Spod šikmej veže mesta Vrbového

Je zaujímavá paralela, že v Taliansku je Rím a na Slovensku je Malý Rím (Trnava). Podobne nielen v Pise je šikmá veža, ale aj v slovenskom meste Vrbové.

Pod touto šikmou vežou sa r. 1746 narodil Móric Beňovský, svetobežník, r. 1776 zvolený za kráľa Madagaskaru. Posmrtne ho preslávilo dielo Pamäti a cesty, ktoré sa stalo svetovým bestsellerom. V tomto je mesto Vrbové jedinečné. Móric Beňovský zomrel r. 1786 a tak vlani jeho rodné mesto oslávilo okrúhle výročie svojho slávneho rodáka. Na veľkolepú konferenciu pozvali aj predstaviteľov Slovenskej samosprávy 1. obvodu Budapešti. Nebola to len číra náhoda. Pomáhali sme im vypátrať historické fakty a pripravili sme si referát na konferenciu. Dostalo sa nám zato veľkej cti, darovali nám do slovenčiny preložené dielo Pamäti a cesty Mórica Beňovského, dokumentárny film o meste Vrbové Pod šikmou vežou a primátor mesta Dr. Ivan Borovský aj Pamätnú mincu Mórica Beňovského. Podrobne sme o tom písali v Ľudových novinách č. 43/2006. Tým sa však naša spolupráca neskončila.

Od tej doby oduševnení organizátori kultúrneho života mesta Ľubomír Bosák a Patrik Kýška vypátrali, že náš mlynský farár Jozef Herbst (1872-1883) bol vlastne Vrbovčan a je oprávnené podozrenie, že aj mlynskí Holešovci majú niečo spoločné s Vrbovým, ktorým preteká riečka Holeška. Tieto objavy nás vzájomne obohacujú, čo posilňuje našu spoluprácu.

Rok 2007 bol pre mesto Vrbové opäť trojnásobne jubilejným: 1347 - prvá zmienka o Vrbovom pod jeho súčasným názvom; 1437 - cisár Žigmund mu udelil privilégiá mesta; 1967 - Vrbovému znovu udelili štatút mesta. A tak mesto Vrbové a Ústav dejín Trnavskej univerzity nás znovu pozvali na konferenciu, ktorá sa uskutočnila 10. októbra pod názvom Sondy do histórie Vrbového. Odborným garantom bol prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc. z Trnavskej univerzity. V konferenčnej sieni Kúrie Mórica Beňovského pred početným obecenstvom odznelo 11 prednášok, medzi nimi aj referát G. Papučka o osudoch baróna Karola Révaia podľa jeho Pamätí s akcentom na väzby s Vrbovým. Na druhý deň som mal česť zoznámiť sa s riaditeľom miestneho gymnázia PaedDr. Ing. Františkom Glosom, ktorý mi sprostredkoval literárnu besedu s gymnazistami. Tretí a štvrtý deň plynul v znamení osláv mestských jubileí. Uskutočnili sa pod záštitou predsedu Trnavského samosprávneho kraja Ing. Tibora Mikuša. Začali sa sprievodom od šikmej veže na nádvorie Beňovského kúrie. Do kroku hrala Dychová hudba Vrbovanka a sprievod spestril program mažoretiek. Na nádvorí po štátnej hymne, príhovoroch Ing. T. Mikuša a primátora mesta Dr. I. Borovského odzneli pozdravy zástupcov družobných miest. Potom primátor mesta udelil pamätnú medailu medziiným aj G. Papučkovi z vďaky za spoluprácu. Potom som mal česť spoluúčinkovať pri odhalení pamätnej tabule s veršami Jána Hollého.

V rámci kultúrneho programu sa na scéne striedali šermiari, žongléri, lukostrelci, znela historická hudba, predvádzal sa fakír s klincovou posteľou a herci so scénkami „Nevydarená poprava“ a „Vpád husitov na Považie“... Deň sa skončil zábavou s Borovienkou, ktorá trvala do polnoci.

Bol to program bohatý, osožný i zábavný. Cestou domov mi v ušiach zneli verše eposu Jána Hollého Svätopluk, vyryté do pamätnej tabule priateľov Vrbovčanov, „pijákov Holešky“: S ŇÍM SA DO VOJNI SIPÚ VÍBORNÍ VŠECKO JUNÁCI: /.../ ČACHŤICE, I BREZOVÁ, I TURÁ, I PIJÁCI HOĽEŠKY;... Aká to blízka reč nášmu mlynskému nárečiu! Ako keď sa toho času môj otec zhováral s posledným mlynárom našej dediny! Stáročia prehrmeli a ja si čoraz viac uvedomujem, že my, Mlynčania, tiež pochádzame z okolia Trnavy.

Gregor Papuček

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4032