Pred 160 rokmi zomrel Ján Čaplovič

Pred 160 rokmi, 28. mája 1847, zomrel vo Viedni uznávaný a významný pracovník slovenskej kultúry a národného obrodenia Ján Čaplovič.

Narodil sa 22. septembra 1780 v Horných Príbelciach. Jeho otec bol potomkom schudobnenej zemianskej rodiny z Jasenova na Orave. Oženil sa so zemiankou Juditou Szudyovou, ktorá mala v Čaplovičovom rodisku kúriu. Rodičia bývali najprv v Sádovciach, potom v Deviči a neskôr sa presťahovali do Poník, kde otec zastával miesto učiteľa i obecného notára.

Do Hontu, kde Ján Čaplovič prežil ranú mladosť, sa často vracal nielen v spomienkach, ale aj v neskorších prácach. Priblížil nám ho sviežimi opismi charakteristických čŕt tamojšieho ľudu a jeho života. Stredoškolské štúdiá dokončil v Banskej Štiavnici, potom praxoval a pripravoval sa na advokátsku kariéru v Banskej Bystrici. Učil sa cudzie reči, študoval dostupnú právnickú a vlastivednú literatúru a venoval sa aj hudbe. Ako začínajúci právnik vstúpil najprv do služieb Zvolenskej stolice a neskôr odišiel do Viedne, kde pracoval v uhorskej dvornej kancelárii a popri tom spravoval aj majetok schönbornovskej grófskej rodiny na Podkarpatskej Rusi.

Čaplovič mal veľmi pestrý život a zanechal po sebe mnohostranné literárne dielo. Charakterizuje ho zdravý humor, patril medzi najpopulárnejších spisovateľov svojej doby. Mal možnosť spoznať viac krajov a život viacerých národností, písať o nich. Bol priekopníkom slovenskej etnografie. Veľmi cenná je jeho publicistická činnosť. Písal najprv latinsky, neskôr nemecky, slovensky a maďarsky. Jeho hlavná práca je Gemälde von Ungarn (Obrázky z Uhorska), Pešť, 1829. Tu opisoval prírodné pomery krajiny, hospodársky stav, život národností. Podobnú prácu napísal aj o Slavónii. Bol národovec, sebavedomý Slovák. O maďarizácii sa dostal do ostrej polemiky s Uhorskou akadémiou vied. V práci „Slováci v Uhorsku“ položartovne a polovážne dokazuje, že Slováci sú životaschopní, sú „uhorskí Angličania“.

R. Petik