Metodický deň v Číve ● „My sa hráme v Zlatej bráne...“

Hostiteľkou metodického dňa Slovenského pedagogického metodického centra Celoštátnej slovenskej samosprávy bola Materská škola Zlatá brána v Číve.

Podujatie sa začalo náčuvom v najväčšej vekovej skupine škôlky, kde sa deti pod vedením učiteľky Anny Szabovej Ráczovej predstavili hosťom v rámci hudobno-dramatických hier s názvom „My sa hráme v Zlatej bráne...“. Škôlkári sa počas dramatizácie rozprávky „Opustená búdka“, ktorá bola spestrená pohybovými hrami, naučili pohybom vyjadriť dej a napodobniť zvieratá, dramaticky stvárniť rozprávku a vcítiť sa do situácie a konania postáv. Na stretnutí odborníčok, ktoré sa konalo 20. apríla, v mene hostiteľskej obce účastníčky privítali vedúca miestnej predškolskej výchovno-vzdelávacej inštitúcie Mária Voderaczká a starostka Čívu Mária Nagyová. Riaditeľka Slovenského pedagogického metodického centra (SPMC) Edita Pečeňová vyslovila radosť z toho, že v Číve môžu rozdať už 25. číslo metodických zošitov pre učiteľky materských škôl, ktoré vydávajú už od roku 2003 a sú obľúbenou pomôckou vyučovacieho procesu v kruhu našich pedagogičiek. Zároveň oznámila, že činnosť SPMC bola rozšírená aj pre učiteľky nižších ročníkov základných škôl, táto inštitúcia CSS má skoro každý mesiac nejakú akciu. Koncom augusta spolu s Ministerstvom školstva SR usporiadajú kurz slovenčiny cez internet, ktorý bude osožný pre učiteľky materských i základných škôl.

Materskú školu v Číve predstavila svojim kolegyniam vedúca odbornej komisie slovenčiny Edita Hubačeková, ktorá zdôraznila, že pre ich kolektív je dôležité, aby sa deti každodenne stretávali s národnostným jazykom diferencovane, podľa svojej vekovej skupiny. Pritom je potrebné používať také didaktické a výchovné metódy, ktoré zaujmú deti, pretože ony si slovenčinu v škôlke osvojujú už ako cudzí jazyk. Zodpovednou, postupnou a plánovitou prácou sa dá dosiahnuť, aby deti do prvej triedy vstúpili s takým jazykovým základom, ktorý možno ďalej rozvíjať...

Výučbe slovenského jazyka v rámci Waldorfovej metódy sa venovala vo svojej prednáške učiteľka z Békešskej Čaby z Materskej školy na „Ligeti sor“ Mária Matulayová, ktorá uviedla, že v ich inštitúcii sa slovenčine venujú už od roku 1973 a pred pätnástimi rokmi zaviedli aj Waldorfovu metódu. Waldorfova alternatívna metóda je nemeckou výchovnou metódou práce s deťmi, ktorú vypracoval v roku 1919 Rudolf Steiner v továrni na výrobu cigariet v Štutgarte. Metóda využívala na svoju dobu najmodernejšie pedagogické poznatky. Jej cieľom bolo čo najlepšie využiť pri výchove detí poznatky, ktorými človek disponuje sám o sebe, o deťoch, o ich potrebách, o ich somatickej a psychickej podstate. Deti sa učia napodobňovaním učiteliek a starších druhov a dôležité je využitie prírodných látok, nadviazanie na ľudové tradície (napr. každý štvrtok pečenie chleba v peci podľa starodávneho receptu). Spev a tanec sa využívajú v nadpriemernom pomere, napríklad deti spievajú spolu s učiteľkami aj pokyny. Pedagogička na príklade svojej inštitúcie opísala, akú dôležitosť má pre emocionálnu bezpečnosť detí napr. stály týždenný poriadok a rodinná atmosféra vo Waldorfovej škôlke. Zároveň poukázala na spoločné korene vyučovania národnostného jazyka a Waldorfovej metódy, ktorú pokladá za nasledovaniahodný vzor.

V záverečnej časti konferencie stála lektorka konferencií SPMC, predškolská pedagogička Eva Jastrabanová z Martina v rámci praktickej inštruktáže znázornila, ako sa dajú v škôlkach využiť riekanky a pohybové hry, ktoré obohatia telovýchovné zamestnania, ale zároveň ich môžeme využiť ako telovýchovné chvíľky počas iných činností. Predvedené básne, piesne, riekanky učiteľky dostali aj v písomnej forme, veď posledné číslo metodických zošitov, zostavené s pani Jastrabanovou, sa venuje aj tejto tematike.

- Podľa môjho názoru rozvoju komunikatívnej funkcie slovenčiny na materských školách v Maďarsku by prispelo zamestnanie hosťujúcich učiteliek zo Slovenska na dlhšiu dobu. Podľa mojich skúseností ak hosťujúca učiteľka spolu s kmeňovou učiteľkou sú stále spolu v skupine, v rámci práce sa rozvíja jednak jazyková úroveň učiteliek, ktoré majú takto priamy kontakt so živou slovenčinou, na druhej strane okrem memorovania básní a piesní, čo je tiež dôležité, aj deti sa aktívnejšie venujú komunikácii v slovenčine. Počas môjho pracovného pobytu v Békešskej Čabe starí rodičia detí, ovládajúci ešte čabiansku slovenčinu, boli nesmierne šťastní, že ich vnukovia čoraz viac a s väčšou radosťou hovorili po slovensky, - povedala lektorka metodických dní zo Slovenska.

(la-)