Štefan Kraslán: Možnosti sú dané, využime ich

- Prečo sa oficiálne skrášľuje realita, prečo klameme sami seba a zároveň vyhlasujeme do sveta, že máme systém slovenských národnostných škôl?

Zhovárame sa so zástupcom riaditeľky Menšinového odboru

Ministerstva školstva a kultúry MR Štefanom Kraslánom

- Všetci veľmi dobre vieme, že v Maďarsku už dlhé desaťročia neexistuje ani jedna jednojazyčná, takpovediac čisto slovenská národnostná škola, v ktorej by sa vyučovalo všetko po slovensky. Naše tzv. slovenské školy sú v skutočnosti v tom lepšom prípade dvojjazyčné, ba asi 90 percent z nich tvoria riadne maďarské školy, v ktorých týždenne štyrikrát vyučujú slovenčinu ako predmet. Prečo sa teda oficiálne skrášľuje realita, prečo nepomenúvame veci správnym menom, prečo klameme sami seba a zároveň vyhlasujeme do sveta, že máme systém slovenských národnostných škôl?

- Ako vravíte, už dlhé desaťročia nemáme školy s vyučovacím jazykom slovenským. Oprávnená je otázka, prečo nevzniklo viac takýchto škôl na samom začiatku, vtedy ešte takmer v čisto slovenských osadách, a čo sa stalo s jednojazyčnými slovenskými školami v 60. rokoch minulého storočia? To je história, ktorú už nezmeníme. Súčasné právne predpisy prijaté v 90. rokoch (menšinový zákon a zákon o základných školách - 1993, Smernice menšinovej výchovy a výučby - 1979) opísali vlastne vtedy existujúcu realitu, pritom však dovoľujú zakladanie jednojazyčných materských a základných škôl, ako aj transformáciu slovenských škôl s výučbou slovenčiny na jednojazyčné a dvojjazyčné školy. Myslím si, že dobrá menšinová politika nemá rozhodovať namiesto dotyčných, ale má vytvárať také podmienky, aby menšinoví občania mohli v praxi využívať svoje menšinové práva. Slovenské školy nerobia štátne úrady, ale sa zakladajú na žiadosť slovenských detí a rodičov. Podľa spomínaných predpisov keď aspoň 8 rodičov pre svoje dieťa žiada dvojjazyčnú alebo jednojazyčnú výučbu, miestna obecná samospráva je povinná takú výučbu zorganizovať. Štát finančne podnecuje rozšírenie jednojazyčných a dvojjazyčných škôl, v ktorých je zvýšená normatívna podpora a sú uprednostňované aj v súbehu na podporu fungovania národnostných škôl. Pred takmer 60. rokmi sa v Maďarsku založilo pôvodne 6 jednojazyčných škôl a okolo 60 škôl s vyučovaním slovenčiny. Dnes máme 5 dvojjazyčných škôl a 44 škôl s vyučovaním slovenčiny, čiže 15 rokov po transformácii spoločnosti sa pomer medzi nimi nezmenil. Boli pritom pokusy v 70. rokoch, pamätáme sa na rozšírenú dvojjazyčnú výučbu v niektorých vybraných osadách, žiaľ, neboli trvalé. Rumuni a Srbi majú väčšinou dvojjazyčné školy, u Nemcov sa postupne zvyšuje pomer dvojjazyčných škôl, a najnovšie aj Chorváti spolu so Slovincami tiež začali kráčať smerom k dvojjazyčnosti. Zmeny v tomto smere musia žiadať samotné národnosti, teda aj Slováci.

- Prevažnú väčšinu finančnej podpory určenej Slovákom v Maďarsku predstavuje čiastka venovaná na spomínaný typ slovenských škôl, prakticky na to, aby v riadnych maďarských základných školách týždenne štyrikrát boli aj slovenské hodiny. Človek má často dojem, akoby celý náš „systém“ ako-tak prežíval iba kvôli národnostnej normatívnej podpore - nehovoriac o možnosti jej neadekvátneho využitia a prípadného zneužitia. Aké úlohy rieši v spojitosti s tým váš odbor a podľa vás akým smerom by sa malo uberať financovanie a najmä skvalitňovanie siete tzv. národnostných škôl?

