobnou obcou - Gemerskou Panicou.

Čestnými občanmi obce sa stali Juraj Blaško a manželský pár Kerekovci

Obecné dni, ktoré sa konali v prvý augustový víkend, sa začali v sobotu na športovom ihrisku obce rôznymi súťažami, ďalej súťažou vo varení, dielňami umeleckých remesiel ako aj futbalovými zápasmi. Organizovania zábavných programov sa ujala referentka cestovného ruchu miestnej samosprávy Henriett Frikková.

Vyvrcholením dvojdňového podujatia bol dvojjazyčný kultúrny program v centre Alkáru, v rámci ktorého udelili titul „Čestný občan“. Po úvodných slovách moderátoriek, vedúcej školského spevokolu Anny Antalovej Zobokiovej a učiteľky slovenčiny Judity Kaszalovej Szabadovej, ktoré pozdravili aj podpredsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelu Rybovú, výkonnú predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú, delegáciu partnerskej obce na Slovensku, Gemerskej Panice na čele so starostom Milanom Majorosom a predstaviteľov miestneho spoločenského života, nasledoval slávnostný akt odovzdania vzácneho titulu. V histórii Alkáru je už tradíciou, že v rámci Obecných dní tento titul udelia takým osobnostiam kolektívu, ktoré sa svojou činnosťou vo veľkej miere podieľali na rozvoji obce v hospodárskej, kultúrnej, resp. spoločenskej oblasti. Tohto roku jedným z nich sa stal aj v iných našich slovenských obciach známy a uznávaný miestny pedagóg na dôchodku, predseda miestnej slovenskej samosprávy Juraj Blaško.

Jeho životnú dráhu prítomným priblížil Ján Nagyfalusi, ktorý bol kedysi sám žiakom vyznamenaného v škole vo Fiškalitáš Hute (Mátraszentlászló): Juraj Blaško je Slovák pôvodom z Békešskej župy, pochádza z okolia Sarvašu, z Kisszénásu. Zo sarvašskej slovenskej školy sa dostal do Budapešti, kde po ukončení slovenskej základnej školy pokračoval vo svojich štúdiách na Učiteľskom ústave J. Á. Komenského, maturoval v roku 1957. Chcel sa dostať do Békešskej, alebo Novohradskej župy, ale keďže v tom čase práve v Matre potrebovali slovenčinára, stal sa učiteľom v spoločnej škole Fiškalitáš Huty a Hornej Huty (Mátraszentistván), kde 18 rokov vyučoval všetky predmety. Popritom založil slovenský spevokol, tanečný a divadelný súbor, ktoré vystupovali v rôznych obciach župy. Založil aj miestnu klubovú knižnicu, získal na to aj patričné vzdelanie. Od roku 1975 do roku 1993 bol riaditeľom Základnej školy v Alkári, pritom pôsobil aj ako župný inšpektor slovenčiny pre severovýchodné župy Maďarska, viackrát sa zúčastnil na odborných doškoľovaniach tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku. Popri zamestnaní ukončil aj dvojročné nadstavbové štúdium slovenčiny na Vysokej škole v Ostrihome. Vykonával rôzne funkcie v miestnej obecnej a slovenskej samospráve a dlhé roky bol členom Celoštátneho výboru Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Juraj Blaško je nositeľom Pamätnej plakety Ministerstva školstva, ako aj vyznamenania „Za našu národnosť“. Členom Celoštátnej slovenskej samosprávy je od roku 1994. Oslávený sa z zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť na slávnosti, vyznamenanie z rúk starostu Alkáru Ondreja Štullera prevzal jeho syn.

O aktivitách ďalších vyznamenaných, Mikuláša Kereka a Júlie Kerekovej, rod. Ágasváriovej sa zmienil miestny starosta, ktorý zdôraznil, že obaja sú Slováci, ktorí sa počas výmeny obyvateľstva ako malé deti dostali z Matry na Slovensko a okrem udržiavania rodinných stykov s obcou majú obrovské zásluhy na tom, že matranské slovenské obce majú živé družobné kontakty s Gemerskou Panicou, zakotvené aj v dohode. Počas vzájomných návštev sa manželský pár aktívne podieľa na organizovaní pobytov a pohostení hostí. Starosta osud ich rodiny označil za typický stredoeurópsky, ich deti sa na slávnosti nemohli zúčastniť preto, lebo žijú v Českej republike, resp. v Nemecku.

- Túto prácu vykonávame preto, aby sa naše rodiny na dvoch stranách hraníc vzájomne stretávali a do tejto činnosti sa nám podarilo zapojiť aj mladšiu generáciu - povedala po ďakovných slovách pani Kereková, ktorú na oslavy odprevadila aj jej mama, kedysi obyvateľka matranských hôr.

V následnom kultúrnom programe okrem recitátorov a spevokolu miestnej základnej školy, ktorý predniesol maďarské a slovenské piesne, vystúpil so slovenskými choreografiami aj folklórny súbor Veľká Bukovinka z Répašskej Huty, ktorý vedie Csilla Petőfiová Szívósová. Prekvapením bol spontánne vytvorený spevokol bývalých žiačok J. Blaška, ktorý predniesol najobľúbenejšie slovenské ľudové piesne vyznamenaného. Po ukončení slávnosti práve tieto bývalé žiačky spolu s tanečníkmi z Bukových hôr a niektorými hosťami osláv sa vybrali k pánovi Blaškovi, aby v kruhu jeho rodiny aj osobne zagratulovali k udeleniu významného titulu. Po uvedení slovenských tancov a piesní pred domom osláveného, Juraj Blaško sa im poďakoval slovami: Okrem iných vyznamenaní je pre mňa titul „Čestný občan“ Alkáru najdôležitejším a tento deň je jedným z najkrajších v mojom živote...

(csl)