Albertirša ● Dve slovenské obce - jedno mesto

Aj v súčasnosti má minimálne štvrtina obyvateľov mesta slovenské korene, svedčia o tom aj také rýdze slovenské priezviská ako Husák, Milosrdný alebo Suda.

- Už v druhom volebnom cykle máme v Albertirši slovenskú menšinovú samosprávu. Sme nesmierne hrdí na národnostné stretnutie v roku 2005, na ktoré sme pozvali súbory z blízkych obcí - z Ečeru, Maglódu a Peterky. Vďaka pomoci evanjelického farára Atilu Spišáka sa nám podarilo pozvať k nám kazateľa Božieho slova zo Slovenska, takže pri tejto príležitosti sme mali v našom evanjelickom kostole slovenskú bohoslužbu. Našu iniciatívu privítalo aj vedenie mesta na čele s primátorom Lászlóom Fazekasom, - povedala na úvod nášho stretnutia predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy v Albertirši Judita Szemőková Sedlačeková.

O histórii Albertirše, ktorá je mestom od roku 2003 a kde žije približne 12 000 obyvateľov, vďaka čulej bádateľskej práci napr. nebohého evanjelického farára Michala Roszika, vieme, našťastie, veľa. V roku 1711 na pustatinu Alberti pri potoku Gerje prišli Slováci s 24 vozmi z okolia Zvolena. Za krátky čas tu vybudovali kostol pri hradskej smerom na Pešť a založili si evanjelickú školu. Podobne začiatkom 18. storočia založili Slováci aj Iršu. V oboch osadách sa usadili prevažne evanjelici, ale aj medzi katolíkmi sa dodnes nájdu obyvatelia slovenského pôvodu. Podľa našich odhadov aj v súčasnosti má minimálne štvrtina obyvateľov mesta slovenské korene, svedčia o tom aj také rýdze slovenské priezviská ako Husák, Milosrdný alebo Suda - podala nám krátky historický prehľad pani predsedníčka.

- Pán Roszik bol veľmi váženou a uznávanou osobnosťou nášho kolektívu, slúžil tu viac ako 50 rokov. Spočiatku kázal aj po slovensky, lenže potom vymrela generácia našich mám a starých mám, ktorá ešte bez problémov hovorila miestnym nárečím, - dodala o duchovnom živote miestnych Slovákov členka slovenskej samosprávy Anna Husáková.

Od slovenských aktivistiek sme sa dozvedeli, že vyučovanie slovenčiny v miestnych školách po druhej svetovej vojne nemá veľké tradície. V päťdesiatych rokoch sa mu venoval rechtor evanjelického zboru, pán Poničán. V sedemdesiatych rokoch jeho syn, tiež rechtor Július Poničán, niekoľko rokov vyučoval slovenčinu v škole v rámci krúžku. Vtedy sa na tejto forme štúdia zúčastnila aj moja dcéra. Práve teraz hľadáme slovenčinára, ktorý by sa venoval našej mládeži, ale aj dospelým v rámci kurzu slovenského jazyka, - informovala nás Judita Szemőková Sedlačeková.

Slovákov z oboch častí mesta - Alberti a Irša boli zlúčené do jednej veľkoobce v roku 1950 - aj v minulosti spájali úzke spoločenské a rodinné väzby. Na tieto väzby naviazala ďalšia slovenská obec, dnes už tiež mesto Pilíš. - Slováci v Pilíši v tomto cykle založili prvýkrát svoju slovenskú samosprávu. Je len samozrejmé, že sme im boli na pomoci so svojimi skúsenosťami. Navzájom sa pozývame na naše podujatia. Vlani v novembri sa nám podarilo prvýkrát usporiadať slovenský bál, na ktorom nás poctil svojou prítomnosťou aj primátor mesta. So slovenskými tancami vystúpil súbor Panónia z Malej Tarče a od nás Marika Germányiová zaspievala miestne slovenské piesne. Na týchto akciách sa zvyčajne objavia aj skvosty našej slovenskej gastronómie, ako sú kapustník, alebo matutka (zemiaková baba). V blízkej budúcnosti sa chystáme osláviť pamiatku nášho slávneho rodáka Samuela Tešedíka. Na slávnosť pozývame hostí nielen z Piliša a zo Sarvaša, ale aj naše partnerské mestá zo Slovenska. Pri tejto príležitosti spolupracujeme s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Budapešti a Slovenským inštitútom, usporiadame napr. konferenciu o zmenách klimatických podmienok Zeme (veď Tešedík bol nielen pedagóg, ale aj uznávaný odborník v oblasti poľnohospodárstva) a na jeho rodnom dome, ktorý je dodnes sídlom evanjelickej fary, chceme odhaliť pamätnú tabuľu so slovenským nápisom, - uviedla o aktuálnych aktivitách predsedníčka slovenského zboru.

O činnosti slovenskej samosprávy, v ktorej sú zastúpení Slováci z oboch častí mesta (napr. podpredsedníčka Zuzana Nagy-Gyeviová je z Irše), sme sa dozvedeli, že medzi jej perspektívnymi plánmi figuruje založenie folklórneho súboru. V tejto práci im ponúkli pomoc ich priatelia z Malej Tarče. - Patríme medzi slovenské zbory, ktoré si nevyplácajú honoráre. Finančne podporujeme rôzne inštitúcie mesta, ako evanjelickú materskú školu, alebo evanjelický klub dôchodcov. Inak evanjelický cirkevný zbor v Albertirši tvorí veľmi silný kolektív. Máme s ním veľmi dobré kontakty, ako aj s evanjelickou školou a osobne s pánom farárom Smolárom. Dali sme spraviť nové oplotenie domu evanjelického zboru a aj nášho národopisného domu. V spojitosti s národopisným domom treba spomenúť, že zastupiteľský zbor mesta, ktorého členkou som bola počas dvoch cyklov, zakotvil v uznesení, že v blízkosti tohto múzea vydá stavebné povolenie iba vtedy, ak nový objekt zapadne do tradičného prostredia, - dodala na záver pani Judita.

Počas našej návštevy Tešedíkovho rodiska aj my sme mali možnosť zavítať do miestneho múzea, na dvore ktorého práve budujú veľkú spoločenskú miestnosť pre 200 osôb. Privítala nás zanietená lokálpatriotka Mária Kovácsová, mimochodom víťazka tohoročnej Slovenskej gazdinky, ktorá sa tu pravidelne schádza so svojimi priateľmi z klubu dôchodcov Dúha. Z obrovského počtu zaujímavých predmetov a nesmierne bohatých vedomostí pani Márie by sme tentokrát vyzdvihli zošit, plný slovenských modlitieb a spomienok, ktorý patril prababke našej hostiteľky Anne Černákovej Kováčovej v časoch, keď ešte v Albertirši bolo bežné slovenské písomníctvo...

(csl)