Oslavy oroslánskeho tanečného súboru ● 35-ročná Brána

Slovenská samospráva v Orosláni usporiadala v priestoroch Strednej odbornej školy Loránda Eötvösa oslavy 35. výročia vzniku oroslánskeho tanečného súboru Brána, spojené s vernisážou výstavy fotografií, dokumentujúcich doterajšiu činnosť folklórneho kolektívu a pestrou kultúrnou prehliadkou.

Na oslavy, ktoré sa začali hymnickou piesňou našej Slovače Daj Boh šťastia..., prišli v peknom počte nielen obyvatelia mesta, ale aj partneri a priaznivci oslávencov z bližšieho a vzdialenejšieho okolia, vrátane našej materskej krajiny. Popri účinkujúcich a delegáciách zo Šale, Kozároviec a Myjavy mnohí prišli z Tardoša, Síleša (Vértesszőlős) Tatabáne-Bánhidy a z Hute (Pilisszentlélek).

Účastníkom podujatia sa prihovorili o. i. mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR Juraj Migaš, veľvyslanec MR v Bratislave Antal Heizer, generálna riaditeľka Riaditeľstva národných a etnických menšín Erika Némethová, predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová a primátor mesta Orosláň Gábor Rajnai, ktorý spomínanú výstavu otvoril spolu s predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Orosláni Alžbetou Szabóovou.

Ako to aj zo spomienok dojatých oslávencov vysvitlo, na založení tanečného súboru Brána majú nemalý podiel miestni osvetoví pracovníci Jozef Daniš a Imrich Kertész, ktorí si dobrý príklad „odkukali“ od susednej Bánhidy. Tamojších tanečníkov usmerňoval Šimon Ocskai so svojou manželkou a tak teda nie celkom náhodou sa stal vedúcim novozaloženého orosláňskeho súboru ich syn (s patričným odborným vzdelaním) Šimon Ocskai mladší. Presne prvý februárový utorok r. 1972 ho v Knižnici Františka Rákócziho II. v Orosláni čakali okrem spomínaných osvetárov heligonkár Michal Marko a početná skupina oduševnených mladých ľudí. Náročná práca ochotníkov už po niekoľkých mesiacoch priniesla prvé ovocie, kolektív ľudových tanečníkov debutoval na javisku v máji 1972 na Národnostnom festivale Komárňanskej župy. Výsledkom vytrvalých skúšok bolo, že oroslánskych tanečníkov začali čoraz častejšie pozývať na rôzne podujatia a behom krátkeho času dosiahli kvalifikáciu vynikajúci. Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku pre nich usporiadal nejeden kultúrny zájazd, členovia súboru dodnes najradšej spomínajú na svoje vydarené vystúpenia v Malom Kereši, Miške a Dunaeďháze.

Pravdepodobne najmä pod vplyvom hospodársko-spoločenských zmien 80. rokov súbor na istý čas prerušil svoju činnosť. K výraznému oživeniu došlo až v r. 1996, keď sa rozbehla činnosť Slovenskej samosprávy v Orosláni. Zbor slovenských poslancov spočiatku myslel iba na príležitostné oživenie práce tanečného kolektívu, pokus však, našťastie, prevýšil pôvodné očakávania. Tanečníci sa odvtedy opäť stretávajú každý týždeň a na vysokej úrovni prezentujú oroslánsky slovenský folklór najmä na miestnych a regionálnych podujatiach. Varujúcou skutočnosťou pritom je, že členovia súboru už nie sú najmladší, ale ako povedali, kým vládzu, budú tancovať. Nemalou úlohou však zostáva postarať sa o dorast; bola by totiž obrovská škoda, keby o niekoľko rokov nemal kto od nich prebrať živé tradície predkov a symbolickú „tanečnú štafetu“...

Na javisku divadelnej sály Strednej odbornej školy Loránda Eötvösa v pestrom kultúrnom programe vystúpili okrem členov tanečného súboru Brána tardošskí ochotníci-divadelníci, spevácky zbor Zimozeleň (Síleš), páví krúžok z Hute, tanečná skupina Kozárovce, ako aj mladí tanečníci zo západoslovenskej Myjavy. Oslavy sa skončili plesom, na ktorom do spevu a tanca hrala kapela z obce Síleš.

(fuhl)