Čabianska mozaika ● Tábor ľudového umenia ● Húfy v údolí Kereša  ● Fajalka v Nagykanizsi ● Stretnutie cirkevných hodnostárov a speváckych zborov ● Jubileum ochrancov miest

Tábor ľudového umenia

Pred šestnástimi rokmi otvoril svoje brány tábor ľudového umenia pre dospelých a mládež v Békešskej Čabe. Tohto roku bolo v tábore 342 účastníkov, z toho štyridsať prišlo spoza hraníc, zo Slovenska, Rumunska a Vojvodiny. Mnohí z obyvateľov tábora prišli aj zo slovenských obcí Békešskej župy a predstavili tradície a zvyky dolnozemských Slovákov. „Prirodzené dedičstvo a odovzdávanie tradícií, hlboko zakorenených zvykov a techník remeselníctva sa v dvadsiatom storočí vytratilo. A aby sme to napravili, pred sedemnástimi rokmi sme sa zišli na týždňovom stretnutí, ktorého cieľom bolo predstaviť staré remeslá, ako aj získať nové skúsenosti v oblasti ľudového umenia a odovzdať ich ďalším účastníkom“ - povedala  vedúca tábora Anna Pálová. V tábore sa možno naučiť metódy a majstrovstvo ľudového umenia od jeho najvyšších predstaviteľov, majstrov. Boli tu košikári, rezbári, aj paličkári, navliekači korálikov, medovnikári, tkáči, šúpoliari, výrobcovia ľudových krojov a kuchári typických domácich jedál.

V posledný deň tábora umiestnili na katolíckom dome smútku v Žigmundovej ulici v Békešskej Čabe reliéfy zobrazujúce biblické výjavy, ktoré vyhotovili rezbári z tábora. Reliéfy boli vyrezávané takzvanou komlóšskou zrkadlovou rezbárskou metódou a ozdobené motívmi z juhu Dolnej zeme. Opát Gabriel Bielek ocenil hodnotu hotových rezbárskych prác a považoval za česť, že k vlani vyhotovenej ozdobe dverí domu smútku, ktorej autormi boli tiež obyvatelia tábora, pribudli ďalšie, a s dojatím poďakoval za nesmierne hodnotnú prácu.

Húfy v údolí Kereša

Začiatkom júla sa v meste Gyula uskutočnilo stretnutie, známe ako Húfy v údolí Kereša (Körösvölgyi Sokadalom), kde sa v rámci jarmoku predstavili milovníci ľudového umenia predmetmi vlastnej výroby. Jarmok spestrili rôzne kultúrne podujatia, ako predstavenia skupín ľudových tancov, ľudového spevu a ľudovej hudby. Na toto každoročne usporiadané kultúrne stretnutie v Gyule pravidelne dostávajú pozvanie aj národnostné skupiny. Slovenskú národnosť reprezentoval békeščabiansky krúžok ľudových piesní Orgován, ktorý pod vedením Ildiky Očovskej úspešne zabával svojím kvalitným programom viac ako sto účastníkov. Skupina spievala čabianske piesne a predstavením melódií slovenských dolnozemských ľudových piesní z Poľného Berinčoka a Slovenského Komlóša zožala veľký úspech.  

Fajalka v Nagykanizsi

Na základe pozvania organizuje osvetový dom v Nagykanizsi každý rok veľkolepú výstavu ľudového umenia. Tohto roku členovia krúžku ručných prác Fajalka, pod vedením pani Judity Ledzényiovej, pracovali usilovne. Práce troch členiek krúžku boli vystavené na expozícii v Nagykanizsi, za ktoré dostali pochvalu a pamätnú plaketu: pani Pálová za dolnozemskú výšivku haleny, pani Mocsolányiová za čabiansky vyšívaný obrus a pani Szabóová za svadobné šaty pre nevestu so starou výšivkou.

Evanjelická konferencia

Stretnutie cirkevných hodnostárov a speváckych zborov

Stretnutie cirkevných hodnostárov a speváckych zborov pripadlo na deň opätovného vysvätenia jedného z najstarších kostolov v Békešskej Čabe. Miestni evanjelici si v júli pripomenuli 130. výročie vybudovania jaminského kostola v Békešskej Čabe, kde duchovný Pavol Kutej hodnotil históriu kostola a biskup Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Péter Gáncs mal kázeň, v ktorej ocenil pravovernosť jaminských evanjelických obyvateľov. Starosta mesta János Pap pri príležitosti pomenovania novej Linderovej ulice pripomenul prácu duchovných Lászlóa a Károlya Linderovcov.

Zároveň prišiel rad aj na stretnutie cirkevných hodnostárov a speváckych zborov, ktoré pozdravil starosta J. Pap a dekan Péter Kondor. Na konferencii cirkevných hodnostárov sa zúčastnili predstavitelia evanjelickej cirkvi, biskup P. Gáncs, známa osobnosť slovenských bohoslužieb v Maďarsku Attila Spisák, békeščabiansky dekan P. Kondor, vedúci kňaz Mihály Németh, evanjelickí farári P. Kutej, Ondrej Aradi, Pavol Kovács ml., ako aj nadlackí predstavitelia evanjelickej cirkvi. Na konferencii cirkevných hodnostárov, v prvom rade na stretnutí a výmene skúseností so zahraničnými hosťami, spolupracovali členky Čabianskej organizácie Slovákov.

