Prehliadka slovenských filmov v Békešskej Čabe

Pre filmára, novinára niet väčšej radosti a cti, než keď sa môže stretnúť so svojimi bývalými a budúcimi respondentmi, s divákmi.

Kino Center Békešská Čaba

22. - 23. apríla 2008

Dom slovenskej kultúry a Čabianska organizácia Slovákov v spolupráci s Kinom Center a redaktormi slovenského vysielania MTV v Segedíne nám pripravili pri príležitosti 25. výročia vysielania slovenského magazínu Maďarskej televízie milé prekvapenie v podobe filmovej prehliadky.

V utorok a v stredu sme mohli vidieť 9 filmov zo staršej aj celkom novej produkcie slovenskej redakcie.

Deň prvý

V takmer zaplnenej kinosále sa zišli starí aj mladí, členovia slovenských klubov a organizácií, učitelia, žiaci, skoro celá redakcia slovenského vysielania a autori filmov. Medzi prítomnými bol aj generálny konzul SR Ján Süli, predseda CSS Ján Fuzik, ale napríklad aj výtvarník Juraj Ezüst, ktorému bol venovaný jeden z dokumentov, a v neposlednom rade sedelo v sále veľa Čabanov, ktorí prišli len tak zo zvedavosti. Všetkých srdečne privítali Silvia Bácsfalviová a Anna Ištvánová. Prvý deň premietania bol rozdelený do dvoch blokov. V tom prvom sa premietali portréty známych umelcov Juraja Ezüsta (réžia Zuzana Antalová), Pavla Liptáka (réžia Tünde Tušková) a Márie Mórocovej (réžia Karola Klausová). Druhý blok bol tematicky pestrejší. Videli sme v ňom portrét Štefana Lamiho (réžia Katarína Királyová), kratučké „Fašiangy v Mlynkoch“ (réžia Ildika Jánska), sympatický portrét Ondreja Lopušného „Absolútny Komlóšan“ (réžia Iveta Hruboňová) a zaujímavo spracovaný film o Petőfim „Nepochovávajte ma!“ (réžia Ján Benčík).

Neskorší začiatok a dlhšia prestávka spôsobili, že na plánovanú besedu s autormi filmov neostal čas. Zato zo svojej lásky k Čabe a Čabanom sa v krátkom, ale emotívnom prejave vyznal Juraj Ezüst. Po vyše troch hodinách sa sála vyprázdnila a debatujúce skupinky sa pobrali domov.

Deň druhý

Tento premietací deň bol zameraný monotematicky. Videli sme iba dva filmy „Mať volá“ (réžia Ján Fuzik) a „Návraty“ (réžia Ján Benčík a Zuzana Antalová). Priznám sa, bol som mimoriadne zvedavý, lebo obidva filmy sa dotýkali ešte vždy boľavej témy, akou bolo presídlenie v rokoch 1947-1948. Z pohľadu Slovákov v Maďarsku išlo o výmenu obyvateľstva, kým z pohľadu Maďarov v Československu išlo o vysídlenie. Aj keď sa presídlenie dotklo Slovákov na celom území Maďarska, ako nám to obidva filmy pekne ukázali, som presvedčený, že Dolná zem ním bola zasiahnutá najviac. Veď na Komlóši, v Pitvaroši a v Čabe nebola taká slovenská rodina, z ktorej by sa niekto nepresídlil. Aj keď boli osudy presídlencov podobné, predsa len bol každý iný. Hovorí sa: „Koľko ľudí, toľko osudov“. A tých „presídleneckých“ bolo vyše 70-tisíc. Jeden z nich bol aj osud mojich rodičov. Ja som sa síce narodil už na Slovensku, ale téma presídlenia mi je dôverne známa, nakoľko bola u nás na dennom poriadku. Kým otec, ktorý sa presídlil s celou rodinou, urobil za životom v Čabe hrubú čiaru, mamka, ktorá sa z ôsmich súrodencov presídlila ako jediná, sa do Čaby každoročne s nami deťmi vracala. Vlastne, žila len pre tie návraty. A keď zomrela, priniesol som jej urnu do Čaby, aby aspoň po smrti bola medzi svojimi.

Neprichodí mi robiť recenziu premietaných filmov, hoci by sa im dalo kadečo vyčítať. Radšej poukážem na tú kladnú stránku celého podujatia, a vôbec celej činnosti slovenskej redakcie MTV. Je veľmi dobré, že vznikajú dokumentárne filmy, ktoré podávajú svedectvo o Slovákoch v Maďarsku. Dúfam, všetci dúfame, že takáto prehliadka dokumentárnych filmov sa stane pravidelnou. Veď za 25 rokov činnosti zostalo toho vo filmovom archíve ešte dosť, čo by stálo zato vidieť.

Takže... Neostáva mi nič iné, len poďakovať organizátorom a redaktorom slovenského vysielania za príjemný zážitok a zaželať im veľa úspechov v tejto prospešnej práci.

Pavol Žibrita

Pre filmára, novinára niet väčšej radosti a cti, než keď sa môže stretnúť so svojimi bývalými a budúcimi respondentmi, s divákmi. Prešli sme spolu dlhú cestu, 25 rokov, a sme vďační, že nás osud spája práve s vami, dolnozemskými Slovákmi a vôbec národnosťou, ktorá na všetkých úsekoch spoločenského života v Maďarsku sa môže pýšiť poprednými predstaviteľmi. Viem aj to, aké je ťažké podeliť sa o svoj príbeh alebo o svoj osud s cudzími ľuďmi, pustiť televízny štáb do svojho bytu a úprimne povedať svoje myšlienky do kamery - aj za to vám i v mene svojich kolegov ďakujem.

Zuzana Antalová

vedúca slovenskej redakcie MTV