Klik do babylonu jazykov

Babelmatrix je projekt nielen pre akademickú literárnu obec. V Bratislave ho predstavili maďarskí kolegovia. V uplynulých rokoch sa istotou v jazykovej komunikácii stala angličtina. K starému známemu „koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom“, môžete však mať aj o čosi bližšie, ak si kliknete na www.babelmatrix.org.

Bránu do babylonu jazykov predstavili v Bratislave maďarskí kolegovia z literárnej brandže spolu s prekladateľským projektom. Webstránka Babelmatrix vznikla u našich južných susedov približne pred troma rokmi. Má ambíciu byť antológiou literárnych osobností a ich diel, ktoré približuje v origináloch aj v prekladoch európskych jazykov formou krátkych úryvkov. Ide o dlhodobý projekt, podporený maďarskou vládou a Višegrádskym fondom. Zámerom webovej stránky, ktorá stále obohacuje svoju ponuku, je byť inšpiráciou pre čitateľov, prekladateľov či vydavateľov, pre laikov i ľudí od fachu. Štatistiky hovoria o jej vzrastajúcej popularite. Za minulý mesiac na ňu dosurfovalo viac ako šesťtisíc čitateľov. Najviac ich je zatiaľ z Maďarska, Slovensko je v návštevnosti na druhom mieste. V infobanke môže návštevník hľadať v jazykoch krajín Európskej únie, v ich literatúrach a v dielach vybraných autorov. V slovenskej sekcii je ich zatiaľ 21 (napríklad Ladislav Ballek, Ján Johanides, Margita Figuli, Peter Karvaš, Ivan Krasko, Dominik Tatarka, Leopold Lahola či Dušan Taragel). Babylonský web zastrešuje ďalšie čiastkové projekty. Jedným z nich je už existujúci Hungarian Visitcard, výber maďarskej literatúry v podobe cédečka s dielami 77 maďarských autorov v 22 jazykoch. Ďalším je takzvaný Visegrad Magic Cube. Toto cédečko má vyjsť koncom roka a bude obsahovať vybrané diela tridsiatich autorov z každej krajiny V4 v angličtine a nemčine, pričom má prihliadať na súčasnú tvorbu. Ďalšou možnosťou bude obdobné CD, kde budú diela preložené aj v jazykoch krajín V4. „Mala by to byť vizitka toho, čo krajiny V4 do Európy prinášajú, zároveň aj možnosť zisťovať, v čom by mohli literatúry komunikovať, a to nielen na akademickej úrovni. Produkt sa má distribuovať aj do škôl a knižníc,“ hovorí vedúca projektu a šéfredaktorka maďarského časopisu Lettre Éva Karádi. Projekt podporujú maďarskí prekladatelia, ktorým sa otvoril priestor na diskusiu na tému ich statusu. Približne pred troma rokmi založili spolok - akési odbory - a začali poukazovať na podmienky, za akých pracujú. Na stretnutiach či prostredníctvom internetu rozoberajú prekladané diela, ale aj problémy s autorskými zmluvami či s vyplácaním honorárov. Slovenskí prekladatelia majú podobné skúsenosti. Uvažujú o tom, ako by sa projekt mohol ujať na Slovensku. Vítajú možnosť bezprostredného kontaktu - s literárnymi agentmi totiž nemajú vždy dobrú skúsenosť. S maďarskými kolegami sa zhodli na tom, že literatúry, či už pôvodnej alebo prekladovej, je na internete stále málo, a že každý krok môže situácii pomôcť. V Maďarsku je pár spisovateľov, ktorých kompletné diela sú dostupné na internete. Ide o luxus, ktorý živí vláda, a o autorské práva, ktoré majú svoju cenu. Vybraní autori dostávajú doživotnú rentu.

(Eva Andrejčáková - Sme)