Slovenský Komlóš ● Divadelníctvo vo fotografií

Pri príležitosti storočnice komlóšskeho slovenského ochotníckeho divadla otvorili v Slovenskom regionálnom osvetovom stredisku v Slovenskom Komlóši výstavu.

Kurátorkou expozície Divadelníctvo vo fotografií bola bývalá učiteľka, jedna z najvýznamnejších osobností povojnového komlóšskeho slovenského divadelníctva Erna Lauková, ktorá zostavila materiál z vlastnej zbierky a z dokumentov, ktoré jej a jej dcére Eve ochotne poskytli obyvatelia mesta. Účastníkov vernisáže, ktorá sa konala 19. februára 2007, privítal riaditeľ strediska František Zelman. Zvlášť pozdravil predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika, podpredsedníčku CSS Etelku Rybovú, kultúrnu referentku CSS Danielu Onodiovú, riaditeľku Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Annu Ištvánovú a hostí z okolitých osád. Po ňom vystúpili žiaci základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským so slovenskou miniscénkou Anča Boganča. Deti pod vedením hosťujúcej učiteľky Dagmar Kötelesovej zaspievali aj prekrásne slovenské moderné pesničky. Prítomným sa prihovorila komlóšska rodáčka a čestná občianka mesta, herečka Zuzana Ďurkovičová. Po otvorení výstavy mali hostia možnosť zoznámiť sa so Sarvašským slovenským divadlom, ktoré prednieslo hru Hollého Kubo. S touto hrou vystúpili sarvašskí divadelníci aj na Divadelnom festivale ARCUS, ktoré usporiadali začiatkom februára v Budapešti. V deň, keď sa konalo predstavenie v Bábkovom divadle, teda 3. februára, uplynulo presne sto rokov odvtedy, ako sa s touto hrou predstavili širokej verejnosti členovia ochotníckeho divadla v Slovenskom Komlóši. O klasickú slovenskú hru, ktorú režíroval László Gergely a hudobným režisérom bol profesor hudby Lajos Pál, prejavili záujem aj diváci z Budapešti a z Pilíša.

Výkon sarvašských divadelníkov ocenila aj odborná porota, ktorá im udelila cenu „Za prevzaté dedičstvo a zveľaďovanie tradícií národnostného divadelníctva v materinskom jazyku“.

Počiatky slovenského divadelníctva na Dolnej zemi siahajú do roku 1907, keď sa v Slovenskom Komlóši konalo v predvedení miestneho Roľníckeho spolku a v réžii Ondreja Beňa prvé slovenské divadelné predstavenie, Hollého Kubo. Vrece so slovenskými inscenáciami sa roztrhlo a až do 50. rokov sa z neho sypali jedna za druhou. Do divadelného života sa zapojili rôzne spolky. Predstavenia sa hrali jeden alebo dvakrát, teda vyslovene pre miestne a okolité obyvateľstvo, pričom treba zdôrazniť, že v priebehu jedného roku vzniklo aj šesť nových inscenácií. Je priam neuveriteľné, že v rokoch 1907-1948 naštudovali v Slovenskom Komlóši 108 klasických a moderných hier, pričom slovenskú kultúru sprostredkúvali pre celú Dolnú zem. Treba však pripomenúť, že aj tu po druhej svetovej vojne a výmene obyvateľstva divadelný život ochudobnel a už nikdy nenadobudol také rozmery ako v 30. a 40. rokoch. Na druhej strane je potešiteľné, že v Slovenskom Komlóši prakticky až dodnes pretrvávajú pokusy o znovuoživenie divadelných tradícií, hoci aj v podobe kratučkých scénok.

Dňa 25. januára divadlo Organizácie komlóšskych Slovákov prednieslo jednoaktovku Menharda Litoměřického Pacientka, ktorú s veľkým úspechom zahralo aj 17. februára v Poľnom Berinčoku.

(aszm-onodi-ef)