Čabiansky kalendár na rok 2007

Napohľad a do ruky útla knižočka, ktorú vydala Čabianska organizácia Slovákov (ide o 45. ročník, od znovuvydania 17.), s bohatým, pestrým obsahom.

Zábavné i poučné čítanie, ktoré odporúčam každému, kto sa chce dozvedieť zaujímavosti z minulosti, ale aj z prítomnosti Dolnej zeme a to predovšetkým Dolnej zeme v užšom geografickom poňatí. Zostavovatelia Čabianskeho kalendára - šéfredaktorka Tünde Tušková a tím, ktorý sa na redigovaní a vydaní periodika podieľal, - mali za cieľ, ako to už býva v prípade takýchto publikácií, dokumentovať a informovať, čo sa im v plnej miere podarilo.

Potešiteľné je, že prispievateľmi tohoročného kalendára sú jednak domáci autori, ale aj autori zo Slovenska, Vojvodiny, Rumunska. (Osobne by som bola privítala aj niekoľko informácií o autoroch.) Sú v ňom uverejnené predovšetkým články, písané vyslovene pre Čabiansky kalendár, jednak niekoľko prevzatých, napríklad zo slovenských týždenníkov Plus 7 dní, Týždeň a Hospodárske noviny. Čo sa týka jazyka, príspevky sú písané predovšetkým v spisovnej slovenčine, s veľkým potešením som prijala príspevky v nárečí (v literárnej rubrike, pričom príspevky sú uverejnené v zjednodušenej fonetickej transkripcii), pretože čisté nárečie je poklad, ktorý si treba chrániť.

Hneď na začiatku ma zaujalo Desatoro za slovenčinu Miroslava Dudoka. Vyzdvihla by som 9. „prikázanie“: Neuzatváraj sa do svojho jazyka, ale odhaľuj jeho pozitíva vo svojom životnom prostredí. Táto veta obsahuje všetko: hovorme po slovensky, odovzdávajme jazyk a takpovediac propagujme ho - a prostredníctvom neho aj našu kultúru, históriu atď. - aj vo väčšinovom prostredí.

Zostavovatelia kalendárov si často lámu hlavu, čím obohatiť kalendárnu časť - autori tohoročného čabianskeho to vyriešili veľmi vtipne, keď ku každému mesiacu priradili kreslený aj slovný vtip, ktorý nás dobre naladí a akosi automaticky sme zvedaví, čo sa dočítame ďalej. A vlastne ešte chvíľočku zostaneme v humornom štýle, totiž po príhovore šéfredaktorky T. Tuškovej nasledujú spomienky farára Ľudovíta Haana na Politický a verejný život v Békešskej Čabe pred rokom 1848-1849. Napriek „suchému“ názvu je to vtipná anekdota, týkajúca sa predvolebného obdobia, na základe ktorej sa dozvieme, prečo si Ľ. Haan vybral kňazskú a nie svetskú dráhu.

Kalendár je prehľadne rozdelený do siedmich tematických okruhov - kapitol: Z minulosti Dolnej zeme, Slovensko-maďarské vzájomnosti, Výročia a jubileá na Dolnej zemi, Zo súčasnosti Dolnej zeme, Zaujímavosti, Z dolnozemskej literatúry a napokon podrobná Kronika udalostí. Tematické okruhy sa obsahovo prelínajú, preskupujú - nachádzame tu články, ktoré by sme na základe ich obsahu mohli zadeliť aj do viacerých kapitol. Napríklad článok o 29. interdisciplinárnom výskume v Slovákmi obývanej osade Veľký Bánhedeš v kapitole Zo súčasnosti Dolnej zeme by sme mohli zaradiť do kapitoly Z minulosti Dolnej zeme, keďže sa dotýka aj histórie, podobne je to aj s článkom Jarmily Hodoličovej Život píše romány; alebo napríklad príspevok Petra Gettinga o Bartókovi z kapitoly Výročia a jubileá by mohol figurovať v tematickom okruhu Slovensko-maďarské vzájomnosti. Takýchto prípadov by sme mohli nájsť viac.

