Budapešť ● Spoločná radosť zo spevu

Budapeštiansky spevácky zbor Ozvena usporiadal 1. mája V. Stretnutie slovenských speváckych zborov. Dejiskom prehliadky bolo tohto roku Osvetové stredisko Attilu Józsefa v XIII. obvode Budapešti.

- My sa schádzame, keď iní oslavujú Deň práce. My však 1. mája oslavujeme aj vstup do spoločnej Európy... Prítomné súbory spoločným spevom pozdravujú našu Európu a oslavujú Deň práce. Obnovené priestory osvetového strediska, v ktorom sme sa už veľakrát stretli na rôznych slovenských kultúrnych podujatiach, budú našim „slovenským hniezdom“ a podľa možnosti tu usporiadame aj ďalšie stretnutia speváckych zborov... Dnes sme sa tu zišli, aby sme sa spolu veselili, aby sme oslávili našu slovenskú reč a pieseň. Stretnutie nie je súťaž, nechceme hodnotiť výkony jednotlivých zborov... Najdôležitejšia je spoločná radosť zo spevu... - povedala na úvod vedúca zboru Ozvena, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) i XIII. obvodu Zuzana Hollósyová, ktorá zároveň popriala účinkujúcim a obecenstvu pekný umelecký zážitok.

V. Stretnutie slovenských speváckych zborov v Budapešti

Po privítacích slovách sa ako prvý prezentoval Martinský evanjelický spevokol, ktorý je pravidelným hosťom stretnutí speváckych zborov v Budapešti. Jeho tohoročný program, v ktorom pod taktovkou Márie Hroboňovej zaspieval o. i. také náboženské piesne, ako Nádej tých, čo sa kajajú..., Duša moja, rýchlo vstaň... alebo Hospodin je môj pastier sa vyznačoval tým, že medzi jednotlivými skladbami odzneli recitácie v podaní Andrey Borcovanovej. Išlo o výber z básní a úryvky z Biblie, ktoré sa tematicky viažu k piesňam.

Spevácky zbor Čabianska ružička pôsobí pri Čabianskej organizácii Slovákov (ČOS) a vznikol v roku 1995. Založili ho učiteľky materských škôl, ku ktorým sa neskôr pridali aj ďalší milovníci spevu a hudby. V jeho repertoári sa nachádzajú hlavne spracované ľudové piesne, ale aj viachlasné zborové skladby. Nedávno na celoštátnej kvalifikačnej súťaži zborov v kategórii A získal bronzovú medailu. Na stretnutie prišiel s kyticou ľudových piesní zo Sarvaša a z Trenčína a predniesol aj spracované ľudové piesne z Pilíša, ako aj madrigal na privítanie jari. Zbor dirigoval zbormajster Péter Szák-Kocsis.

Druhým hosťujúcim kolektívom zo Slovenska bol Spevácky zbor Kantáta, ktorý spôsobí pri Dome Matice slovenskej v Šuranoch. Presne pred tridsiatimi rokmi ho založili pedagogičky hudobnej školy a pred desiatimi rokmi v Banskej Bystrici mu udelili Zlaté pásmo. V súčasnosti má 31 členiek, vedúcou je Jana Kucharová. V minulom roku uzrel svetlo sveta prvý CD-nosič Kantáty pod titulom Naše najmilšie. Na prehliadku v Budapešti prišiel zbor s programom, v ktorom účinkovali aj pedagógovia základnej umeleckej školy Helena Farkašová - spev, Katarína Komáromiová - klavír a Jozef Döme - husle. Predstavili sa so skladbami o. i. Mozarta, Franka, Verdiho, Moyzesa, Dolinského a Konáreka.

Na záver patrilo javisko hostiteľom, Slovenskému speváckemu zboru Ozvena, ktorý sa venuje pestovaniu slovenčiny prostredníctvom spevu už šiesty rok. „...Pred šiestimi rokmi sme boli skôr skupinkou milovníkov slovenských ľudových piesní, z ktorej časom vyrástol zbor. Spievajú v ňom Slováci a naši priatelia z Budapešti a okolia. Náš repertoár je bohatý na slovenské ľudové piesne z Maďarska i zo Slovenska a radi spievame aj ich prepisy, diela nášho dirigenta Jána Šutinského z Békešskej Čaby...“ - predstavila zbor jeho členka, moderátorka Katarína Noszlopyová. Pod vedením dirigentky Marty Pálmaiovej Pápayovej v tento deň predniesli zo svojho CD-nosiča cirkevné skladby S nami Bog, Čajkovského omšu sv. Jána Zlatoústeho a dielo neznámeho autora Moja múdrosť. Po ľudovej piesni Dobrú noc, má milá nasledovali prepisy ľudových piesní Prší, prší... od J. Šutinského a Tancuj, tancuj... od V. Řihovského.

Vyvrcholením slávnostného kultúrneho programu, na ktorom sa zúčastnila aj podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, bol spoločný spev skladby Aká si mi krásna... v podaní všetkých účinkujúcich a obecenstva. Potom sa účastníci stretnutia mohli zabaviť pri bielom stole.

(la-)