II. Tešedíkove dni ● Vyhlásenie o ochrane klímy

Veľvyslanec SR v Maďarsku, riaditeľ Slovenského inštitútu a primátori miest Albertirša, Malacky a Sarvaš už po druhýkrát pozvali záujemcov na Tešedíkove dni.

Podujatie, ktoré sa konalo v posledný aprílový víkend, bolo venované odkazu slovenského evanjelického kňaza, národohospodára a pedagóga a výzvam súčasnosti. V prvý deň dvojdňového podujatia, na konferencii o zmenách klimatických podmienok Zeme, riaditeľ hostiteľského Slovenského inštitútu Milan Kurucz v radoch obecenstva zvlášť privítal veľvyslanca SR Juraja Migaša, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, primátora Albertirše Lászlóa Fazekasa a viceprimátora Malaciek Jozefa Bullu.

- S mestom Albertirša sme nadviazali kontakty pred dvoma rokmi a som veľmi rád, že po vlaňajších prvých Tešedíkových dňoch pokračujeme v tejto tradícii aj tohto roku a budeme pokračovať aj v budúcnosti... Tohoročné Tešedíkove dni sprevádzajú dve také udalosti, ktoré zvýrazňujú význam Tešedíka pre našu súčasnosť. Dnešná konferencia je venovaná súčasným výzvam, pred ktorými stojí svet, je to téma, s ktorou sa vo svojom čase zaoberal aj samotný oslávenec. V druhý deň spolu s mestom odhalíme v Albertirši pamätnú tabuľu Samuela Tešedíka v slovenčine na jeho rodnom dome, ktorý je dodnes budovou evanjelickej fary... Som nesmierne rád, pretože táto naša spolupráca spája obidva národy a obidva štáty... - privítal účastníkov mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky.

Ako sa prejavuje zmena klimatických podmienok v prírode a poľnohospodárstve a ako sa prispôsobovať týmto zmeneným podmienkam? Na túto otázku sa snažili dať odpoveď renomovaní odborníci, prednášatelia zaujímavej konferencie. Hlavný radca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka MR Nándor Béki hovoril o súčasných výzvach pre poľnohospodárstvo s dôrazom na alternatívne zdroje energie. Pred problematikou súčasnosti však načrtol zásluhy S. Tešedíka, vyzdvihol predovšetkým to, že okrem pedagogickej, publikačnej a dušpastierskej činnosti, ako je známe, založil a riadil hospodársku školu v Sarvaši. Pritom ho charakterizovalo smelé a plodné experimentovanie, udomácnil nové rastliny a už v tej dobe hovoril o využití poľnohospodárskych produktov v priemysle. Globálnou výzvou dnešnej doby je zníženie emisie skleníkových plynov, čo sa dá dosiahnuť napr. zvyšovaním použitia biopalív, resp. kúrením pevnou biomasou. Predstaviteľka FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN) Mária Kadlečíková načrtla detailný obraz o tom, ako bude pravdepodobne vyzerať zemeguľa a hlavne náš región v roku 2100 čo sa týka teploty, zrážok, rastlín a poľnohospodárskych produktov. Ako povedala, keby Tešedík zavítal do tejto doby, po prvom prekvapení by určite začal zavádzať nové poľné pokusy. Popri prehľade vplyvu zmien klimatických podmienok a podnebia na poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov zdôraznila, že podľa prognóz Svetovej banky týmito zmenami okrem Strednej Ázie bude výrazne postihnutá práve stredná a východná Európa. Tretí prednášateľ konferencie, ďalší predstaviteľ Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka MR Gábor Kolossváry vyzdvihol, že podľa sociologického prieskumu v kruhu obyvateľstva MR väčšina respondentov si je vedomá, že zmeny klímy budú mať v budúcnosti vážny vplyv aj na náš každodenný život. Zmienil sa aj o rôznych vládnych a medzirezortných programoch, ktoré majú obsahovať národnú stratégiu Maďarska v tejto oblasti. Vedúci Katedry hospodárstva životného prostredia Univerzity sv. Štefana v Gödöllő László Podmaniczky konštatoval, že poľnohospodárstvo bude musieť byť v budúcnosti viac prispôsobivé a okrem hospodárskych a spoločenských dimenzií bude musieť viac zohľadňovať životné prostredie. V záujme toho sú potrebné napr. také kroky, ako znížiť vzdialenosť medzi konzumentmi a výrobcami poľnohospodárskych produktov. Sociológ zdravia a zdravotníctva zo Sociologického ústavu Maďarskej akadémie vied László Z. Antal hovoril o obciach v Maďarsku, ktoré si vypracovali vlastný program v záujme ochrany klímy. K týmto osadám sa tohto roku pripojili aj Píliš a Albertirša. Pritom, ako uviedol, situácia v oblasti klimatických zmien je oveľa horšia, než si to predstavuje verejnosť, „Zem ako živočích sa podobá nahnevanému levovi, ktorý si už vyžaduje obete...“