Na stretnutí sa predstavil nadlacký cirkevný mužský zbor z Rumunska, békeščabiansky evanjelický zbor a slovenský spevokol. Hovorilo sa o starostlivosti o seniorov, o ich náboženskom živote. V sprievode farára P. Kuteja si hostia pozreli evanjelický Domov seniorov v Békešskej Čabe, kde vďaka obetavej práci zamestnancov žije 50 obyvateľov pokojným životom. Keďže od roku 1991 aj nadlacká cirkev prevádzkuje vo veľmi skromných podmienkach domov pre 30 seniorov, hostia z Rumunska prejavili veľký záujem o skúsenosti hostiteľov, kde mali možnosť presvedčiť sa o tom, ako pomáha sebestačnosť, napr. chov zvierat, pri hospodárení domova. Účastníci konferencie si prezreli aj výstavu výtvarných prác žiakov Evanjelického gymnázia, ktorá bola súčasťou stretnutia.

Jubileum ochrancov miest

25. jubilejné stretnutie Zväzu ochrancov miest a dedín Hungaria Nostra, ktoré sa konalo v Békešskej Čabe, zorganizovala Samospráva  mesta Békešská Čaba spoločne so Spolkom ochrancov a skrášľovaťeľov mesta v Békešskej Čabe. Medzi tými, ktorí podujatie podporili, bola aj Organizácia čabianskych Slovákov. Tri dni boli jej členovia k dispozícii pri výmene skúseností 250 zúčastnených z celého územia krajiny.

V rámci výstavy v mieste príchodu, v Mládežníckom dome predstavili typické výrobky a remeslá z Békešskej Čaby, napríklad čabiansku klobásu, charakteristické budovy, históriu vinohradníctva Adolfa Štarka a  Réthyho jablčníkových cukríkov. Mimoriadny záujem bol o typické výšivky Békešskej župy predstavené krúžkom Rozmarín, ktorý pôsobí pri Dome slovenskej kultúry.

Podujatie otvoril výkonný riaditeľ Spolku ochrancov a skrášľovateľov mesta v Békešskej Čabe Dr. Pál Cserei, neskôr prítomných pozdravil starosta mesta János Pap. Po ňom nasledoval predseda Úradu pre ochranu kultúrneho dedičstva Dr. Kalmán Varga. Vo svojom príhovore s uznaním hovoril o práci békeščabianskeho spolku. Predseda Zväzu ochrancov a skrášľovateľov mesta Mihály Ráday zvlášť upozornil na to, aby všetci chodili v obciach s otvorenými očami a smelo urobili všetko pre ochranu historických budov a objektov. Vicestarosta Gábor Velkey hovoril o ochrane békešskočabianskych pamiatok a o užitočnosti našich starých budov. Predseda Dr. Mihály Simon predstavil prácu spolku, čo zhrnul v publikácii, ktorú poskytol účastníkom stretnutia. V publikácii vyzdvihol pamätné tabule umiestnené v meste, tak napríklad tabuľu vodcu roľníkov Ondreja L. Áchima, evanjelického farára Ľudovíta Haana, riaditeľa evanjelického gymnázia Dr. Ľudovíta Rella, železničiarskeho majstra Gábora Barossa, prvého starostu mesta Dr. Istvána Berthótyho, pamätný kameň na 275. výročie znovuosídlenia mesta, tabuľu lekárnika Bélu Réthyho st., katolíckych kňazov Juraja Budinského a Simona Gorliczkého, pamätnú tabuľu na 160. výročie narodenia maliara Mihálya Munkácsyho, a usiloval sa o umiestnenie ešte asi 20 ďalších tabúl. Zvlášť spomenul skupinu mladých ochrancov – pamiatkárov, ktorí sa zúčastnili na rôznych súťažiach, mládežníckych výskumných táboroch,  z ktorých mimoriadne užitočný bol tábor na ochranu miest a prostredia. Na stretnutí vyzdvihli spoluprácu Organizácie čabianskych Slovákov s ochranármi mesta, s dôrazom na etnografické výskumné aktivity evanjelického farára Gustáva Szeberényiho, maliara Antona Haana, evanjelického farára Júliusa Dedinského, s ktorými sa účastníci mali možnosť aj oboznámiť. V ďalšie dni bola konferencia rozdelená na sekcie, z ktorých sa vynímala sekcia architektonického dedičstva poľnohospodárskeho charakteru. Prebiehala v Dome slovenskej kultúry a viedol ju zástupca Úradu pre ochranu kultúrneho dedičstva László Széphegyi. Čabiansky stavebný inžinier János Szabó vo svojej prednáške hovoril o plánoch ďalšieho využitia čabianskeho Štefanského mlyna. Stretnutie obohatil slávnostný galaprogram, v ktorom účastníkov zabávala skupina ľudového tanca Balassi a citarová skupina Boleráz. Tretí deň sa niesol v znamení poznávacích túr na trasách Békešská Čaba – Doboz – Gyula, prípadne Békešská Čaba – Szabadkígyós, kde sa nachádzajú najdôležitejšie pamiatky župy.

(anč-mf)