Kultúrne väzby Slovákov v Šárišápe

Šárišáp, obec v blízkosti Dorogu v Komárňansko-Ostrihomskej župe, bola znovuosídlená po tureckom plienení, na prelome 17. a 18. storočia. Šľachtická rodina Sándorovcov sem pozývala Slovákov z Nitrianskej a Trenčianskej stolice, neskôr sa k nim z okolitých dedín prisťahovali Nemci a Maďari.

Spolupráca samospráv a občianskej sféry

V obci sa našli archeologické nálezy z čias Rímskej ríše a vieme, že bola obývaná už v stredoveku - informoval nás člen miestnej slovenskej samosprávy František Haračka. Po znovuosídlení Slovákmi najväčší rozvoj nastal po roku 1781, keď v dorockej panve otvorili prvú uhoľnú baňu. Odvtedy sa Šárišápania dve storočia živili tak, že po šichte v bani obrábali pôdu. Veľká zmena v živote dediny nastala po výmene obyvateľstva v roku 1946-47, keď sa na Slovensko presídlilo okolo 500 obyvateľov. Usadili sa v baníckom meste Handlová. Skoro každá šárišápska rodina má príbuzných v Handlovej, nečudo že v roku 1997 bola podpísaná dvojstranná dohoda medzi obcou a mestom o spolupráci v oblasti kultúry, školstva a športu. Inak históriu a charakter obce zachytáva erb, napr. slovenskosť naznačujú modrá a červená farba. V posledných desaťročiach hospodárstvo obce zastihli obrovské zmeny. V roku 1976 zatvorili baňu, niektorí baníci sa zamestnali v Dorogu a v Kestúci, ale tieto pracoviská neskôr tiež zrušili. Kedysi prosperujúce poľnohospodárske družstvo, ktoré gazdovalo aj na území mesta Ostrihom, bolo po transformácii spoločnosti rozkúskované. Dnes polia v chotári našej obce patria akciovej spoločnosti v Gyermelyi, ktorá zamestnáva len niekoľko miestnych obyvateľov. Napriek tomu nemusíme hovoriť o nezamestnanosti, ľudia dochádzajú za prácou do Dorogu, Ostrihomu a neďalekých obcí. V obci s 3000 obyvateľmi je množstvo malých živností. Jedna väčšia firma zamestnáva okolo 120 ľudí, vyrábajú o. i. hliníkové dopravné značky. Veľa očakávame od výstavby cesty č. 10 v smere z Dorogu do Budapešti, - povedal nám poslanec, ktorý od roku 1994 do roku 2006 vykonával funkciu starostu obce.

Šárišáp, ktorý sa geograficky nachádza v pohorí Gereče, sa z hľadiska národopisu a ľudovej kultúry skôr viaže k pilíšskemu regiónu. O príbuznosti so slovenskými osadami v Pilíši svedčia aj exponáty v miestnom pamätnom dome, o zrode a fungovaní ktorého sme sa rozprávali s predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy Katarínou Huberovou Kisgyőriovou a s vedúcou vlastivedného kruhu Klárou Wiblingovou.

- Celé sa to začalo v roku 1985. Vtedy sme obidve začali vyučovať v miestnej základnej škole a rýchlo sme sa skamarátili. Obidve sa zaujímame o národopisné pamiatky, a tak sme v obci začali zbierať starobylé predmety. Pokúšali sa o to aj pred nami, ale z týchto zberov sa zachovalo len veľmi málo exponátov. Nám bola na pomoci aj naša bývalá kolegyňa Helena Maláriková, ktorá sa kedysi tiež venovala zbieraniu. Ona nás povzbudila tým, že budúcemu múzeu darovala hodnotný národopisný materiál svojej rodiny. Pozbierané predmety sme dlho skladovali doma i v škole. Od samých začiatkov sme veľmi dbali o presné evidovanie exponátov. Pri tejto práci sme využili odbornú pomoc Múzea B. Balassiho v Ostrihome, takže téma tohoročnej konferencie verejnoprospešnej spoločnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy Legatum - inventár - nám nebola neznáma. Boli pokusy, aby sme nami pozbieraný materiál uložili vo väčšom múzeu župy, ale my sme sa striktne pridržiavali toho, aby zostal v Šárišápe. Máme veľmi pekné spomienky na tie roky. Niektoré domy sme spoznali od pivnice po povalu a našli sme skutočne cenné predmety. V roku 1986 sa k nám pridali ďalší záujemcovia o národopis a neskôr z tejto skupiny vznikol náš vlastivedný kruh, - povedala pani Wiblingová, ktorá pochádza z neďalekého nemeckého Csolnoku, či ako ho nazývajú Slováci z okolia Čunoku, a vyučuje v Šárišápe zemepis a výtvarnú výchovu.