Druhý deň patril slávnostným chvíľam v meste Albertirša. Účastníci osláv, nad ktorými prevzali záštitu prezidenti Maďarska a Slovenska László Sólyom a Ivan Gašparovič, sa zišli pri rodnom dome Samuela Tešedíka. Okrem prominentných hostí, ktorí sa zúčastnili na konferencii v prvý deň podujatia, bol prítomný aj parlamentný poslanec regiónu Imre Czinege, viceprimátor Sarvaša Michal Kiszely, primátor mesta Pilíš Márton Szabó, starosta Bystričky Kamil Belán, predstaviteľka Kráľovského Chlmca Ildika Nagyová a v zastúpení Mojmíroviec Mojmír Zoborský.

- Tešedík môže byť vzorom pre našu dobu hlavne tým, že húževnato hľadal a väčšinou aj našiel trvalé odpovede na otázky svojej doby, - zdôraznil miestny evanjelický farár Attila Smolár.

- Dielo Samuela Tešedíka, evanjelického farára, pedagóga, národohospodára a človeka je spoločným dedičstvom Slovákom a Maďarov, - vyzdvihol veľvyslanec SR Juraj Migaš. Po jeho slávnostnom príhovore k pamätným tabuliam v slovenskom a maďarskom jazyku na rodnom dome S. Tešedíka položili vence úcty hostia, členovia delegácií a predstavitelia Slovenskej samosprávy v Albertirši.

Na odhalení pamätnej tabule v slovenskom jazyku, ktorú zabezpečilo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Maďarsku, spoluúčinkovali dychovka Základnej umeleckej školy v Albertirši a miestny spevácky zbor.

Oslavy pokračovali zábavou v Dedinskom dome, kde okrem folklóru hlavnú rolu mali aj heróke (šišky) aj krampampule (miestna varená pálenka). V programe vystúpil Spevácky zbor z Piliša so slovenskými a maďarskými piesňami a s humornou scénkou. S pravou slovenskou fujarou oboznámil obecenstvo Michal Filo z Banskej Bystrice. Ďalším dejiskom dvojdňových osláv bol Kultúrny dom Ferenca Móru, kde po vernisáži fotografií Imricha Fehéra z Kráľovského Chlmca patrilo javisko iniciátorom Vyhlásenia o ochrane klímy. Ildika Nagyová z Kráľovského Chlmca a Alexander Pintér z Pilíša zdôraznili: - Prírodné hodnoty a krásy podliehajú zmenám. Extrémne horúčavy, ničivé víchrice, sucho a činnosť ľudskej ruky sa podpisujú denno-denne pod tieto zmeny, ktoré môžu mať za následok, že v krátkej dobe svojím deťom nemôžeme ukázať prvosienku, borovicu, svrčka, motýľov, alebo medveďa...

- Najväčšou výzvou 21. storočia je zmena klimatických podmienok. Som presvedčený, že všetci nesieme zodpovednosť za to, aby sa tieto zmeny pribrzdili, aby sme vylúčili ich následky... - dodal primátor hostiteľského mesta László Fazekas.

Lokality Albertirša, Bystrička, Kráľovský Chlmec, Malacky, Mojmírovce, Pilíš a Sarvaš, ktoré sú signatármi Vyhlásenia o ochrane klímy, sa zaväzujú, že vypracujú lokálny strategický plán na ochranu klímy. Pri tejto práci budú mať na zreteli duchovný odkaz významnej osobnosti slovenského a maďarského národa, Samuela Tešedíka.

V kultúrnom programe po slávnostnom podpísaní vyhlásenia účinkovali hudobníci základných umeleckých škôl v Albertirši a Sarvaši, kým gymnazisti z Malaciek prekvapili obecenstvo ukážkou súčasnej slovenskej populárnej hudby.

(csl)