Zastupovanie záujmov a prezentácia svojskej kultúry

S blížiacim sa koncom roka naše slovenské volené zbory bilancujú svoju činnosť. Aj v XII. obvode hlavného mesta, kde pôsobí slovenská samospráva od samých začiatkov menšinového samosprávneho systému, sa konalo verejné zasadnutie.

Verejné zasadnutie Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti

Na posledné tohoročné stretnutie zboru prišli nielen obyvatelia tejto mestskej časti, ale aj zástupcovia iných obvodných národnostných samospráv. Prítomných privítal predseda zboru Michal Hrivnák. Rokovanie sa začalo minútou ticha, ktorou si prítomní uctili pamiatku nedávno zosnulého Jozefa Klausza, obyvateľa tohto obvodu, Slováka pochádzajúceho z Mlynkov. Jozef Klaus sa aktívne zúčastňoval slovenského diania v hlavnom meste a pravidelne navštevoval podujatia slovenskej samosprávy XII. obvodu.

V referáte o minuloročnej činnosti predseda vyzdvihol dve akcie. Prvou bol Deň dolnozemských Slovákov, ktorý usporiadali spolu so Slovenskou samosprávou Slovenského Komlóša. Prezentoval sa na ňom so svojimi dielami drevorezbár Michal Zsolnai a znalec komlóšskeho národopisu Ondrej Lopušný prednášal o svadobných zvykoch Slovákov v tomto dolnozemskom meste. Ďalšou dôležitou akciou bolo stretnutie so spisovateľom Istvánom Gáborom Benedekom. Obidva programy mali veľmi priaznivú odozvu v radoch Slovákov obvodu i hlavného mesta vôbec. Viacerí poznamenali, že prostredníctvom týchto stretnutí si mohli zaspomínať na svoje detstvo a rodný kraj - uviedol M. Hrivnák.

Na občasné kritické poznámky, že oba programy sa viazali na Slovenský Komlóš, predseda odpovedal, že to nie je náhodné: V našom obvode pochádza najviac Slovákov práve z tohto dolnozemského mesta, po nich nasledujú Čabania a Sarvašania. Máme dobré kontakty s priateľskými kruhmi týchto miest. V budúcom roku mienime usporiadať Deň čabianskych Slovákov, a to v spolupráci s Kruhom priateľov Békešskej Čaby.

Účastníci diskusie sa s uznaním zmieňovali o činnosti obvodnej slovenskej samosprávy a ubezpečili jej členov o svojej ďalšej podpore pri zastupovaní záujmov tunajších Slovákov a prezentácii ich kultúry.

Popri hodnotení tohoročnej činnosti sa vytvorila zaujímavá a plodná diskusia o typologizácii Slovákov v Maďarsku, ktorú uviedol predseda slovenského zboru. Podľa skúseností M. Hrivnáka sa môžeme zaradiť do troch skupín: tí, ktorí mohli študovať v slovenskom materinskom jazyku (patrí sem hlavne naša inteligencia), v druhej skupine sú tí, ktorí dodnes ovládajú miestne slovenské nárečie, ale väčšinou uprednostňujú maďarčinu. Do tretej skupiny patria hlavne mladí, ktorí často nehovoria už ani miestnym slovenským nárečím, ale citovo sa viažu k tradičnej kultúre svojich predkov. Účastníci diskusie sa zhodli v tom, že dôležitou úlohou je zveľaďovanie si slovenčiny a že predstavitelia všetkých troch kategórií sú rovnocennými príslušníkmi našej pospolitosti.

Prítomní, medzi ktorými boli napr. výtvarník Juraj Ezüst, bývalý i súčasný predseda Kruhu priateľov Slovenského Komlóša Michal Lehoczký a Pavol Beňo, si vytýčili za cieľ prezentáciou svojej kultúry sa zviditeľňovať maďarskej verejnosti a podľa možností zapájať do aktivít aj mladšiu generáciu Slovákov v Maďarsku.

(csl)