Literáti v Békešskej Čabe medzinárodne

Poľská samospráva v Békešskej Čabe a Maďarsko-poľský priateľský kultúrny spolok usporiadali I. Medzinárodnú literárnu konferenciu v B. Čabe a v Gyule.

Pozvanie sa naplnilo takmer do roka a do dňa

Séria podujatí sa začala 10. apríla s koncertom v Gyule, záujemcovia si mohli vypočuť v Dome hostí kapelu študentského domova rumunského gymnázia. Programy sa pokračovali na druhý deň v Békešskej Čabe, v Dome maďarských umení Bálinta Balassiho. Prítomní si mohli vypočuť zaujímavé prednášky o medzinárodnej literatúre zo strany Slovákov, Poliakov a Rumunov. O slovenskej literatúre, o slovensko-maďarských vzájomných vzťahov, ako aj o prekladoch prednášala vedúca Katedry slovenského jazyka a literatúry Segedínskej univerzity Katarína Maružová Šebová. V interpretácií pod názvom Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku pani Maružová vysvetlila účastníkom akcie, čo priviedlo maďarského čitateľa k tomu, aby vzal do ruky slovenskú literatúru. Podľa nej nasledujúce motívy prídu na náš um: záujem o literatúru, ktorá je typologicky podobná, záujem o autora, záujem o tému, alebo o žáner.

Pri príležitosti I. Medzinárodnej literárnej konferencii vyšla antológia Maďarsko-poľského priateľského kultúrneho spolku pod názvom Spoločnou cestou v 303 exemplárov. Približne stopäťdesiat stranová zbierka obsahuje básne a prozaické diela slovenských, poľských a rumunských autorov. Slovákov reprezentujú dve básne Gregora Papučka. Pri príležitosti Dňa poézie 11. apríla vo večerných hodinách v bývalom kine Phaedra predstavili antológiu Spoločnou cestou. Prichádzajúcich básnikov a spisovateľov privítal domáci pán večera, šéfredaktor literárneho časopisu Bárka Tibor Elek. Slovenskú literatúru zastupovali básnik Gregor Papuček a hostia zo Slovenska, prozaik Ján Cíger z Martina, spisovateľ, publicista, šéfredaktor Slovenských národných novín Peter Mišák z Bratislavy a prozaik, riaditeľ Oravskej knižnice v Dolnom Kubíne Milan Gonda. Po nepravidelnej literárnej večeri prítomní sa dlho porozprávali s autormi o ich živote, práce a o plánoch. Viacerí navrhovali, aby v budúcnosti boli zorganizované tie konferencie každý rok, ale vždy v inej krajine.

(aszm)

Priznám sa, keď som sa pred rokom dozvedel o ponuke zúčastniť sa na Medzinárodnej literárnej konferencii v Békešskej Čabe, ani na chvíľu som nezaváhal, či tam pôjdem. Črtala sa veľmi dobrá zostava účastníkov za mesto Martin. A aj slávna klobása bola lákadlom, ktorému sa ťažko odoláva.

Rok uletel veľmi rýchlo a napriek všelijakým zmenám v oblasti organizácie martinskej kultúry, podpora navštíviť podujatie zostala. Nezisková organizácia DOTYKY A SPOJENIA zastrešila účasť literátov materiálne aj finančne. Do Békešskej Čaby sme sa vybrali nakoniec len dvaja. Autor týchto riadkov a Milan Gonda. Prekľučkovali sme slovenské kopčeky nesúc šum dávnej domoviny našim rodákom, ktorí pred takmer tristo rokmi išli za šťastím a živobytím do Turkami vyplienenej novej vlasti. Békešská Čaba sa narodila druhý raz. Dnes je to moderné mesto s krásnou architektúrou. Žije v ňom 63 tisíc obyvateľov a je sídlom župy. Punc slovenskosti sa rokmi a nie vždy priaznivými okolnosťami už vytratil, mesto sa stalo multikultúrnym. Je tu silné zastúpenie Maďarov, Slovákov, Rumunov, ale aj Poliakov či Nemcov.

Pulz kultúry, nadšenie a záujem sa naplno prejavil aj na spomínanej medzinárodnej literárnej konferencii. Putovanie pustou - pre Maďarsko typickým územím - dnes už úplne inou, ako kedysi, sme ukončili vo štvrtok podvečer 10. apríla. Hostitelia na čele s pani Małgorzatou Leszkovou nás veľmi milo privítali, najmä pani Helena Somogyiová bola naším strážnym anjelom, sprievodcom aj prekladateľom. Večer sa začal oficiálny program koncertom poľskej rockovej skupiny Arzen. Nadväzovali sme kontakty, úctivo kývali hlavou na pozdrav. Naším druhým sprievodcom bol emeritný podplukovník, výborný znalec histórie a neúnavný bojovník za práva Slovákov v Maďarsku Gregor Papuček. Bol ako chodiaca encyklopédia a informácie sa na nás doslova sypali.