- Každý systém sa dá zdokonaliť, aj ten náš školský. Ja by som nepodceňoval školy s vyučovaním slovenčiny, veď takmer výlučne všetky fungujú v autentických slovenských osadách, navyše nie jedna sa snaží odovzdávať svojim zverencom praktické slovenské jazykové poznatky, žiaci končia školskú dochádzku zložením štátnej jazykovej skúšky. Týždenne 4 hodiny nie sú zanedbateľné, mali by stačiť na to, aby si slovenčinu osvojili žiaci na dobrej úrovni. Nemyslím si, že otvorený útok proti týmto školám by bola dobrá taktika, veď by sme tým vlastne odbúrali slovenské školstvo v Maďarsku. Skôr by sme sa mali sústrediť na to, aby sa výučba jazyka skvalitnila aj v týchto školách. Tam, kde sú na to podmienky, by mali prejsť na dvojjazyčnosť, a nezabudnime ani na skvalitnenie dvojjazyčných škôl, tieto by mohli prejsť na jednojazyčnosť. Tento proces dnes nie je len otázkou financovania - zvýšenú podporu týchto škôl som už spomenul -, ale skôr otázkou presvedčenia a povedomia. Kvalitu výučby možno ovplyvniť učebnicami, doškoľovaniami pedagógov, meraním a hodnotením kvality výučby, využívaním možností ponúknutých materskou krajinou, pobytom detí a učiteľov na Slovensku, atď.

- Čo všetko patrí do pôsobnosti národnostného odboru ministerstva školstva? Nakoľko máte viazané ruky kvôli platným právnym predpisom, čo všetko by sa malo v nich zmeniť krátko- a dlhodobo a aké iniciatívy vyvíjate v tomto smere? Akým spôsobom sa pritom podieľate na príprave legislatívy a do akej miery berú predstavitelia zákonodarnej moci do úvahy vaše podnety?

- Dobre vieme, že národnostná výučba je súčasťou verejného školstva s istými osobitosťami. Pracujeme za to, aby sa záujmy menšinového školstva presadzovali nielen v zákonodarstve, ale napr. aj v medzinárodných stykoch, v oblasti prípravy pedagógov, atď. Úlohou nášho ministerstva je aj napomáhanie praktickej realizácie výučby. V záujme toho riadime rozvoj a vydávanie národnostných učebníc, vypisujeme súbehy na podporu menšinovej výučby, na realizáciu doškoľovaní pedagógov a výskumov, realizujeme články medzirezortnej dohody, týkajúce sa národnostného školstva. Svoje úlohy vykonávame pod prísnou kontrolou menšín. Pri ministerstve školstva a kultúry bol zriadený poradný orgán, Celoštátny menšinový výbor, pozostávajúci z delegátov 13 celoštátnych menšinových samospráv, ktorý má právo súhlasu v najzávažnejších otázkach národnostného školstva. Popri tom zákon dáva právo súhlasu aj celoštátnym menšinovým samosprávam.

- Konkrétne aké otázky musíte riešiť v každodennej praxi, s akými problémami sa na vás obracajú naši Slováci (zrejme v prvom rade pedagógovia, prípadne aj študenti či rodičia) a ako im viete pomôcť?

- Ministerstvo nemá právo riešiť konkrétne praktické problémy, tie patria do kompetencie iných orgánov. Tým, ktorí sa na nás obrátia, môžeme dávať iba nezáväzné rady, resp. ich upozorniť, ktorý orgán je kompetentný v danej problematike. V poslednom období sú to otázky týkajúce sa združení národnostných škôl, otázky finančnej podpory výučby a otázky spojené s vydávaním národnostných učebníc.

- Pred zmenou spoločenského systému sa slovenčina ako predmet vyučovala v Maďarsku vo vyše 70 základných školách. Iba tušíme, alebo napr. na základe vedeckých analýz, sociologických či iných výskumov a prieskumov vieme, prečo poklesol ich počet na takmer polovicu, približne 40?

- Naozaj sa počet slovenských národnostných škôl znížil, no na druhej strane nezabudnime ani na to, že aj počet detí v tých školách je aspoň o polovicu nižší. V školskom roku 1982/83 v 76 školách sa učilo 7637 žiakov, ale v školskom roku 2006/2007 v 44 školách 3630 žiakov. Nie je pritom isté, že sa slovenské školy zatvorili, resp. sa zastavila výučba slovenčiny. Materské a základné školy môžu naďalej pôsobiť ako členské inštitúcie väčších celkov. Tento proces sa v posledných rokoch zrýchlil, tohoročné štatistické údaje poskytnú objektívnejší obraz. Chcel by som pritom zdôrazniť, že podľa platných predpisov všetky zmeny v oblasti národnostnej výchovy a výučby, vrátane jej združenia a zániku, sa môžu uskutočniť iba so súhlasom miestnych menšinových samospráv. Menšiny teda majú možnosť ovplyvniť tieto procesy vo vlastnom záujme.

- Otázka zobvodňovania, resp. vytváranie tzv. mikroregionálnych združení, nepatrí iba do minulosti, ale (snáď ešte viac ako doteraz) visí nad mnohými našimi osadami a ich školami s nízkym počtom žiakov ako Damoklov meč. V nejednom prípade pritom tieto škôlky či školy predstavujú nielen poslednú ešte fungujúcu inštitúciu v danej osade, ale aj poslednú baštu výučby materinského jazyka (predkov terajších detí). Ďalšia racionalizácia verejnej správy a najmä školstva berie vôbec do úvahy tieto naše špecifické problémy?

