O čabianskom oblastnom dome ● Čo je za podstenou

Mnohí z prvých slovenských békéščabianskych osadníkov, usídlených tu r. 1788, prichádzali do týchto končín už v 2. polovici 17. storočia na žatevné práce.

Hoci vo svojom novom domove, ktorý im zaručoval náboženskú slobodu, žili zväčša s Maďarmi, Slováci si zachovali svoj jazyk, kultúru a tradície, o čom svedčí aj Slovenský oblastný dom na Garaiho ulici postavený r. 1865 v typickom čabianskom štýle - pokiaľ ide o výzor priečelia a verandy (podsteny). Svojím vecným vybavením je dom ukážkou životného spôsobu majetných sedliakov v 19. storočí. Charakteristická je napríklad čistá izba, pec s prípeckom, maľovaný nábytok, svojrázne úžitkové predmety. Ústredným priestorom je kuchyňa s pitvorom, kde sú na oblúkovej klenbe povykladané taniere slúžiace ako ozdoba.

Najstarší nábytok je z dubového dreva z Novohradu a Gemera. Zruční gazdovia si sami zhotovovali skrine a truhlice, pričom najkrajšie kusy nábytku umiestňovali v čistej izbe, ktorá slúžila na spoločné obrady, modlenie a spev. Základnou farbou zariadenia bola mierne modrá, neskôr zelená, zriedka hnedá so skromnými motívmi kvetov bielej, žltej a modrej farby. Až koncom 19. storočia sa presadila žltobiela farba ako základná.

Pred pecou stojí tzv. stolička na premýšľanie, určená pre vzácnych hostí, hoci občas si v nej poťahoval z pipasára aj sám gazda. O truhlici na výbavu stojacej vedľa tradícia tvrdí, že na ňu maľoval motívy Mihály Munkácsy, ešte ako učeň u mestského stolára.

Súčasťou domu sú zadná izba, komora a pivnica. Za nimi sa z dvora otvára výstavná sieň, kde v súčasnosti možno vidieť výstavu pestrofarebných svadobných oblekov dolnozemských Slovákov.

Po ukojení duchovných potrieb návštevník môže uhasiť smäd a zahnať hlad haluškami a pivom v blízkej Slovenskej reštaurácii.

(n-ok)