Níža ● Aby mladí zostávali v spevavej dedine

- V Níži žijú prevažne obyvatelia katolíckeho vierovyznania slovenského pôvodu. K miestnemu katolíckemu zboru patria ďalšie dve pôvodne slovenské obce Keseg a Dolné Peťany, kým málopočetné evanjelické obyvateľstvo sa sem dostalo z okolitých obcí hlavne následkom uzatvárania manželstiev,

- začal predstavenie obce nachádzajúcej sa v západnej časti Novohradskej župy jej starosta Ondrej Kučera, ktorý sám má slovenské korene. Ako nám porozprával, za jeho detstva všetci dospelí hovorili v dedine po slovensky. Napríklad jeho bratranec, ktorý je iba o štyri roky starší od neho, sa dostal do škôlky tak, že vôbec nevedel po maďarsky. Najstaršia generácia dodnes uprednostňuje slovenčinu. - Ale ako hovorí moja manželka, učiteľka slovenčiny, ani mňa by nedokázali predať po slovensky. Ovládam miestne nárečie a keď hovoria o známej téme, všetko pochopím.

So starostom Níže Ondrejom Kučerom

Pán starosta svoju znalosť slovenčiny úspešne využíval aj počas rokov, keď pracoval ako vodič kamiónov: - So svojou slovenčinou som sa pekne dohovoril aj vo východnej Európe, napr. v Poľsku, ako aj na juhu, na Balkáne v Srbsku. V týchto rokoch, ako hlave miestneho obecného úradu, sa mu zídu tie skúsenosti, ktoré získal ešte ako pracovník miestnej rady zodpovedný za technické a obchodné záležitosti. Spoznal vtedy väčšinu obyvateľov nielen Níže, ale aj niektorých okolitých obcí.

Čo sa týka zachovávania národnostného rázu obce, vyučovanie slovenčiny prebieha v miestnej materskej aj základnej škole.

- Nížu vždy obývali spevaví ľudia, - pokračoval starosta. - Pamätám si, ako prekrásne spievali v kostole oproti oltáru krojované ženy a dievky, alebo v nedeľu popoludní počas prechádzky po dedine, keď sa k nim pridali aj mládenci. Rovnako pekné spomienky mám aj na zábavy v kultúrnom dome, keď občas k dobrej nálade stačila jedna harmonika. Pri dievčatách sedeli ich mamy, mládenci mohli brať svoju vyvolenú do tanca iba s povolením jej mamičky... Časy sa ale zmenili, aj tempo života je iné.

Miestne slovenské ľudové piesne dlhé roky úspešne prezentoval miešaný spevácky zbor pod vedením Márie Szarkovej, ktorý naša slovenská verejnosť môže poznať aj z platne slovenských ľudových piesní v Maďarsku. Na zvukovom nosiči s názvom „Za horámi, za dolámi...“ práve Nížania spievajú titulnú pieseň. Toto kultúrne teleso sa neskôr pretvorilo do cirkevného zboru svätého Jakuba, ktorý má v repertoári aj slovenské náboženské piesne. Mimochodom, pán starosta bol a je členom obidvoch kolektívov. V kultúrnom živote obce zohráva významnú úlohu Spolok ľudového tanca, ktorý bol vytvorený na báze Spolku kultúry a skrášľovania obce. Pôsobí tu tzv. Dom telekomunikácií, vysiela káblová televízia a detailný prehľad o živote podáva aj kvalitná webová stránka obce. Prácu týchto združení a orgánov podporuje samospráva aj tým, že zamestnáva jedného pracovníka, ktorý má na starosti uvedené aktivity a médiá.

- Ľutujeme, že v dôsledku nedorozumení sa nám v tomto cykle nepodarilo založiť miestnu slovenskú samosprávu. Úspešne funguje nadácia našej školy s názvom „Pre naše deti“, ktorá poskytuje rámec pre slovenské aktivity nasmerované na naše budúce pokolenia. K našim obecným podujatiam a aktivitám dostávame pomoc tak od Zväzu Slovákov v Maďarsku, ako aj od Celoštátnej slovenskej samosprávy. Sme členmi Združenia novohradsko-hevešských Slovákov, ktoré je nám tiež vždy na pomoci a máme čulé kontakty v oblasti kultúry s blízkymi slovenskými obcami (Čuvár, Jača, Keseg, Legínd...).

