Čabania v Segedíne ● Predstavili sa výšivkári a citaristi

Na nedávnom stretnutí Spolku segedínskych Slovákov sa zišli jeho členovia a hostia v peknom počte. Vedenie spolku tentoraz pozvalo členov výšivkárskeho krúžku Rozmarín a citarovej skupiny Boleráz z Békešskej Čaby.

Keďže väčšina segedínskych Slovákov pochádza z Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša, Ambrózu, Pitvaroša a Veľkého Bánhedešu, vedenie spolku sa rozhodlo kultúrnym večierkom v Segedíne prezentovať tradície dolnozemských Slovákov, - povedal vo svojom privítacom pozdrave predseda spolku Ján Benčík.

Je potešiteľné, že na podujatie prišlo veľa hostí, ktorí sa o ňom dozvedeli prevažne z miestnych novín. Členovia spolku, samozrejme, pozvali aj svojich priateľov, aby im ukázali kúsok zo svojho rodiska, menovite prekrásne motívy dolnozemských výšiviek, a aby si spolu vypočuli nádherné ľudové piesne.

Výstavu výšiviek 7. marca v segedínskom Dome menšín (na Ulici Ostrovského) otvorila riaditeľka Domu slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe Anna Ištvánová, ktorá zdôraznila: „Naše dedičstvo je veľmi krehké, preto je povinnosťou nás všetkých ho chrániť rôznym spôsobom. ČOS si vybrala spôsob zakladania a napomáhania fungovania dobrovoľných skupín, ktoré sa zaoberajú jednotlivými odvetviami našej ľudovej kultúry.” Medzi ne patria aj skupiny Rozmarín a Boleráz, a prostredníctvom ich činnosti sa zabezpečuje aj pretrvávanie našej kultúry, jej odovzdávanie mladším generáciám. Rečníčka ďalej vyzdvihla, že krúžok Rozmarín už päť rokov pracuje v DSK pod vedením talentovanej vedúcej Anny Illéšovej. Zaoberajú sa spracúvaním a zachovávaním motívov našich predkov, vyšívaním motívov, ktoré kedysi zdobili dolnozemské (čabianske a komlóšske) kožuchy. Tieto motívy dnes v obnovenej forme aplikujú na textílie, zdobia nimi obrusy, zásterky a prikrývky. V južnej časti Dolnej zeme sú príznačné vlnou vyšívané, sem-tam geometricky štylizované motívy. Na segedínskej výstave nechýbali ani vankúšiky, záclony a textílie, zdobené motívmi, používanými na svadobných čepcoch.

Program spestrilo vystúpenie čabianskej citarovej skupiny Boleráz, ktorá hrala ľudové piesne v Békešskej župe žijúcich Slovákov, Srbov, Nemcov, Rumunov, Rómov a Maďarov. Umeleckým vedúcim súboru je vynikajúci znalec ľudovej hudby Ladislav Paulik. Hodno pripomenúť, že obe čabianske skupiny patria vo svojej kategórii medzi najlepšie v Maďarsku.

Po vystúpení mladých citaristov sme sa ešte dlho kochali v krásach dolnozemských výšiviek a vďaka našim hosťom na stoloch nechýbala ani pravá čabianska klobása. Výstava výšiviek v Dome menšín je prístupná do 31. marca.

Snáď nie som sama, kto sa v ten marcový večer vo svojich spomienkach na chvíľu vrátil do detstva. Spomenula som si na babičkine vyšívané periny (vankúšiky) a ručné práce svojej mamy, ktorá ma zo škôlky pravidelne brala so sebou do výšivkárskeho krúžku… na Orošházskej ceste v Békešskej Čabe.

I. Makaiová