XXX. výskumný tábor VÚSM ● Čítanie pergamenu

V posledný deň XXX. výskumného tábora Výskumného ústavu Slovákov

v Maďarsku sa okrem sympózia „Slovenská Čaba v zrkadle najnovších výskumov“ uskutočnilo aj záverečné vyhodnotenie jubilejného ročníka.

Keďže išlo o okrúhle jubileum, organizátori pred výskumnou prácou pripravili pre účastníkov a pozvaných hostí rad zaujímavých programov, ktoré sa začali slovenskou bohoslužbou v čabianskom Veľkom evanjelickom kostole, sídle kedysi najväčšieho evanjelického cirkevného zboru v celom Uhorsku. Farár Pavol Kutej ml. vo svojej kázni zdôraznil, že základným pojmom presadenia učenia Ježiša Krista do súčasného každodenného života je milosrdenstvo... Následne účastníci tábora mohli prežiť nekaždodenný zážitok: z turne (veže) Malého chrámu mali nádhernú panorámu na celé sídlo Békešskej župy a to práve v čase, keď vyzváňali zvony.

Sympózium, venované 30. výročiu národopisných táborov, sa konalo v Áchimovej sieni Čabianskeho oblastného slovenského domu na Garaiho ulici, kde po úvodných slovách vedúceho tábora, predsedu Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraja Anda, pozdravila prítomných podľa výroku Jána Kollára „v slovenskej Palestíne“ aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová. V slávnostnom kultúrnom programe vystúpil miestny slovenský spevácky zbor Ružička, ktorý pôsobí pri Čabianskej organizácii Slovákov a vedie ho Ildika Očovská. Zbor, ktorého členovia sú predovšetkým čabianski slovenskí pedagógovia, tentokrát predviedol slovenské ľudové piesne z Malej Huty, z Pilíša a z Békešskej Čaby, ako aj hymnickú pieseň Jána Gerčiho Slovenská Čaba. Spoluúčinkovala gitaristka Mária Felediová.

Prehľad doterajších výskumných táborov podali na sympóziu dvaja z iniciátorov a organizátorov Anna Divičanová a Ondrej Krupa. O. Krupa vo svojej prednáške nazvanej Kronika národopisných táborov si zaspomínal na počiatky výskumov v teréne. V roku 1974 bola v rámci Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku založená Národopisno-vlastivedná sekcia, predsedom ktorej bol prednášateľ. Po zostavení dotazníkov pri zbere zemepisných názvov sa objavila potreba výmeny skúseností a spoločného hodnotenia. Preto bol v novohradskej obci Banke usporiadaný prvý tábor, vlastne kurz, ktorý mal doškoľovací charakter a účastníkom poskytol možnosť zoznámiť sa s praktickou činnosťou v rámci zberateľskej práce. - Rok 1991 znamenal určitý prevrat v histórii táborov, vtedy totiž prevzal organizovanie výskumov Slovenský výskumný ústav (dnešný VÚSM), čo podľa neskorších skúseností tak z organizačnej, ako aj z obsahovej stránky znamenalo obrovský krok vpred, - uviedol O. Krupa. Na usporadúvaní táborov pod záštitou VÚSM treba vyzdvihnúť mimoriadne zásluhy bývalého vedeckého tajomníka inštitúcie Jána Chlebniczkého.

Národopisné tábory - špecifická metóda výskumu jazykových ostrovov bol názov prednášky Anny Divičanovej. Odborníčka vidí špecifickosť táborov hlavne v kolektívnom charaktere práce v teréne, pričom zdôrazňuje priame kontakty s menšími-väčšími skupinami obyvateľstva tej-ktorej osady. O regionálnom zastúpení našich lokalít z hľadiska dejísk táborov vyzdvihla, že v prvom desaťročí sa konali hlavne v severných župách (Novohrad, Peštianska a Komárňanská župa, Matra, Zemplín, výnimočne Malý Kereš) a až v roku 1985 sa dostali na Dolnú zem, na Sarvaš. Dôvodom toho je - ako uviedla A. Divičanová -, že Dolná zem v istom slova zmysle bola v tom čase už nielen pre etnografiu, ale aj pre širšiu verejnosť objavená. O tradičných vrstvách kultúry osád, dejísk prvých táborov, sa veľmi málo vedelo. Na potrebu odhalenia zmien slovenskej kultúry na jazykových ostrovoch v Maďarsku začali poukazovať J. Manga a M. Markuš. Znalkyňa kultúry Slovákov v Maďarsku s uznaním hodnotila prínos táborov v podobe desiatok vedeckých publikácií tak domácich odborníkov, ako aj ich kolegov zo Slovenska.

