Festival proti násiliu, alebo kultúra bez hraníc

V priestoroch budapeštianskeho divadla Új Színház sa v druhej polovici decembra konal medzinárodný festival proti násiliu s názvom Divadelný blok. Festival poskytol divadelným tvorcom a účinkujúcim dobrú možnosť povzniesť sa nad problémy, zbytočne zaťažujúce susedské spolunažívanie.

Účastníkov festivalu privítal piesňou budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. Štátna tajomníčka Ministerstva školstva a kultúry MR Katalin Bogyayová vo svojom otváracom prejave vyzdvihla, že musí existovať dialóg medzi ľuďmi a dialóg medzi kultúrami je takou možnosťou pochopiť jeden druhého. Ako povedala, dobrým príkladom môže byť nielen tento festival, ale aj januárové budapeštianske stretnutie ministrov kultúry Visegrádskej štvorky a tiež v tomto mesiaci usporiadaný týždeň poľskej kinematografie.

Cieľom festivalu bolo, aby divadelné súbory z Maďarska (maďarské i slovenské) a zo Slovenska (slovenské i maďarské) spoločne poukázali na nespravodlivosť akéhokoľvek násilia a demonštrovali, že divadelní tvorcovia, režiséri, herci a obecenstvo sú schopní povzniesť sa nad národnostné rozpory, indukované nekultúrnosťou. K účastníckym štátom sa pridalo aj Rumunsko v osobe režiséra inscenácie hostiteľského divadla.

Riaditeľ hostiteľského divadla István Márta vo svojom úvodnom prejave zdôraznil, že jeho divadlo verí a hlási sa k tomu, že kultúra môže byť mostom a v rámci nej nemajú miesto facky a drzosť. Ako vyzdvihol, neexistujú hranice, hoci jazyk a spôsob hry je rozličný, myšlienky o svete a živote sú podobné. Účastníkov privítala aj riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová, ktorá vyzdvihla dôležitosť podobných stretnutí.

Na úvod sa predstavilo Slovenské divadlo Vertigo drámou Matka od Júliusa Barča-Ivana. Vari nikomu v sále neprekážalo, že predstavenie bolo v slovenčine. Podobne ako v prípade, keď Jókaiho divadlo z Komárna vystúpilo v maďarčine so Snom o jeseni od Jona Fosseho. Pochopiteľne, predstavilo sa aj domáce divadlo Új Színház. Predviedlo novú hru Marat/Sade, ktorú režíroval rumunský režisér Victor Ioan Frunza. V posledný deň boli na rade bratislavské Divadlo a.ha s Goetheho Prafaustom a Slovenské divadlo zo Sarvaša s Kubom od Jozefa Hollého. Divadelníci a odborníci hodnotili stretnutie v rámci diskusie za okrúhlym stolom.

Sprievodnou akciou festivalu bola výstava plánov kulís a kostýmov vo foyeri divadla Új Színház, kde sa okrem slovenských a maďarských výtvarníkov predstavili aj ich kolegovia z Rumunska. V Budapešti koncertoval aj slovenský džezový virtuóz Peter Lipa, ktorého meno dobre poznajú aj milovníci tohto hudobného žánru v Maďarsku. Peter Lipa je považovaný za najvýznamnejšiu osobnosť slovenského džezu, nazývajú ho aj otcom slovenského džezu. Vo svojej hudbe spája všetky smery džezu a jeho muziku s uznaním počúvajú aj tí, ktorí nepatria medzi zanietených fanúšikov tohto hudobného smeru.

Dúfame, že podobné festivaly, ktoré napomáhajú zbližovanie blízkych, sa uskutočnia aj v budúcnosti.

(ef)