Oáza slovenskej písomnej kultúry v centre Budapešti

Kam sa vybrať, ak si našinec chce prečítať dajaké slovenské literárne dielo, ktoré márne hľadá medzi svojimi knihami, u priateľov a známych? Nuž v Budapešti, v centre mesta, sídli Štátna cudzojazyčná knižnica (OIK), ktorá má bohatú zbierku publikácií v slovenčine a v ktorej pôsobí Národnostné a dokumentačné oddelenie so zameraním na písomnú kultúru v jazykoch národných a etnických menšín v Maďarsku.

Foto: Csaba Lampert

V rámci historického prehľadu tejto inštitúcie treba pripomenúť, že dlhé roky pôsobila pod názvom Gorkého knižnica ako bázová knižnica ruskej odbornej literatúry a beletrie. Až začiatkom osemdesiatych rokov začali rozširovať jej fond o inojazyčné diela. Po spoločenských zmenách r. 1989 došlo aj k zmene názvu ustanovizne, odvtedy ju poznáme ako Štátnu cudzojazyčnú knižnicu. Vtedy boli z jej fondu vyradené ruské politicko-propagandistické brožúry a knihy na nízkej úrovni, ale, samozrejme, zostala hodnotná ruská literatúra. Selektovanie sa uskutočnilo na vedeckej báze po dôkladnom uvážení. Dodnes má táto inštitúcia najviac ruských titulov v Maďarsku, publikácie v ďalších 140 jazykoch tvorí hlavne súčasná literatúra.

Činnosť Národnostného a dokumentačného oddelenia OIK nám predstavila jeho vedúca Zsuzsanna Lukácsová:

- V našej inštitúcii bolo založené koordinačné a metodologické centrum národnostných knižníc v zmysle vládneho nariadenia roku 1978, ktoré jej udelilo túto úlohu. Vtedy začali rozširovať zbierku o národnostné publikácie. To znamená, že v našej knižnici sú dostupné jednak všetky publikácie 13 národnostných a etnických menšín v Maďarsku, ako aj tituly, týkajúce sa maďarskej menšiny v zahraničí. Z oblasti všeobecnej kultúry, histórie a spoločenského života menšín máme knihy aj v cudzích jazykoch, hlavne v svetových. V prípade publikácií domácich menšín náš fond obsahuje všetky tituly bez selektovania, v ostatných prípadoch však sme nútení vykonávať určitý výber. Uprednostňujeme diela, ktoré vplývajú na verejný život v Maďarsku, prípadne zapadajú do medzinárodného kontextu.

- Ako si zaobstarávate knihy, veď vydavateľstvá vám nemusia posielať povinné výtlačky?

- Do deväťdesiatych rokov nebol problém mať prehľad o tých niekoľkých publikáciách, ktoré vydávali iba určité vydavateľstvá, hlavne Kossuth, občas Akademické, v oblasti etnografie a etnológie samostatné oddelenie Etnografického ústavu, v materinskom jazyku jednotlivých národností zase Vydavateľstvo učebníc (Tankönyvkiadó). Odvtedy však, hlavne vďaka tomu, že publikácie vydávajú už aj samotné menšinové samosprávy, počet titulov vzrástol do takej miery, že keby pracovníci nášho oddelenia nemali osobné kontakty s menšinovými aktivistami a nezúčastňovali by sa pravidelne na podujatiach jednotlivých minorít, asi by sme nevedeli o všetkých publikáciách. Je potešiteľné, že vďaka podporám z rôznych nadácií a ministerstiev, ale aj z vlastných zdrojov, sa čoraz viacerí venujú vydávaniu kníh s menšinovou tematikou. Čo sa týka distribúcie, sú ešte určité nedostatky. Vieme, že napríklad celoštátne menšinové samosprávy nemajú na to ani dostatok energie, ani pracovníkov, aby mohli tento problém vyriešiť. Máme veľmi dobré kontakty s kníhkupectvom Teleki Téka, ale napríklad Národnostný klub vydavateľstva Osiris, ktorý v polovici deväťdesiatych rokov úspešne pôsobil, v poslednej dobe nedáva o sebe vedieť.

- Okrem služieb, ktoré poskytuje vaša knižnica, aké máte kontakty s čitateľmi a verejnosťou vôbec?