Neskôr, v roku 1996, sme dostali miestnosti v kultúrnom dome, kde sme mohli zariadiť stálu zbierku miestneho národopisu. V roku 1999 obecná samospráva zakúpila typický šárišápsky dom, dala ho obnoviť a v roku 2000 pri príležitosti obecného dňa, ktorý u nás oslavujeme vždy 20. augusta, sme mohli slávnostne odovzdať náš pamätný dom do užívania. Pritom sme sa s majiteľom dohodli, že prevádzkovateľom bude miestna slovenská samospráva, ktorej poslancami sú Anna Baumstarková, Jozef Piroška a Alžbeta Szőkeová, - dodala K. Huberová Kisgyőriová, rodáčka obce, slovenčinárka v základnej škole.

Podľa vedúcej vlastivedného kruhu je potešiteľné, že aj baníci na dôchodku dostali chuť urobiť si múzeum, v ktorom by vystavili predmety, ktoré používali pri práci. - V kultúrnom dome v roku 2005 na deň sv. Barbory bola otvorená tzv. banícka izba. Do tejto zbierky sme odovzdali okrem dvoch všetky naše exponáty z oblasti baníctva, - uviedla.

Pamätný dom, ktorý bol postavený začiatkom 20. storočia a patril baníkovi Martinovi Hajnikovi, však nie je iba akýmsi tichým muzeálnym priestorom. Život doňho vnáša hlavne mladšia generácia. Priateľky - učiteľky tu pravidelne organizujú pre členov krúžkov kreslenia a slovenčiny rôzne zamestnania na témy výročných zvykov a zvykosloví (páračky, oberačka, svadba, fašiangy, Vianoce atď.) Na spestrenie používajú dokumentačné video- a audiozáznamy miestnych zvykov. Ich systematické archivovanie začali v nedávnej minulosti. Okrem techniky však môžu na týchto stretnutiach počítať aj s aktívnou účasťou príslušníkov staršej generácie, napr. s Františkom Gurinom so starodávnymi drevenými hračkami, alebo Julianou Urbaničovou s krojovanými bábikami. Teta Julka ušila kroje aj pre páví krúžok a pre školskú tanečnú skupinu, ona učí záujemkyne o ľudový kroj viazať typický šárišápsky konť, ako tu nazývajú čepiec.

- Za tie roky sa nahromadilo nesmierne veľa fotografií, z ktorých sme už neraz usporiadali výstavy. V budúcnosti mienime obrazy zo života niekdajšieho Šárišápu predstaviť obyvateľom tematicky zoskupené, - informovala nás predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy.

Ťažko vybrať najzaujímavejšie exponáty zbierky. Podľa subjektívneho výberu sa však zmienime aspoň o dvoch zaujímavostiach. Kedysi najdôležitejšie rodinné udalosti zaznamenávali buď v Biblii, alebo vo vnútri skrine. Podobne tomu bolo aj tu, na vnútornom krídle kasne sú rôzne poznámky v slovenčine, ako napr. Krava sa ma oťelit 23 Marca. Favoritom autora týchto riadkov je však tzv. naťahačka, t. j. stôl s obrovským šuflíkom, ktorý v noci slúžil ako posteľ a ktorý svedčí o vynaliezavosti šárišápskych Slovákov.

(csl)