Békešská Čaba ● Presadiť tradície do nášho súčasného života

Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) v spolupráci s Domom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe a Osvetovým domom železničiarov už po šestnásty raz usporiadala stretnutie vedúcich národnostných kolektívov. V sérii podujatí sa okrem odborných konferencií a kultúrnych programov našiel čas aj na zábavu.

Tradičné stretnutie predstaviteľov národnostných

občianskych organizácií a spolkov

V prvý deň stretnutia, ktoré sa konalo v tretí februárový víkend, po pozdravných slovách predsedu ČOS Michala Lásika účastníkov privítal radca Valného zhromaždenia Békešskej župy József Balogh, ktorý zdôraznil tolerantné spolužitie rôznych národností v župe a význam Békešskej Čaby - centra slovenskej inteligencie na Dolnej zemi. Prvým prednášateľom konferencie bol známy domáci slovenský etnograf Dr. Ondrej Krupa, ktorý v prednáške Hodnota národnostných tradícií upozornil prítomných aktivistov, že v prípade ľudovej kultúry pri použití pojmu tradícia treba vždy čo najstriktnejšie vymedziť dobu, pretože ľudové tradície sa počas stáročí následkom vonkajších vplyvov a vnútorných premien v rámci danej kultúry neustále menili, či už ide o staviteľstvo, ľudový odev, alebo gastronómiu. Ako príklad uviedol vianočnú večeru v Békešskej Čabe, kde rebro je stálym prvkom, ale forma makových cestovín sa časom niekoľkokrát mení (pritom mak ako symbol bohatstva je stále prítomný).

Práve vašou úlohou je, aby ste z minulosti spravili prítomnosť, aby ste zachránili hodnoty tradícií tak, že ich organicky včleníte do súčasnosti... Pri tejto práci sa efektívne dajú využiť aj výdobytky najnovšej techniky, veď napríklad v mojej rodnej obci generácie, ktoré doma už nepočúvajú miestne slovenské rozprávky, môžu si ich pustiť z CD nahrávky - povedal O. Krupa. Kohéznu silu obnovených ľudových tradícií, význam lokálpatriotizmu a nesmiernu aktivitu miestnej občianskej sféry priblížila prítomným cez podujatia, akým sú napr. Dni kukurice, Magdaléna Závogyánová z Kondorošu, ktorá je predsedníčkou Združenia domov občianskych kolektívov v Maďarsku. O živote rumunskej národnosti v župe hovoril predseda Rumunskej samosprávy v Békešskej Čabe György Grósz, ktorý vyzdvihol niektoré podobné črty kultúry Rumunov a Slovákov v tomto regióne. Prehľad svojráznej kultúry, jazyka a typických remesiel Rómov podal hlavný radca na dôchodku József Hevesi. Zástupca riaditeľa Múzea Mihálya Munkácsyho, predseda Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraj Ando sa vo svojej prednáške venoval situácii miestnych múzeí a zbierok, pre ktoré sa udomácnil nie najadekvátnejší výraz „oblastný dom”. V založení a vytvorení takýchto domov sa v 70. rokoch minulého storočia vyznačovala o. i. práve Békešská župa. Odbornú a finančnú pomoc pre oblastné domy, ktorých je v Maďarsku okolo 400, poskytuje Zväz oblastných domov v MR.

O približne štyridsať takýchto zriadení, ktoré sa nachádzajú v našich obciach, sa stará verejnoprospešná spoločnosť Legatum. O činnosti tejto inštitúcie Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) J. Ando ako jej úradujúci riaditeľ podal účastníkom konferencie detailné informácie. Prítomných pozdravila aj podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, ktorá zdôraznila, že zachovávanie a odovzdávanie ľudových tradícií, ako aj vytváranie nových a kohézna sila tohto procesu sú pre nás, pre národnostné kolektívy snáď ešte dôležitejšie než pre väčšinový národ. O kultúrny program sa po odbornej časti stretnutia postaral Slovenský ľudový spevácky zbor z Malého Kereša, pred vystúpením ktorého vedúca kolektívu Zuzana Gmoserová nadväzujúc na tému rokovania poukázala na premeny pestrého kerešského kroja. Po prípitku radcu Samosprávy Békešskej Čaby Tamása Herczega nasledovala spoločná zábava, do tanca hrala kapela Štefana Luštika. Slováci z rôznych regiónov Maďarska si pri bielych stoloch a na parkete na známe nápevy mohli zaspievať varianty slovenských ľudových piesní z tej-ktorej osady. Veselicu spestrili piesne, tance a kroje maglódskeho zboru Klubu žien.