- Teraz prebieha seriál programov, v rámci ktorého každý mesiac predstavíme jeden z nových členských štátov Európskej únie. V novembri minulého roka sme v rámci literárneho večera oboznámili našich čitateľov so Slovenskom. Najväčšou kultúrnou aktivitou nášho oddelenia je však účasť na budapeštianskom Medzinárodnom knižnom festivale. Už roky sa ho zúčastňujeme so samostatným stánkom, kde prezentujeme publikácie trinástich národných a etnických menšín v Maďarsku. Keďže naša knižnica je dotovaná zo štátneho rozpočtu, k týmto výnimočným udalostiam získavame finančné prostriedky z rôznych konkurzov, ale napríklad vlani sme mali možnosť zorganizovať na knižnom festivale aj literárne ankety národnostných spisovateľov.

- Máte prehľad o zložení návštevníkov vašej knižnice, myslím predovšetkým na tých, ktorí si požičiavajú slovenské knihy?

- Podľa jazyka vypožičiavaných titulov existuje štatistika, ale presnejší obraz budeme mať po zavedení nového počítačového programu, HUNTÉKA, ktorý umožní vytvoriť aj detailnejšie štatistiky, napríklad podľa veku čitateľov, a to prepojením požičovne na jednotlivé študovne. Tento nový systém bude napojený aj na medziknižničnú sieť MOKKA, čo značne urýchli komunikáciu s našimi partnerskými knižnicami a tým pádom sa rozšíri aj okruh služieb, poskytovaných našim návštevníkom.

- Pri pohľade z ulice človek netuší, že za fasádou vašej budovy sa skrýva taký pekný interiér.

- Áno, v uplynulých desiatich rokoch budova prešla kompletnou vnútornou rekonštrukciou a technicky je tiež veľmi dobre vybavená. Máme 110 pracovísk s počítačmi, návštevníci tu môžu študovať cudzie jazyky v jazykovom laboratóriu. V hudobnom fonde okrem klasiky a jazzu nájdu aj diela z folklóru, veď je dobre známe, že menšiny v Maďarsku si vytvorili vzácne hodnoty práve v tejto oblasti.

O každodennej práci Národnostného a dokumentačného oddelenia nám povedala niekoľko slov referentka slovenských publikácií Alžbeta Árgyelánová:

- Okrem už spomínaných činností naše oddelenie pravidelne zostavuje prehľad tlače v danom jazyku, to znamená, že v našej databáze je možnosť vyhľadať uverejnené materiály podľa autora, názvu alebo tematického okruhu, a to vo všetkých domácich slovenských periodikách, ako aj v niektorých zo Slovenska (Literárny týždenník, Slovenský národopis...). Existuje u nás aj katalóg umeleckých prekladov. Slovenské knihy dovezieme zo Slovenska nielen pre vlastnú zbierku, ale prostredníctvom nášho Oddelenia pre zaobstarávanie nových publikácií majú možnosť rozširovať svoje fondy aj župné knižnice v tých župách, kde žijú Slováci. Tak si napríklad pravidelne objednáva u nás knihy Župná knižnica v Békešskej Čabe. Od roku 1998 sme zakúpili na Slovensku viac ako 500 kníh, prevažne diela významných súčasných autorov. Vlani sme obohatili náš slovensky fond o 67 titulov z oblasti beletrie, jazykovedy a literárnej vedy. Zaujímavé je, že v posledných rokoch sa zvýšil záujem o učebnice slovenčiny ako cudzieho jazyka, ktorých nikdy nie je nadostač.

(csl)

Štátna cudzojazyčná knižnica, ktorá je zároveň národnostnou odbornou knižnicou, sa v tomto roku v rámci XII. Medzinárodného knižného festivalu (21. - 24. apríla, Kongresové centrum Budapešť) už 11. raz podujme usporiadať kompletnú výstavu. V rámci expozície predstaví sieť národnostných inštitúcií, knižníc a škôl, učebnice, vydavateľskú činnosť, tlač, ako aj odbornú literatúru a publicistiku minorít v Maďarsku. Vystavené publikácie, časopisy, kazety a CD platne si možno zakúpiť, resp. objednať. Podrobné informácie poskytnú národnostní referenti knižnice, predaj publikácií zabezpečuje budapeštianske kníhkupectvo Teleki Téka. Na výstavu pozveme národnostných spisovateľov, ktorí budú dedikovať svoje najnovšie diela.

Zsuzsanna Lukácsová