Kedysi bola Níža centrom okolitých obcí nielen z hľadiska štátnej správy, fungovalo tu aj prosperujúce poľnohospodárske družstvo (budova jeho ústredia je dnes sídlom miestnej samosprávy a obecného úradu), ktoré zamestnávalo mnoho ľudí aj mimo Níže.

- Opäť by sa mali vytvárať spoločné notárstva, ale práve následkom spoločnej minulosti okolité obce sú pomerne nedôverčivé. Tvrdia, že Níža ako centrum všetko zobrala, až po transformácii spoločnosti si mohli vybudovať svoje inštitúcie a teraz by malo opäť dôjsť k centralizácii? Lenže nedostatok financií sťažuje život týchto malých, ale aj väčších obcí. Preto by sme sa mali opäť spojiť. V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť, aké ťažkosti nám spôsobilo zrušenie základnej školy v blízkom Legínde. Bývalí pedagógovia tejto ustanovizne sa obrátili na súd, proces vyhrali, súd za právneho nástupcu inštitúcie pokladá našu školu, kam chodia aj deti z Legíndu. Tým pádom odškodné bývalým učiteľom musí zaplatiť naša samospráva ako prevádzkovateľ miestnej obvodnej školy. V nesmiernej miere to sťažuje našu finančnú situáciu, z rozpočtu sme tento rok nemali na žiadne investície. Ministerstvo pre rozvoj vidieka nám poskytlo síce pôžičku, ktorej určitá časť je nenávratná, ale my sme sa tiež obrátili na súd, pretože rozhodnutie o zrušení školy v Legínde sa zrodilo v susednej obci, Níža s týmto krokom nemala nič spoločné - informoval nás pán Kučera o ťažkej situácii vedenia obce. Zároveň nám porozprával, že to nemajú ľahké ani ako najzápadnejší cíp župy. Z hľadiska pracovných možností, dopravy a zdravotníctva sa viažu skôr k Vacovu a k hlavnému mestu, než napríklad k Balašským Ďarmotám. Sú ďaleko od župného sídla, od Šalgótarjánu, a v župe sú regióny aj v oveľa horšom stave čo sa týka rozvoja: Väčšia čiastka finančných podpôr župy už roky smeruje práve do týchto najzaostalejších oblastí, tým pádom my, ktorí sme na tom trošku „lepšie“, nedostávame okrem základných zdrojov iné podpory. V minulom roku, žiaľ, ani naše konkurzné práce v rôznych projektoch nepokladali za vhodné na udelenie žiadanej sumy...

V poslednej dobe sa aj z tejto obce odsťahováva veľa mladých. Podľa starostu ani dávnejšie tomu nebolo inak, lenže číselné pomery sú iné. Vtedy sa narodilo viac detí a keď z dediny odišlo niekoľko rodín, nebolo to také očividné, ako v dnešných časoch. Je tu málo pracovných možností.

Kedysi, pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi, aj naše noviny a Náš kalendár pravidelne informovali o zbere a spracovaní ovocia v novohradskom kraji. Boli to zlaté časy tohto regiónu. - Vtedy sa u nás vybudovala chladiareň, ktorá vykúpila od pestovateľov maliny a iné ovocie, ktoré následne spracovala. V tých rokoch v dedine nebola taká záhrada, v ktorej by nepestovali maliny. Dnes ich už treba hľadať. Naposledy bol väčší dopyt o ovocie z nášho kraja počas vojny na Balkáne. Odkedy sa tam situácia skonsolidovala, ovocie ponúkajú lacnejšie. Takže kedysi prosperujúci poľnohospodársky závod tiež nemôže ponúknuť perspektívne pracovné možnosti.

Čo sa týka zloženia obyvateľstva, okrem pôvodných Nížanov k nám prichádzajú aj noví osídlenci z Budapešti, Vacova, ale aj niekoľko nemeckých štátnych príslušníkov. Onedlho v chotári obce, pri rybníku, v rámci veľkého projektu vyrastie nová obytná štvrť, veľký moderný park rodinných domov so záhradkami. Pri nákupe nehnuteľnosti naša samospráva všestranne podporuje miestne mladé rodiny úmerne podľa počtu detí. Takto chceme motivovať miestnu mládež, aby neopúšťala našu dedinu..., - informoval nás na záver nášho rozhovoru starosta Níže Ondrej Kučera.

(csl)