- Pred šestnástimi rokmi, pri rozbehnutí týchto stretnutí, bolo našim cieľom, aby sa navzájom spoznávali naše národnostné organizácie. Podujatie je veľmi populárne, spočiatku mávalo 40-50 účastníkov, v súčasnosti je ich viac ako 200. Význam týchto porád vidím jednak v tom, že sa vždy rozoberajú najaktuálnejšie témy národnostnej občianskej sféry (vlani napr. menšinové voľby), na druhej strane zase v tom, že sa tu schádzajú Slováci z rôznych regiónov Maďarska, ako aj aktivisti iných národností z Békešskej župy - informovala nás organizátorka, členka vedenia ČOS Alžbeta Ančinová.

Druhý deň ráno v znamení ľudových tradícií na dvore Domu slovenskej kultúry (DSK) usporiadali pre hostí tradičnú čabiansku zabíjačku, o ktorú sa postaral miestny Klobásový klub pod vedením Zoltána Uhrina. Na „mikro“ klobásovom festivale si prítomní vymieňali skúsenosti z mäsiarenského remesla, dokonca sa medzi účastníčkami stretnutia z Kétšoproňu a Pitvarošu vytvorila živá „odborná” diskusia, či sú chutnejšie čerstvo pečené uši, alebo chvostík…

Predpoludňajšie hodiny patrili ďalšej konferencii, ktoré v Dome slovenskej kultúry usporiadali Mládežnícky dom a Tourinform. Po privítacích slovách riaditeľa Mládežníckeho domu Bélu Szenteho odzneli prednášky na tému „Tradície a turizmus”. Generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Ján Süli svojou prednáškou „Turistické zaujímavosti na Východnom Slovensku” pozval prítomných do krajiny tisícich jaskýň a okrem prezentácie predovšetkým architektonických pamätihodností svojej krajiny poskytol návštevníkom Slovenska aj praktické rady. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová po cennej virtuálnej prechádzke slovenskou Čabou, vhodnej na zviditeľnenie slovenských hodnôt mesta, sa podrobne zmienila o profile a činnosti hostiteľskej inštitúcie. Zaujímavosťou je fakt, že okrem klasických kultúrnych aktivít a pôsobení rôznych záujmových krúžkov DSK podáva pomocnú ruku aj tým obyvateľom regiónu, ktorí hľadajú svoje korene na Slovensku a je hostiteľom návštevníkov zo Slovenska, ktorí vyhľadávajú Békešskú Čabu práve pre jej slovenskosť. Vedúca regionálnej kancelárie Thermál Consulting, s. r. o., Klára Glóziková v historickom prehľade békešského regiónu sa s prítomnými podelila o „perličku”, že barón Harruckern, ktorý osídlil tieto územia príslušníkmi rôznych národností, si mal pôvodne vybrať medzi békešským majetkom a mlynom v Pešti. Barón uprednostňoval mlyn, cisár však rozhodol inak. O možnostiach využitia čabianskeho Kereša (Élővíz-csatorna) v turizme prednášala konateľka Združenia na ochranu vôd obcí v regióne stredného Békešu Mária Csongrádiová a o úlohe Jankayho galérie v kultúrnom živote a turizme Békešskej Čaby hovorila riaditeľka tejto inštitúcie Mária Szegediová Kozáková.

Účastníci stretnutia sa po prehliadke mesta zúčastnili tradičných čabianskych fašiangov. V preplnenej sále Mládežníckeho domu sa zišlo okolo 400 ľudí, ktorým atmosféru „Dávnych čabianskych krčiem“ priblížili rôzne kultúrne telesá mesta. Nápad vychádzal z toho, že kedysi v Békešskej Čabe mestské zastupiteľstvo prikázalo rôznym krčmám, aby každé nedeľné popoludnie robili kultúrny program alebo tanečnú zábavu. Pre niektoré krčmy bolo charakteristické, že poskytli priestor pre určitý typ programov. V krčme „Hegedűs“ napríklad sa schádzali na skúškach a predstaveniach členovia známeho Speváckeho zboru roľníkov, kým v krčme „Šťasni“ pri gerendášskych sálašoch pravidelne vystupoval putovný cirkus, ktorý sa tešil veľkej obľube v kruhu sálašanov. V krčme „Bozó“ v Čabe hrávali piesne hudobníkov čabianskeho pôvodu Jána Sekerku a Jána Gerčiho. V krčme „Slepá myš“ usporadúvali literárne večierky, ktorých atmosféru teraz oživili. Rôzne umelecké skupiny s veľkým nadšením prezentovali tradície a niekdajší život v starodávnych čabianskych krčmách. Pri zostavovaní programu použili štúdie etnografa Dr. Ondreja Krupu z publikácie Storočia vzdelávania v Békešskej Čabe. O príjemnú náladu sa pričinil aj spoločný spev účinkujúcich a obecenstva, ktorý spestrili pekné piesne, tance a kroje Slovákov z Malého Kereša a z Maglódu.

Posledný deň stretnutia patril konzultáciám a vyhodnoteniu podujatia.

(lamp-aa)