Druhý deň našej návštevy bol úplne vyčerpávajúci. Od rána bola literárna konferencia. Medzi našich známych pribudol generálny konzul slovenskej republiky Ján Süli. Sprevádzala nás a tlmočila nám riaditeľka Slovenského gymnázia Edita Pečeňová, na návštevu Domu slovenskej kultúry nás pozvala jeho riaditeľka Anna Ištvánová. Konferenciu pozdravil a veľmi srdečne otvoril viceprimátor Békešskej Čaby István Köles, ktorý vyzdvihol spoločné hľadanie koreňov literatúry a zároveň ocenil obyčajné ľudské kontakty, ktoré už dnes nemajú ako prekážku štátne hranice. Spolu so šéfredaktorom časopisu Bárka Tiborom Elekom a prednášateľmi referátov o vzájomnom prepojení národných literatúr pokrstili zborník autorov zo stretnutia, ktorý má názov Wspólna droga - Közös úton - Pe drumul comun - Spoločnou cestou.

Program pokračoval návštevou knižnice. Metodička pani Loncsaková nám ukázala veľkorysý pomerne variabilný priestor, s možnosťou v pokoji čítať, ale aj usporiadať vernisáže, alebo rôzne stretnutia. Veľmi silný zážitok vo mne zanechala návšteva Domu slovenskej kultúry, kde sme boli prijatí riaditeľkou Annou Ištvánovou. Informácie ako žijú naši krajania sme mali z prvej ruky a pár vecí nás naozaj prekvapilo. Očakávajú väčšiu pomoc od Matice slovenskej, ale aj od slovenskej vlády. Aby sa nedostavil nezáujem o slovenské veci a následne úplná asimilácia krajanov. Osobne verím, že nejaký spôsob pomoci sa nájde. Potom sme šli na návštevu Munkácsyho múzea. Maľby tohto maliara boli zaujímavé, ale najviac nás upútali muzeálne exponáty. Výnimočná bola jurta pôvodného kočovného obyvateľstva, ale aj výborne a dokonale naaranžované expozície o živote v maďarskej puste. Po obdivovaní architektúry, ktorej tróni evanjelický kostol pre šesťtisíc ľudí so 72 metrov vysokou vežou, ale aj nádherný a majestátny dvojvežový tehlový katolícky kostol, sme sa presunuli k zachovanému slovenskému domu z polovice 19. storočia. Vo vnútri bola muzeálna expozícia, ako žili a čo k tomu potrebovali obyvatelia Békešskej Čaby. Pri vstupe do pitvora nás privítala nádherná vôňa slávnych čabianskych klobás, ktoré si temer len tak viseli v komíne. Zaujímavá bola informácia, že takýto dom si postavili ľudia už ako starší, v päťdesiatke, keď už nevládali žiť vonku na tzv. sálašoch. Tie boli len pre mladých.

Náročný deň pokračoval spoločným stretnutím a predstavením v kultúrnom dome, kde čítali svoje práce zúčastnení literáti, spolu s maďarským prekladom v excelentnej interpretácii herečky mestského divadla. Aj keď existovala rečová bariéra, množstvo vecí sme jednoducho dokázali vycítiť.

Slávnostná recepcia bola vyvrcholením dňa, ľudia, ktorí sa na seba usmievali, nadväzovali stále bližšie kontakty. Tu padli temer všetky bariéry. Milan Gonda sa spoznal s bratrancom svojej školiteľky na doktorandskom štúdiu Pavlom Žibritom, inak tiež učiteľom, a ja som mu farbisto opísal, čo na Slovensku robíme a ako by sa dalo s krajanmi pri tom spolupracovať a spojiť. Obrovský úspech malo rozprávanie o Jankovi Hraškovi.

Veľké literárne stretnutie sa skončilo spoločnou návštevou miestnych kúpeľov a výmenou darčekov. Podujatie zanechalo silný dojem a je dobrým pokračovaním už historických kontaktov. Viacerí priatelia, ktorých sme tu spoznali, už o pár dní prídu na Slovensko. Myslím, že naše mesto sme predstavili veľmi dobre, presne tak ako sa patrí na hrdého kandidáta na Európske hlavné mesto kultúry 2013.

Jano Cíger z Mädokýša