K jednotlivým kapitolám:

O texte Ľudovíta Haana som sa už zmienila. V tejto časti - Z minulosti Dolnej zeme - sa ešte nachádza veľmi zaujímavý a takisto nárečím a maďarskými výrazmi popretkávaný príspevok Ondreja Krupu o Kronikárovi, gazdovi zo Sarvaša. Ide o jeho zápisky z rokov 1863-1929. Je to zábavné a poučné čítanie, zázračný návrat do minulosti okolo Kereša. Slovenský publicista Ján Jančovic, ktorý do Čabianskeho kalendára prispel viacerými článkami, píše o hudobnom skladateľovi Jánovi Valašťanovi-Dolinskom, pochádzajúcom z Békešskej Čaby, ktorý však väčšinu života prežil v Brezovej pod Bradlom. O skladateľovi sa dozvedáme predovšetkým z rozhovoru s jeho dcérou.

V kapitole Slovensko-maďarské vzájomnosti sa z pera Miroslava Kmeťa dočítame o hudobnej pedagogičke, univerzitnej profesorke Eve Langsteinovej, ktorá pochádza takisto z Békešskej Čaby a osud - láska - ju povolali do Banskej Bystrice. Opäť Ján Jančovic v príspevku Juraj Štefánik sa cíti byť Čabänom píše o kantorovi, katechétovi Jurajovi Štefánikovi, ktorého rodina má pôvod v Békešskej Čabe, dejiny ju zaviali do Nadlaku, a potom - v rámci výmeny obyvateľstva - najprv do Čiech a potom na Slovensko - do Nitry. Ďalšie dva články v tejto kapitole - z pera Štefana Markuša (Nacionalizmus náš každodenný), Jozefa Majchráka a Martina Hanusa (Slovenské trápenie) rozoberajú - ako to už vyplýva z názvu príspevku - problém nacionalizmu, národa, vlastenectva, globalizácie, teda otázky veľmi aktuálne a pálčivé. Trochu iného razenia je dojímavý úryvok z literárneho diela Józsefa Eötvösa Slovenka na Dolniakoch, z ktorého vysvitá, že niekedy netreba slov na to, aby sme sa porozumeli, respektíve, aby sme porozumeli situáciu.

V kapitole Výročia a jubileá na Dolnej zemi Anna Ištvánová v článku Začiatky a desať rokov Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe informuje o začiatkoch, úspechoch, cieľoch i plánoch tejto významnej inštitúcie. Sem patrí už spomínaný príspevok Geniálny čudák o Bélovi Bartókovi, o ktorom vieme, že bol horlivým zberateľom slovenských piesní. Ondrej Hanko píše O ukrutnej cholerovej epidémii v Békešskej Čabe v roku 1831 a Tomáš Gális O krvavej škvrne na komunistickej mape, o revolúcii roku 1956. (V tejto kapitole by som bola prijala viac príspevkov, týkajúcich sa osobností, resp. udalostí z „užšie poňatej“ Dolnej zeme. Z kontextu tejto kapitoly a obsahu ročenky vytŕča predovšetkým článok o revolúcii v roku 1956, kde sa síce spomína Segedín, je však príliš všeobecný.)

V kapitole Zo súčasnosti Dolnej zeme nachádzame príspevok Anny Ištvánovej o Dni menšín v Békešskej Čabe. Dozvieme sa z neho čo-to o životnej dráhe vyznamenaných cenou Slovenskej menšinovej samosprávy Békešskej Čaby Libuše Peštiovej a Martina Vozára. Ďalej je to už spomínaný článok o výskume vo Veľkom Bánhedeši, ktorý je o to zaujímavejší, že sa na ňom podieľalo viacero autorov (M. Hlôšková, M. Dudok, E. Pančuchová, K. Molnárová, K. Kovácsová), a ktorý, ako som už spomenula, nás oboznamuje aj s históriou, jazykom, zvykmi a rodinným spoločenstvom obce. Jarmila Hodoličová nás v článku Život píše romány oboznamuje s etnologickou publikáciou združenia Ženské štúdie v Novom Sade Slovenky - životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine, pričom respondentkami v rámci výskumu boli všetko ženy staršie ako 70 rokov. Citáty z publikácie sú veľmi zaujímavé a často dojímavé.

