Záchranca slovenskej kultúry v Čemeri

V susedstve Budapešti leží svojrázna veľkoobec Čemer, ktorá má 9 tisíc obyvateľov a bohatú, skoro 900-ročnú históriu. Jej prvé písomné pamiatky siahajú do r. 1135 a prezrádzajú, že Lampert, pochádzajúci z panovníckej dynastie, daroval osadu Chemer bozóckym kláštorom. Neskôr osadu kúpila rodina Zayovcov.

Stretnutie s kantorom Michalom Tóthom

Počas panovania Turkov sa Čemer úplne vyľudnil a časom prešiel do majetku rodiny Wattayovcov, ktorá ho od roku 1714 zaľudnila Slovákmi prevažne evanjelického, ale aj rímskokatolíckeho vyznania. Neskôr sa stal majiteľom osady gróf Anton Grassalkovich, ktorý po veľkej cholerovej epidémii v roku 1831 tu osadil nemeckých vinohradníkov katolíckeho vyznania z Budína.

Vďaka usilovnosti a lokálpatriotizmu tunajších obyvateľov sa Čemer začal nevídaným tempom rozvíjať. Už od roku 1889 spája obec s Budapešťou prímestská električka. Čemer je v súčasnosti veľkoobcou, ktorá napriek blízkosti rušného hlavného mesta leží v tichom a útulnom prostredí, čím z roka na rok láka čoraz viac novousadlíkov. Osada, obklopená zvlnenými svahmi pohoria Čerhát, ponúka fantastické turistické, kultúrne, zábavné a iné možnosti.

Z histórie vyplýva, že tu takmer tristo rokov žijú v symbióze Slováci a viac ako stosedemdesiatpäť rokov Nemci, ktorí si dodnes zachovali starodávne zvyky. Hoci miestne slovenské nárečie v bežnej komunikácii používajú len starší ľudia, slovenské ľudové tradície - kroj, spev, hudbu a tanec - poznajú aj mladšie generácie.

Vďaka zanietenému a horlivému folkloristovi Michalovi Tóthovi tu dodnes zachovávajú svojrázne slovenské ľudové tradície a vecné pamiatky. Pán M. Tóth, z povolania kantor, čoskoro oslávi 40. výročie svojho pôsobenia v miestnom katolíckom kostole. Je predsedom desaťročného Kultúrneho spolku Lipóta Bálóa a speváckeho zboru a od začiatku februára t. r. čestným členom ročného Tanečného spolku Furmička.

- Za to, že v Čemeri sa vo štvrtom volebnom cykle podarilo založiť Slovenskú národnostnú samosprávu, môžeme vo veľkej miere ďakovať lokálpatriotovi, zanietenému čemerskému Slovákovi Michalovi Tóthovi, ktorý ako predseda Kultúrneho spolku Lipóta Bálóa a speváckeho zboru nadšene a oduševnene podnecoval a organizoval našich ľudí. Je to úctyhodný a uznávaný človek, ktorého dlhoročnú činnosť v prospech čemerských Slovákov si vysoko váži každý z nás, - povedal starosta veľkoobce a člen Slovenskej menšinovej samosprávy v Čemeri Juraj Bátovszki.

- Pán Tóth, už dlhé desaťročia ste hybnou silou slovenského diania v Čemeri. Celý svoj život ste venovali službe svojim rodákom. Prečo?

- Iste preto, čo som si priniesol z rodičovského domu. Myslím si, že pôvod a korene zaväzujú každého človeka a sprevádzajú ho počas celého života, len nie v rovnakej miere. Pravdepodobne ani ja by som nedokázal jednoznačne sformulovať, prečo ma opantali moje korene a v značnej časti života ma nabádali k tomu, aby som sa ich snažil zachovať. S odstupom času, najmä v zrelšom veku, vykonávam túto činnosť už vedomejšie a zodpovednejšie. Pokladám za veľmi dôležité pestovať a odovzdávať naše slovenské hodnoty aj mladším generáciám. Láska k slovenskému dedičstvu môže len takto žiť a prežiť.

- Ako sa podarilo založiť slovenské Obecné múzeum v Čemeri?

- Našťastie mnohým ľuďom v našej obci leží na srdci osud a prežitie slovenských ľudových tradícií. Aj u nás, podobne ako v mnohých iných slovenských osadách, sa nájdu nadšení a obetaví ľudia, ktorí sa dlhé roky zaoberajú uchovávaním pamiatok našej ľudovej kultúry. Aj u nás sa podarilo zozbierať značnú časť pamiatok miestnej slovenskej duchovnej a vecnej kultúry. Postupne sa rysovala túžba zariadiť miestne múzeum. Členovia nášho kultúrneho spolku v roku 1997 zrealizovali tento plán a tak vzniklo múzeum, v ktorom sa nachádza bohatá zbierka rôznych vecných pamiatok. Múzeum je umiestnené v starom sedliackom dome, ktorý sám osebe je národopisno-historickou raritou.

- Venujete sa aj zbieraniu ľudových piesní a zvykov, ktoré ste inscenovali a takto zachovávate aj spevné dedičstvo.

- Ešte pred založením Kultúrneho spolku L. Bálóa som založil spevácky zbor, ktorého cieľom bolo zachovať miestne slovenské ľudové piesne a tradície, ale aj svojrázny kroj, v ktorom vystupujeme. Postupom času som z pozbieraného folklórneho materiálu spracoval scénky, ktoré sa viažu k tradičným kresťanským sviatkom a jednotlivým úsekom života. Mohol by som aj tak povedať, že od kolísky po hrob... Teda krst, mladosť, rukovanie, svadbu, betlehemské hry a koledy. Samozrejme, s našim repertoárom vystupujeme v prvom rade doma, ale predstavili sme sa už i na Slovensku - v Mojmírovciach, kde sme so scénkou Krst v Čemeri zožali veľký úspech, ale aj v Rumunsku.

Umeleckou vedúcou nášho speváckeho zboru je Borbála Szávová, ktorá s veľkou oduševnenosťou pracuje s členmi zboru. Náš spevácky zbor sa preslávil najmä Čemerskou svadbou, ktorá tvorí hlavný program obecných dní. V rokoch 1998 a 2002 sme v Jágri získali zlatý stupeň na súťaži ľudovej piesne Lajosa Vassa. V roku 2000 nám udelili cenu Za turizmus regiónu Gödöllő.

Záverom poznamenávame, že najznámejšie tradičné kultúrne podujatia v Čemeri sú Turíčny národnostný festival, obecné dni, oberačkové slávnosti, stretnutie cirkevných zborov a chrámový koncert v miestnom katolíckom kostole. Veľký záujem prejavujú obyvatelia veľkoobce aj o rôzne gastronomické súťaže, v rámci ktorých predstavujú miestne slovenské špeciality. Tieto akcie ponúkajú nezabudnuteľný zážitok všetkým návštevníkom a približujú im aj pôvodný svojrázny slovenský ráz veľkoobce Čemer, na skok od Budapešti.

Ildika Fúziková