- Slovo „zobvodňovanie“ nám pripomína násilné mechanické pospájanie osád a inštitúcií zo začiatku 70. rokov. Tie udalosti sa zásadne líšia od procesu súčasného združovania. Dnes môžu združenia vznikať výlučne v prípade vzájomného súhlasu všetkých strán, v záujme získania spoločných výhod. Vôbec to nie je národnostná rarita, vytváranie väčších vzdelávacích celkov, ktoré môžu efektívnejšie prevádzkovať a v ktorých sa ľahšie zabezpečujú personálne a materiálne podmienky kvalitnej výučby, vynútila predovšetkým demografická vlna, rapídny pokles počtu žiakov. Týka sa to aj národnostných škôl, veď mnohé sa nachádzajú v drobných dedinkách, kde sa tieto problémy vyskytujú vo väčšej miere. Ako som už spomenul, tieto zmeny sa môžu uskutočniť iba v prípade súhlasu miestnych menšinových samospráv. Združenie neznamená mechanické zatvorenie materskej alebo základnej školy, ako členské inštitúcie môžu ďalej fungovať na tom istom mieste a miestna menšinová samospráva v prípade členskej inštitúcie bude mať tie isté práva, ktoré mala predtým. Keby školu predsa len zatvorili, menšinovú výučbu možno preložiť do tej školy, kam deti dochádzajú. Treba zdôrazniť, že bez súhlasu miestnej menšinovej samosprávy národnostnú výučbu ani v tomto prípade nemožno zrušiť, zostáva naďalej povinnou úlohou obecnej samosprávy, ktorá musí zabezpečiť podmienky. Tento proces je už rozbehnutý. Myslím si, že menšiny by sa mali prispôsobiť týmto podmienkam, napríklad tým, že kde na to sú možnosti, tam by sa národnostné školy mohli spojiť. Treba spomenúť, že združenie školských inštitúcií v prípade škôl s vyučovaním národnostného jazyka automaticky neovplyvní kvalitu výučby, tá prebieha v rámci hodiny národnostného jazyka a národnostnej vzdelanosti, ktoré sa organizačne aj naďalej dajú zabezpečiť. Iná je situácia v prípade dvojjazyčných a jednojazyčných národnostných škôl, kde by takéto združenie znamenalo narušenie podstaty danej inštitúcie, dvojjazyčného ovzdušia. Tieto školy sú finančne značne podporené preto, aby neboli nútené uzatvárať takéto kompromisy.

- Štátna menšinová rada (OKB) pri vašom ministerstve už niekoľkokrát iniciovala, aby v národnostnej normatívnej podpore pre materské školy sa začala uplatňovať zásada diferencovania, napríklad podľa toho, koľko detí sa z danej škôlky zapíše do národnostných škôl. Čo bráni tomu, aby sa tento správny princíp čím skôr zaviedol do praxe?

- Máte pravdu, národnostné materské školy v súčasnosti nie sú dostatočne diferencované, môžu byť alebo jednojazyčné, v ktorých výchova prebieha výlučne v materinskom jazyku, alebo dvojjazyčné, sem patria v podstate všetky materské školy, v ktorých výchova prebieha v materinskom a maďarskom jazyku, bez ohľadu na pomer používania týchto jazykov. Strednodobý rozvojový plán nášho ministerstva, prijatý v r. 2004 so súhlasom všetkých celoštátnych menšinových samospráv, tiež nadhodil túto problematiku. Myslím si však, že zásadou diferencovania nemôže byť pomer detí zapísaných na menšinovú výchovu, to by bolo nespravodlivé z viacerých dôvodov, skôr samotný výchovný program, ktorý má presne určiť pomer používania materinského jazyka. Dá sa to dosiahnuť modifikáciou už spomínaných Smerníc národnostnej výchovy, s čím majú súhlasiť všetky menšiny.

- Roky pretrvávajú problémy okolo prípravy a vydávania slovenských učebníc, ktorých je vraj až 60, pričom ministerstvo poskytuje podporu každý rok iba na vydanie jednej. Najväčšie ťažkosti spôsobujú učebnice nedávno zavedeného predmetu slovenská vzdelanosť. Prečo nestačilo niekoľko rokov na zrod série týchto prepotrebných učebníc, dokedy sa môže tento proces ťahať?