Dlhoroční účastníci táborov, vedci zo Slovenska Eva Krekovičová a Jaroslav Čukan, zdôraznili priateľskú atmosféru týchto pobytov, ktorá je pre nich popri vedeckých výsledkoch rovnako dôležitá a na ktorú sa z roka na rok tešia.

Prvý deň táborenia, po predstavení najnovšej publikácie ústavu „30 rokov vo výskumných táboroch“, ktorého sa ujala riaditeľka VÚSM Alžbeta Hornoková Uhrinová, patril zoznamovaniu sa s Békešskou Čabou. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová pozvala prítomných na virtuálnu prehliadku slovenskej Čaby, pri ktorej sa mohli zoznámiť s architektonickými pamiatkami a duchovnou kultúrou miestnych Slovákov, ale aj s ich rozvrstvením podľa národnostného povedomia a používania slovenského jazyka. Po virtuálnom svete nasledoval svet reálny: účastníkov čakala jazda na kočoch. Po návšteve Pamätného domu Mihálya Munkácsyho na Gajdáčovom sálaši, kde si pozreli tradičné sedliacke prostredie, ochutnali čabajskú klobásu.

Druhý deň pobytu odborníkov v Békešskej Čabe bol venovaný sympóziu o meste. Po otváracom kultúrnom programe speváckeho zboru Orgován za sprievodu citary Michala Boťánskeho a recitácii básne Jána Gerčiho Slovenská Čaba v podaní Oľgy Fodorovej dostali slovo študenti čabianskej slovenskej školy. Siedmaci Žaneta Szószkiová a Natanael Bukran sa tohto roku úspešne predstavili na súťaži VÚSM s prácou o významnom predstaviteľovi čabianskych Slovákov Jánovi Gerčimu, ktorú teraz predniesli aj účastníkom sympózia.

Následné prednášky boli venované histórii a súčasnosti sídla Slovákov dolnozemského regiónu. Pracovník VÚSM Ján Gomboš prednášal o a dejinách Slovákov v meste. Archív evanjelickej cirkvi, v ktorej sa nachádzajú nesmierne cenné exempláre Tranoscia, ako aj doklady o prisťahovaní sa Slovákov do mesta, predstavil archivár Pavol Kovács. Po prehľade národopisných a historických zbierok Békešskej Čaby, ktorého sa ujal zástupca riaditeľa Múzea M. Munkácsyho Juraj Ando, nasledovala prednáška riaditeľky VÚSM Alžbety Hornokovej Uhrinovej. Ako lingvistka súčasnosť Slovákov v meste hodnotila predovšetkým z hľadiska používania slovenčiny. Prítomní sa dozvedeli, že v Békešskej Čabe okrem slovenského nárečia, ktorým hovoria starší Slováci a spisovnej slovenčiny, ktorá je prítomná predovšetkým v inštitúciách, existuje aj tzv. slovenský cirkevný jazyk, v ktorom popri bibličtine badať aj vplyv miestneho dialektu stredoslovenského typu.

V priestoroch Rozprávkového domu, ktorý patrí k Spoločenským domom na Békešskej ceste, privítala hostí vedúca Slovenského klubu v Békešskej Čabe Alžbeta Ančinová. Na tejto pôde poprial odborníkom plodnú výskumnú prácu aj hlavný radca Ministerstva školstva a kultúry MR András Bertalan Székely. Po programe Slovenského pávieho krúžku, ktorý vedie Žofia Hajnalová, výskumníci mohli začať efektívne pracovať, pretože členovia tohto zboru boli zároveň ich respondentmi pri mapovaní slovenskej Békešskej Čaby kedysi a dnes...

(csl)