Pilíšske ozveny v Bratislave

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usporiadal prezentáciu tvorby slovenského básnika žijúceho v Maďarsku Gregora Papučka. Literárno-kultúrny podvečer nazvaný Pilíšske ozveny sa uskutočnil v Klube slovenských spisovateľov v Bratislave. Na spestrenie programu vystúpilo pilíšske trio Zahučali hory z Mlynkov.

V Klube slovenských spisovateľov hostí z Maďarska privítali pracovníčky ÚSŽZ Stanislava Ľuptáková a Božena Malíková. G. Papuček rozložil knihy, články a iné dokumenty a zariadil improvizovanú výstavu. Medzitým sa schádzalo obecenstvo - spisovatelia, historici, publicisti... Mnohé známe tváre priateľov, podporovateľov, záujemcov, ktorým nie sú ľahostajní Slováci zo zahraničia.

Presne o 17. hodine zaznela pilíšska hymna v podaní mlynského tria Zahučali hory. Bolo vidno, že prekrásny spev príjemne zapôsobil na obecenstvo. Potom Božena Malíková predniesla báseň Kedy býva pod Pilíšom pekne? Slová na privítanie povedala predsedníčka ÚSŽZ Vilma Prívarová. Medziiným zdôraznila, že Slovenská republika pokladala a pokladá Slovákov žijúcich v zahraničí za organickú súčasť slovenského národa a usiluje sa ich podporovať. Po úvodných slovách S. Ľuptáková predstavila obecenstvu hostí: docenta FF Konštantína filozofa v Nitre, spisovateľa, literárneho kritika a odborníka na literatúru Slovákov na Dolnej zemi Petra Andrušku, slovenského spisovateľa z Maďarska Gregora Papučka, predsedníčku ÚSŽŽ Vilmu Prívarovú a predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika. Po recitácii B. Malíkovej a krátkom programe pilíšskeho tria v zložení Levente Galda, Timea Galdová a Melinda Černá, sa slova ujal Peter Andruška, ktorý predstavil literárne dielo, ale aj mnohé literárno-organizačné aktivity G. Papučka.

Je úctyhodné, ako P. Andruška od počiatkov literárneho ožitia Slovákov v MR, teda od konca 70. rokov, sprevádza ich literárnu činnosť, svoje postrehy spracúva a publikuje, a keď to tak vyjde, ochotne ich podporí aj osobným vystúpením na takýchto podujatiach. Patrí mu za to ich úcta a vďaka.

Prítomným sa potom prihovoril G. Papuček. „Vďaka nášmu triu nemusel som nikoho dlho presviedčať, že Pilíšan so spevom prichádza na svet, celý život si spieva a nakoniec spevom ho odprevádzajú na poslednej ceste. Piesne sú vlastne z melódie vyzlečené básne a preto ťažko nepísať básne tomu, kto vyrástol v takomto prostredí.“ Úprimne sa priznal, že nestačí, aby báseň bola len pekná. Ak básnik Paľo Bohuš písal o motyke ako o svojej gotike, tak pre G. Papučka je báseň aj ako motyka. Nemôže byť len pekná, musí byť aj súca do práce, ba často aj do boja. Predovšetkým za ochranu nášho slovenského bytia, za reč, ktorá je fundamentom našej kultúry. „Nie náhodou už aj v prvej zbierke mám básne o reči (Naša reč, Nepoznám krajšiu reč), o vytrácaní sa našich piesní (Kde mám tú pieseň?). Báseň môže byť aj hra so slovami, keď je písaná pre deti, alebo pre zábavu hoci aj dospelých. Ale môže byť aj boj so slovami. Proti niečomu, alebo za niečo. A preto nie je ľahké písať báseň. „Ach, každá báseň dušu má, a každá volala o ratu, keď mi vyrástla zo srdca boľavá...“ píšem. „Dal by som za báseň poslednú košeľu...“ - píše Ján Kostra pri opisovaní nemalých trampôt pri zrode jedinej básne. Prozaik Jozef Zavarský píše všeobecne o literárnej tvorbe takto: „Autor je robotník svojho druhu, a to spravidla veľmi tvrdo pracujúci na svojom diele...“ Ani József Utassy, ktorého báseň som preložil do slovenčiny, nemá inú mienku, keď vraví: „Báseň sa nepíše, báseň jak život drie sa. Tak slovo nad čas dvíha sa, a skvie sa, skvie sa, skvie sa.“ Neraz mi čitatelia povedali, že moje básne sú smutné. Áno, poväčšine sú smutné. Treba však vidieť, že v dome smútku sa iba blázon vie rozveseliť. Keď básnik píše báseň, jeho rukou hýbe osud. Ja som to vyjadril takto: „Prečo sú moje básne neveselé? Preto, že sa nám chýli do jesene. To svet je taký, že zlo sedí v ňom, a moje básne sú len zrkadlom...“ - povedal o sebe a o svojej tvorbe G. Papuček. Svoj príhovor ukončil zarecitovaním básne Zvon, ktorá je vlastne jeho ars poetikou, a svojej najnovšej básne Damoklov meč. Potom odovzdal slovo účastníkom stretnutia.

Známy publicista Viliam Fábry vyjadril svoj obdiv nad prekrásnym spevom nášho tria. „Počúvajúc prekrásny tenor tohto mladíka a jemný sprievod týchto dvoch dievčat - ak by sme nepoznali skutočnú situáciu Slovákov v Maďarsku - človek by si myslel, že vám je v Maďarsku sveta žiť,“ povedal. Spev tria Zahučali hory sa páčil aj predsedníčke ÚSŽŽ, ktorá ho pozvala na budúcoročný Detviansky folklórny festival.

Otázky a odpovede postupne prešli do spontánneho rozhovoru. Ľudia si pozerali vystavené diela, kládli otázky, chceli si kupovať knihy, na čo hostia neboli pripravení. G. Papuček daroval tých zopár zväzkov, ktoré priniesol na ukážku. „Jeden milý pán mi silou-mocou chcel zaplatiť za knižku a ostalo mi v ruke dvesto korún. Každý sa ma pýtal, každý mi chcel všeličo povedať... Sotva som sa dostal k svojmu krajanovi Vavrovi Bajtekovi, ktorý toho času so svojimi rodičmi prišiel bývať do Bratislavy z pilíšskej Čobanky. Slovom, bolo to nádherné,“ povedal o stretnutí G. Papuček.

(pa-)

 

Z archívu Združenia SSUM:

 

http://hosting.brain.sk/szlovakirok.hu/index.php/article/articleview/65/1/2

 

http://hosting.brain.sk/szlovakirok.hu/index.php/article/articleview/18/1/2

 

http://hosting.brain.sk/szlovakirok.hu/index.php/article/articleview/20/1/2

 

http://hosting.brain.sk/szlovakirok.hu/index.php/article/articleview/32/1/2

 

http://hosting.brain.sk/szlovakirok.hu/index.php/article/articleview/19/1/2

 

http://hosting.brain.sk/szlovakirok.hu/index.php/article/articleview/45/1/2

 

 

LuNo-Archív:

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5609

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4781

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=1740

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=226

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4476

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4962

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3554

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=2404