Nasleduje kapitola Zaujímavosti - dva príspevky od Pavla M. Kubiša, ktorý je mimochodom autorom kreslených vtipov v kalendárnej časti publikácie - prvý o prvej kuchárskej knihe v slovenskej reči (mimochodom, z roku 1870, napísal ju Ján Babilon) v príspevku V Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne - a pojednanie Z histórie slovenského kalendára (na Slovensku vyšiel prvý kalendár v roku 1638 v Trenčíne, naša skutočne národná slovenská kalendárová spisba sa začala v roku 1805, kalendár vydal Juraj Palkovič). Ján Jančovic sa v článku Stretnutie čabianskeho Čiernika s čabianskym Čiernikom z Vlčian dotýka problematiky výmeny obyvateľstva a hľadania rodinných koreňov. Zuzana Antalová nakrútila v roku 2005 film Strieborný vek, portrét akademického maliara Juraja Ezüsta z Békešskej Čaby. V článku v Čabianskom kalendári si môžeme prečítať výpovede priateľov a rodinných príslušníkov maliara, ktoré odzneli vo filme. Lilana Gašparíková sa vo svojom príspevku Ako doma vyznáva z lásky k Segedínu, svojmu novému domovu a Marcela Somogyiová nám prezradí, čo si máme vysvetliť pod pojmom štýl a meditácia.

V kapitole Z dolnozemskej literatúry si prečítame humorný príbeh o hľadaní pravdy - Rozprávku o pravde Jána Krasku, milé, humorné poviedky - rozprávky Štefana Lamiho, zamyslenie Čie sú to kone na dvore? Judity Oláhovej, v ktorom sa vyznáva z obdivu k rodine Janšíkovcov, ako aj príspevok Jána Benčika o Zvukovej knižnici, novej, výnimočnej edícii zvukových CD-platní, v ktorej doposiaľ vyšli básne Juraja Dolnozemského a rozprávky z Alberta Ondreja Krupu. O Myšlienky pri počúvaní básní Juraja Dolnozemského sa s nami delí Katarína Maruzsová-Sebová. A napokon: básne samotného Juraja Dolnozemského. Literárnu kapitolu završujú príspevky v dolnozemskom nárečí: Michal Čičeľ píše o Udalostiach z mojich detnich rokov, Alžbeta Tószegiová spomína na Slovenskie mamičke ako si vichovávaľi ďjovčence na Pitvaroši, ako aj na kalendárne zvyky a obyčaje v príspevku Spomienka z minulosťi na Pitvaroši. Z pera Juraja Šótiho pochádzajú básne Kto nám to visvetľí, Miluj, pokím milovať vješ, Mamka naša premiľená.

Poslednou kapitolou je Kronika udalostí, z ktorej sa mesiac po mesiaci oboznamujeme s mimoriadne bohatým - predovšetkým kultúrnym - životom Slovákov na Dolnej zemi, ale aj s ďalšími aktivitami - vedeckými prednáškami, konferenciami, gastronomickými akciami, výučbou.

Čabiansky kalendár na rok 2007 je zaujímavý a prehľadný. Pozitívom je fakt, že sa sústreďuje na niekoľko tematických okruhov, ktoré rozvíja, čím výsledný tvar a dojem je celistvý, komplexný. Cítiť z neho oduševnenie zostavovateľov, priam lokálpatriotizmus. Mínusom je kvalita uverejnených fotografií, ktoré sú, žiaľ, neostré. Škoda. Je to však len chyba „zovňajšku“, ktorá nič nemení na skutočnosti, že Čabiansky kalendár sa naozaj oplatí chytiť do ruky a nielen prelistovať, ale aj prečítať si ho.

Daniela Onodiová