O aktivitách šáranských Slovákov

Ako vo väčšine našich osád, prepojenosť a spolupráca menšinových samospráv a miestnych občianskych organizácií je príznačná aj pre Šáru, slovenskú obec neďaleko Budapešti, ktorá je jedným z troch obvodov mesta Dabaš.

Výhody a nevýhody izolovanosti

Dedinu znovuosídlili začiatkom 18. storočia Slováci z rôznych oblastí dnešného Slovenska, podľa priezvisk a nárečia dnešného obyvateľstva hlavne z južnej a západnej časti, ba aj zo Sliezska. O kultúre a aktivitách ich potomkov sme sa rozprávali s vedúcou Spolku Slovákov v Dabaši-Šáre Annou Šaligovou Božíkovou a s predsedníčkou šáranskej slovenskej samosprávy Mariannou Gogolákovou:

- Šáru obývajú Slováci, ktorí si dlho zachovali svoj jazyk. Iste aj vďaka tomu, že sa vydávali a ženili iba v rámci dediny. Pravdepodobne to vyplýva aj z izolovanosti našej obce, veď v užšom okolí sa nenájde ďalšia slovenská osada, - ujala sa slova pani Anna: - V čisto maďarskom prostredí sme sa dlho cítili byť opovrhovaní, čo v nás vyvolalo určitú hrdosť až vzdor: „však my im ukážeme...“. Ďalším faktorom silného slovenského kolektívu je viera. Šáru dodnes obývajú hlboko pobožní katolíci. Aj keď slovenského kňaza nemáme, slovenčina je dodnes prítomná na našich cirkevných obradoch. Po slovensky sa modlíme pred omšou, na chýrnej procesii, pred pohrebmi a na pobožnosti posvätného ruženca. Pravidelne chodievame na slovenské omše do Budapešti, do kostola sv. Jozefa v VIII. obvode. Väčšina nás sa vo svojom živote riadi podľa Desatora božích prikázaní.

- Až na výnimku cyklu 1998-2002 v Šáre od samých začiatkov menšinového samosprávneho systému pôsobí slovenská samospráva. Ja zastávam funkciu predsedníčky zboru od roku 2006, - pokračovala Marianna Gogoláková, ktorá sa zachovaniu miestnej slovenskej kultúry venovala už aj vo svojom detstve. Napriek svojmu mladému veku má teda isté skúsenosti a ako organizátorka spoločenských akcií kabinetu Úradu primátora mesta Dabaš môže zužitkovať svoje profesijné poznatky v práci slovenského zboru.

- Jednou z našich najdôležitejších úloh je zachovanie a pestovanie miestnej tradičnej slovenskej kultúry. V tejto oblasti úzko spolupracujeme so Speváckym zborom Rozmarín a s našim spolkom Slovákov. Spoločne sme uverejnili výzvu pre mladých, aby sa zapojili do práce súboru. Zdá sa, že onedlho sa nám podarí založiť tanečnú skupinu, teraz rokujeme s učiteľmi tanca o možnej spolupráci. Medzi perspektívnymi plánmi našej samosprávy figuruje aj vytvorenie divadelného súboru a rozbehnutie jazykového kurzu pre dospelých. Ďalším našim spoločným projektom so spolkom bolo povzbudzovanie občanov k zberu slovenských piesní, tradícií a zvykov. Rozbehla sa výskumná práca a jej prvým plodom bude zbierka našich piesní, ktorá vyjde v blízkej budúcnosti. Čo sa týka spolupráce s inštitúciami mesta, s materskou školou je príkladná, ale školská mládež sa zatiaľ menej angažuje, hoci určitý čas v škole pôsobil zbor Malý Rozmarín, o ktorý však možno kvôli veľkému vekovému rozdielu v porovnaní s veľkou skupinou bol menší záujem. Samospráva mesta Dabaš nás podporuje, nesmierne cenná je práca Margity Újváriovej, ktorá nás zastupuje v mestskom zbore. Tento rok vyhlásilo mesto za Rok zachovávania tradícií, čaká nás rad zaujímavých udalostí, v ktorom sa mesto bude opierať predovšetkým na Šáru. Tu sú totiž z troch obvodov, ktoré boli kedysi samostatnými osadami, najmarkantnejšie prítomné miestne tradície...