- Zabezpečenie národnostných učebníc v zmysle národnostného zákona je úlohou štátu. Myslím si, že v tejto oblasti sa v posledných 10 rokoch urobilo veľa. V spolupráci a so súhlasom celoštátnych menšinových samospráv bol vypracovaný rozvojový a prekladový plán národnostných učebníc, na základe ktorých v porovnaní s predošlou érou prebieha premyslenejšia, plánovanejšia, menšinami kontrolovaná práca. Na chýbajúce učebnice vypisujeme súbeh (r. 2001 a 2004 bol takýto súbeh vypísaný a v rámci rozvojových fondov Európskej únie máme pripravený ďalší súbeh), prioritu pritom určia celoštátne menšinové samosprávy. Naozaj uplatňujeme zásadu, aby pre každý typ škôl, pre každú triedu bola zabezpečená jedna učebnica, nielen preto, lebo sú to v malom náklade vydávané a pritom veľmi nákladné publikácie, ale aj preto, lebo pri nedostatku finančných zdrojov by bolo nezodpovedné rozvíjať alternatívy, kým v niektorých ročníkoch učebnice chýbajú. Čo sa týka slovenských učebníc, môžem s radosťou konštatovať, že nestojíme najhoršie. Učebnice základných škôl takmer v celej šírke, vrátane učebnice slovenskej vzdelanosti, máme k dispozícii (chýba len zopár učebníc všeobecnovzdelávacích predmetov, ktoré sa vyučujú v slovenčine). Reforma stredoškolských učebníc sa začala neskoršie, tým pádom tam chýba viac učebníc (medzi nimi aj učebnica slovenskej vzdelanosti), ale aj tam postupujeme v dobrom tempe.

- 1 miliardu 100 miliónov forintov venuje štátny rozpočet MR na realizáciu úloh v oblasti národnostného školstva vrátane úloh vyplývajúcich z odporúčaní medzištátnych menšinových zmiešaných komisii. Na jednotlivé projekty možno udeliť maximálne 60 miliónov Ft. Môžeme reálne očakávať, že z tohto rámca Slováci v Maďarsku dostanú na rekonštrukciu našej békeščabianskej školy?

- Medzi odporúčaniami medzištátnych zmiešaných výborov sa z času na čas objavujú aj finančne náročnejšie investície. Žiaľ, kompletnú realizáciu týchto projektov spomínaný rámec neumožní, keďže to musí stačiť na päť cieľov: na podporu fungovania národnostných škôl, na nákup národnostných učebníc, na objednávanie pedagogických služieb, detské programy v materských krajinách a na spomínané investície v rozsahu maximálne 60 miliónov forintov. V predošlých dvoch rokoch z tohto fondu boli podporené chorvátske, rumunské a slovinské školy, dúfam, že príde rad aj na čabiansku školu - a neskoršie aj na ďalšie. Nezabudnime, že vlani sa medzi odporúčania maďarsko-slovenskej menšinovej zmiešanej komisie dostala Základná škola v Lucine a onedlho sa musí obnoviť aj Slovenská škola v Novom Meste pod Šiatrom. Keby sa to podarilo realizovať, všetky slovenské dvojjazyčné školy by zodpovedali podmienkam doby. Nezabudnime však, že tieto rekonštrukcie by stáli stovky miliónov forintov, čiže len tento fond na realizáciu nestačí, treba hľadať aj ďalšie možnosti, Regionálne operatívne programy Európskej únie obsahujú súbehy na rekonštrukciu škôl.

- Celoštátna slovenská samospráva postupne prevzala tri dvojjazyčné slovensko-maďarské školy. Akú úlohu v tomto procese zohrávalo ministerstvo, aké sú vaše doterajšie skúsenosti, podarilo sa stabilizovať ich celkovú situáciu a čo očakávate od toho, že náš najvyšší volený zbor sa stal ich prevádzkovateľom?

- Fakt, že Celoštátna slovenská samospráva má vlastné inštitúcie, pokladám za významnú záležitosť. Je to prejavom kultúrnej autonómie, symbolom toho, že si slovenská menšina vzala svoj osud do vlastných rúk. Je samozrejmé, že v rade inštitúcií sa nachádzajú aj slovenské školy. Teší ma, že naše ministerstvo iniciovalo vytváranie právnych a finančných predpokladov preberania najvýznamnejších národnostných dvojjazyčných škôl celoštátnymi samosprávami, zvlášť ma teší, že práve Slováci boli najaktívnejší v tejto oblasti. Školy sú však v porovnaní s ostatnými inštitúciami predsa len trochu iné, čo sa týka počtu zamestnancov a ich rozpočtu ďaleko presahujú ostatné inštitúcie, ba aj samotného prevádzkovateľa. Uvedomujem si, že ich prevzatie nesie v sebe aj isté riziká, na druhej strane však dúfam, že sa stane podnetom ďalšieho rozvoja slovenskej komunity. Podľa našich skúseností všetky (nielen slovenské) prevzaté školy prosperujú, ich počet žiakov rastie. Myslím si, že školy v rukách CSS sú na dobrom mieste.

- Ďakujem za rozhovor!

Imrich Fuhl

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=2830

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4996

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5038

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5794

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=6096