Oslavy Slovákov v Diakovciach

V obciach južného Slovenska, kde sa po druhej svetovej vojne presídlili Slováci z Maďarska a tvoria v nich menšinu, sú miestne odbory Matice slovenskej často jedinou organizáciou, ktorá pre svojich rodákov zabezpečuje kultúrnu činnosť.

Miestni matičiari sú takto v súčinnosti s cirkevnými zbormi zárukou udržiavania a zachovávania slovenskosti a hrádzou proti asimilácii väčšinovým maďarským obyvateľstvom. Takýmto svetlým príkladom udržiavania národnej identity je aj činnosť MO MS v Diakovciach, v Šalianskom okrese. Do tejto ešte v roku 1946 čisto maďarskej obce sa v roku 1947 prisťahovalo takmer 700 slovenských repatriantov z Albertu (Csanádalberti), ležiaceho v Čongrádskej župe. Približne rovnaký počet Alberťanov prišiel v tom istom roku aj do susednej obce Tešedíkovo. Keďže tento hromadný návrat sa v rozhodujúcej miere udial práve v roku 1947, v mnohých obciach južného Slovenska, kde sa usídlili Slováci z Maďarska, si v tomto čase navrátilci slávnostne pripomínajú 60. výročie príchodu do starej vlasti. Tak to bolo aj v Diakovciach, kde obec, miestny odbor Matice slovenskej a Cirkevný zbor ECAV v Diakovciach usporiadali pri tejto príležitosti spomienkové oslavy. Po prijatí hostí starostom obce Jánom Bukovským sa konali slávnostné bohoslužby v miestnom evanjelickom kostole, ktoré popri tunajšom. zborovom farárovi Dušanovi Chovancovi viedol konsenior Dunajsko-nitrianskeho seniorátu Róbert Mišových a bývalý farár a konsenior, 84- ročný nestor evanjelických farárov na Slovensku Dušan Albíni, ktorý v Diakovciach pôsobil vyše tridsať rokov. Hlavný program a stretnutie viac ako dvesto účastníkov sa potom uskutočnilo v réžii matičiarov pod vedením predsedníčky MO MS Márie Urbanovej v kultúrnom dome. Po jej slávnostnom príhovore a pozdravoch hostí, medzi ktorými podujatie pozdravila aj predsedníčka Okresnej rady MS v Šali Jolana Lenčéšová, najviac však zaujal pozdrav vyše 80-ročného spolurodáka Alberťanov Jána Janečka, publicistu - autora viacerých populárno-vedeckých prác o Alberte, ktorý prišiel na stretnutie z Maďarska. Tento Alberťan, povolaním pedagóg, po skončení štúdia bol vo svojom rodisku aj učiteľom slovenčiny niektorých v Diakovciach a v Tešedíkove žijúcich presídlencov. Počas svojho časovo limitovaného pozdravu okrem iného povedal: „Albert je čisto slovenskou obcou a ešte aj v roku 1946 z celkového počtu 1 510 obyvateľov sa za Slovákov hlásilo 1 440. V roku 1947 sa z nich na Slovensko presídlilo 1 330. Vtom čase to bolo tak, že mladí sa chceli presídliť a starí dlho váhali. Myslím si, že si dobre rozhútali, keď sa presídlili. Vidím, že dobre žijete. Žiaľ, tí Slováci, čo v Alberte zostali, pomaly vymierajú a mladí Slováci už dávnejšie odišli za lepším živobytím do iných miest. Po repatriácii Slovákov v Alberte zaujali ich domy presídlení Maďari. Najnešťastnejšia z toho bola moja stará mama, lebo sa s novými nevedela po maďarsky rozprávať, pretože vedela iba po slovensky. Príchodom Maďarov do Albertu, ktorí sú katolíci a kalvíni, slovenských evanjelikov zostala iba hŕstka a tak náš slovenský evanjelický kostol je už zatvorený, lebo už nemá komu slúžiť. Ale ešte predsa sa nájdu naši rodáci, ktorí si zachovali slovenský jazyk a píšu po slovensky,“ zdôraznil tento v Maďarsku žijúci Alberťan, ktorý je aj sám príkladom zachovania si slovenskej identity.

Chvályhodné u diakovských Slovákov je, že celý bohatý program si pripravili sami a že v ňom účinkovali členky MO MS a Klubu dôchodcov v Diakovciach, ktoré sú takmer všetky v staršom veku a rovnako aj rodáčky z Albertu. V národopisnom pásme s viacerými pestrými scénkami, prednesenými vo vzácne zachovanom, z Dolnej zeme prinesenom stredoslovenskom nárečí, vynikli najmä rozprávačky, „susedky“ a „kmotričky“ Helena Pavlová, Mária Takáčová a Alžbeta Danadová. V pásme Pytačky svoj talent prejavili aj ďalšie, a to aj mladšie pôvodom Alberťanky. Sólovým spevom, a to najmä piesňami Bože, bože jak to boli ... a Hoj, vlasť moja, prítomných účastníkov v preplnenom kostole a kultúrnom dome očarila Mgr. Art. Eva Bogárová. Dramaturgiu zostavili a sprievodné slovo obohatené vlastnou tvorbou rodákom predviedli Alžbeta Gombošová a Mária Runáková. Organizátori vydareného podujatia nezabudli ani na ocenenie osobností a spomienku na tých, ktorí kliesnili cestu slovenskej kultúry v prvých rokoch príchodu Alberťanov do Diakoviec. Takéto ocenenie in memoriam dostal prvý učiteľ, matičiar a režisér divadelných hier Ľudovít Koyš a prví kultúrni pracovníci v obci Ján Tuška a Ján Oravec a zakladatelia MO Matice slovenskej Štefan Turian a Michal Lipták. Ozdobou spomienkového podujatia bola aj účasť dnes najstaršieho žijúceho rodáka z Albertu, obyvateľa Diakoviec, 88-ročného Pavla Danadu. Tento dodnes aktívny a vitálny repatriant sa významne zapísal do cirkevno-kultúrnych dejín nového domova Alberťanov: „Okrem toho, že som bol 32 rokov dozorcom cirkevného zboru, bol som aj kantorom a starejším na svadbách. V Diakovciach som účinkoval pri 97 sobášoch a pri 570 pohreboch tunajších Slovákov. Našou zásluhou tvoria Slováci v Diakovciach tretinu z celkového počtu obyvateľstva,“ pochválil sa tento čiperný Diakovan. Repatrianti z Albertu a ich potomkovia prišli na spomienkové stretnutie aj z iných miest Slovenska a počas spoločenského posedenia pri spomienkach na presídlenie, zotrvali dlho do noci, a to aj pri slovenských ľudových piesňach a tancoch.

Ján Jančovic