Slovenský film si získal maďarských divákov

Združenie Mona Sentimental usporiadalo v dňoch 13. až 20. januára v kine Örökmozgó v Budapešti Slovenský filmový týždeň. Na programe festivalu boli súčasné slovenské hrané a dokumentárne filmy.

Podujatie sa začalo spoločným slovensko-maďarským predčítaním diel Pavla Vilikovského a Pétera Esterházyho 12. januára v Slovenskom inštitúte. Týždeň slovenského filmu otvorila riaditeľka Maďarského filmového archívu Vera Gyüreyová, ktorá vo svojom prejave zdôraznila, že kultúrne podujatia, ako napríklad aj tento festival, dokazujú, že v tomto regióne je oveľa viac spoločných vecí, než by sme si sami mysleli. Filmový týždeň slávnostne otvoril mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš, ktorý hovoril o tom, že film zbližuje ľudí a zároveň vyslovil svoje presvedčenie, že festival, ktorý usporiadali po dlhých rokoch, slúži tiež tomuto cieľu. „Prijmite v tento teplý januárový večer teplo slovenské filmy a nech vás potešia,“ skončil svoj príhovor J. Migaš. Po ňom sa ujal slova riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Kurucz, ktorý predstavil hostí večera: predstaviteľa úvodného filmu festivalu Slnečný štát Ivana Martinku, riaditeľa Slovenského filmového ústavu Petra Dubeckého a profesora Univerzity Komenského Petra Michaloviča, ktorého požiadal, aby niekoľkými slovami predstavil súčasný slovenský film. Pán profesor začal svoj prejav po maďarsky, ale potom prešiel na slovenčinu.

„Cynici tvrdia, že slovenská kinematografia nikdy poriadne nejestvovala, takže jej zmiznutie si nikto ani nevšimol. Pesimisti nariekajú nad tým, že prišla na svet s komunistickým režimom a s jeho zánikom zo sveta aj odišla. Optimisti tvrdia, že hoci po roku 1989 slovenský film stratil svoju základňu, ktorú tvorili filmové štúdiá a laboratóriá na bratislavskej Kolibe, nezanikol, len sa radikálne zmenil. Realisti tvrdia, že slovenská kinematografia síce zažíva ťažké obdobie, ale je predčasné tvrdiť, že by nadišla jej posledná chvíľa,“ začal svoj prejav P. Michalovič, ktorý sa zmienil o tom, že napriek rôznym interpretáciám o slovenskom filme sa každý zhoduje v tom, že určitým medzníkom bol rok 1989, po ktorom došlo ku generačnej výmene. Krátko po zmene režimu zomrela emblematická osobnosť slovenského filmu Štefan Uher (jeho filmy neraz premietali na filmových seminároch Celoštátnej slovenskej samosprávy), Dušan Hanák dokončil svoj posledný hraný film Súkromné životy okolo roku 1989 a Juraj Jakubisko sa navždy presťahoval do Prahy. Krátko po prevrate vznikol film predstaviteľa najnovšej generácie slovenských filmových tvorcov Martina Šulíka Neha, jeho doterajší posledný film Slnečný štát bol práve otváracou snímkou festivalu. Šulík však nie je sám, v súčasnej slovenskej kinematografii nájdeme množstvo talentovaných tvorcov, o ktorých právom môžeme hovoriť, že sú následníkmi veľkej generácie. Patrí sem Katarína Šulajová, Laura Siváková, Eva Borušovičová a Zuzana Liová, alebo z tvorcov „predošlej éry“ sa vedia uplatniť aj v súčasnosti Miloslav Luther, Stanislav Párnický, Dušan Trančík a Vlado Balco. V súčasnosti badať trend rozkvetu slovenského dokumentu. Slovenské filmy vyhrávajú na rôznych medzinárodných súťažiach, tvorcovia sú väčšinou mladí, talentovaní režiséri, ktorí nekompromisne siahajú po témach a vytvárajú si zvláštny „slovenský dych“ v dokumentoch, ktoré realisticky opisujú súčasný svet, pričom nezanedbávajú ani historické zázemie. K tým najlepším v súčasnej slovenskej dokumentárnej tvorbe patria Marek Škop, Peter Kerekes, Róbert Kirchhof, Juraj Lehotský, Marek Kuboš alebo Marek Šulík.

Týždeň slovenského filmu sa stretol s mimoriadnym diváckym záujmom, kino Örökmozgó sa na týždeň stalo miestom, kde každý musí zájsť, koho len trochu zaujíma súčasná kinematografia. Ľudí neodradilo ani to, že za umelecký zážitok bolo treba zaplatiť a maďarské publikum získalo aj profesionálne simultánne tlmočenie jednotlivých snímok. Dúfame, že potešiteľný začiatok bude pokračovať a podobné stretnutia sa budú uskutočňovať pravidelne, aby nás naozaj mohol aj film zbližovať. Veď nových slovenských filmov je dosť a veríme, že nezanikne záujem o ne ani v budúcnosti - nielen zo strany sponzorov, ale ani zo strany divákov.

Eva Patayová Fábiánová