Príkladom starostlivosti mesta o kultúru Slovákov v Šáre je aj dejisko nášho rozhovoru, Dedinské múzeum, raritou ktorého je, že to nie je obnovený starý sedliacky dom, ale úplne nová verná kópia kedysi typických šáranských domov. Dalo ho postaviť mesto, ale pri jeho zriaďovaní odviedli veľký kus brigádnickej práce miestni slovenskí aktivisti. Zaujímavosťou je, že pri exponátoch, ktoré sú vystavené v klasickom prostredí v dvoch izbách, kuchyni a komore a ktoré múzeu darovali miestni obyvatelia, sú uvedené nielen mená darcov, ale aj ich miestne slovenské prezývky. Okrem originálnych krojov nás zaujali aj staré šálky od tety „Škaričky“. Väčšia miestnosť v zadnom trakte domu slúži kultúrnemu životu miestneho kolektívu, ktorý sa tu od odovzdania múzea v septembri 2006 často schádza na rôznych udalostiach, napr. na tradičnej zabíjačke. Ďalšou možnosťou pestovania ľudových tradícií šáranských Slovákov, samozrejme, okrem veľkolepých udalostí obvodu a mesta, akými sú Šáranské dni, púť, alebo Deň mesta, je aj starodávny zvyk vynášania Kyselice, na ktorý sa chystali práve v čase našej návštevy, koncom zimy. Na dvore Dedinského múzea stojí novostavba, ktorá má byť odovzdaná v septembri v rámci mestských dní:

- Bude to tzv. Dom štrúdlí, ktorý okrem toho, že má tiež slúžiť kultúrnemu životu obyvateľstva, bude stálym stánkom typického šáranského závinu. Štrúdľa zo Šáre je na okolí totiž veľmi známa, miestne ženy ju pečú na objednávku aj pre susedné osady. Preslávila ju aj tzv. Ulica štrúdlí, akcia, na ktorej sa angažuje väčšina obyvateľov. Členky zboru Rozmarín upiekli chutné záviny aj pre návštevníkov Leader Expo v Budapešti... Dom dala postaviť samospráva mesta, o spôsobe jeho fungovania, do ktorého bude zapojená aj šáranská slovenská samospráva a Spolok Slovákov v Dabaši-Šáre, sa zatiaľ rokuje, - informovali nás naše hostiteľky.

Chceli by sme, keby sa na stenu domu dostal namaľovaný rodokmeň gymnazistky Kristíny Pacsirtovej, ktorá sa prihlásila na výzvu nášho spolku a vypátrala svojich predkov až do 18. storočia, - pokračovala vedúca občianskej organizácie. - Slováci zo Šáre sa koncom 40. rokov presídlili do Kalinkova, s ktorým máme okrem rodinných väzieb kontakty hlavne v oblasti športu. Spevácky zbor Rozmarín zastupoval dôchodcov mesta Dabaš v Banskej Bystrici, vlani vystupovali na tamojších Mestských dňoch. Inak jadro nášho spolku tvorí práve zbor Rozmarín, do ktorého sa prihlásili už aj „prisťahovalci“ a na našu radosť sa naučili naše slovenské piesne. Členovia spevokolu sa schádzajú každý pondelok a doteraz sa tejto činnosti venovali úplne autodidakticky. Nedávno sa zbor rozšíril o citaristov, ich odborným vedúcim je Ladislav Slama, ktorý poskytuje cenné rady aj spevákom. Je to veľmi dobrý kolektív. V minulom roku sme sa vybrali na spoločný výlet do Bukových hôr. Teší ma, že spolu radi trávia aj svoj voľný čas...

Podľa Anny Šaligovej Božíkovej izolovanosť obce Šáre od ostatných slovenských dedín na okolí Budapešti má svoje nevýhody. Donedávna neboli napojení do krvného obehu nášho spoločenského diania a nemali informácie o možnostiach. Situácia sa zmenila, odkedy sú členskou osadou Spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina, chodia vystupovať do iných slovenských obcí a na Stretnutie ľudovej hudby, ktoré usporadúva Šára každý druhý rok v rámci Šáranských dní, pozývajú Slovákov z Maglódu a Ečeru.

- Pôvodne som pedagogička, kedysi som vyučovala slovenčinu v miestnej základnej škole. Odkedy pracujem na inom poli pokladám za svoju morálnu povinnosť vykonať niečo v záujme zachovania našej slovenskej kultúry. Preto som aj prijala funkciu vedúcej spolku, ktorú rada vykonávam. Občas som však trošku znechutená, pretože podľa môjho názoru práca aktivistov na národnostnom poli zo strany našich ústredných orgánov a organizácií nie je v dostatočnej miere uznávaná a odmeňovaná, - dodala na záver nášho rozhovoru v typickom šáranskom ľudovom prostredí A. Šaligová Božíková.

(csl)