Gastronómia a folklór v historickom prostredí

Starosta obce Rezső Szekeres vo svojom privítacom prejave vyzdvihol, že sviatky, akým je chamuľový festival pre Jačanov a ich hostí, zohrávajú dôležitú úlohu v živote ľudí, „sú určitým spestrením monotónnosti všedných dní a pracovných povinností...“ Starosta obce nadväzujúc na nemeckého filozofa Schopenhauera konštatoval, že „málokedy myslíme na to, čo máme, častejšie však na to, čím nedisponujeme. Nech je tento deň sviatkom toho, čo máme. Tešme sa jeden druhému a širokej palete pestrých programov,“ dodal R. Szekeres.

Podpredseda maďarského parlamentu, poslanec tohto volebného obvodu Péter Harrach pripomenul, že význam festivalu vidí v tom, že tí, ktorí predtým ani nepočuli o Jači, prostredníctvom tohto podujatia môžu spoznať krásne historické prostredie sídla bývalých zemepánov osady a zároveň ochutnať špeciality miestnej slovenskej gastronómie, ktorá je organickou súčasťou pestrej kultúry krajiny. Predseda Slovenskej samosprávy Peštianskej župy Dr. Július Alt tiež pozdravil obecenstvo, poďakoval sa za srdečné privítanie a vyzval miestnych obyvateľov, aby boli hrdí na svoj slovenský pôvod, jazyk a kultúru... Podobne ako vlani, aj tohto roku navštívil podujatie potomok rodiny Patayovcov, ktorí sa dostali do rodiny Prónayovcov priženením sa a ktorí vlastnili ďalší kaštieľ pri Jači Pavol Patay. Ako historik po ďakovných slovách na adresu vedenia obce tentokrát hovoril o členoch rodiny, ktorá pochádza z Turčianskej stolice a tu v roku 1735 dala postaviť kaštieľ. Po slávnostnom otvorení celodňového festivalu javisko patrilo malým a mladým šíriteľom folklóru. Z pásma maďarských a slovenských piesní a tancov v podaní detí z Ďurky, Guty, Kirťu a Pišpeku v kruhu miestneho obyvateľstva sa najviac páčili humorné scénky detí materskej školy v Jači.

Medzitým šikovné ženy už od rána pripravovali typické jedlo tohto kraja chamuľu, čo je v podstate zemiaková kaša, ochutená tvarohom, makom, alebo dusenou kapustou. Vo varení tejto lahôdky tohto roku vynikali miestne ženy, hlavne členky klubu dôchodcov a pávieho krúžku. Hostia však mohli ochutnať aj fazuľovú polievku a perkelt z diviny.

Keďže nielen jedlom je človek živý, organizátori pripravili pre návštevníkov festivalu aj bohatý kultúrny program a rôzne druhy zábavy.

„V tento deň je sprístupnený aj samotný kaštieľ, po ktorom záujemcov sprevádzajú hlavne pedagógovia miestnej školy, znalci histórie rodiny Prónayovcov, samotnej budovy, ako aj dejín tohto kraja. Tu sú vystavené okrem dobových predmetov a drevorezieb aj skvosty miestnej tradičnej kultúry, hlavne ukážky pestrého jačianskeho slovenského kroja. Odborný výklad dejín evanjelického kostola a rodinnej hrobky Prónayovcov podal osobne pán dekan. Pre deti, ktoré sa zaujímajú skôr o zábavu, sme pripravili rôzne súťaže v zručnosti, kreatívnu dielňu, pod dohľadom odborníkov sa mohli učiť strieľať z luku, skákať v hrade zo slamy a pozrieť si mini zoologickú záhradu s domácimi zvieratami. Spolu s dospelými sa mohli povoziť na historických kočoch okolo kaštieľa, kde mohli stretnúť hostiteľov v dobových historických odevoch. V popoludňajšom kultúrnom programe vystúpili súbory z blízkych slovenských dedín - z Čuváru, Guty, Legíndu, Níže, Pišpeku, Šápova, folklórny súbor Lipa z Budapešti, ako aj dôchodcovia z maďarského Rádu. Samozrejme, v programe nemohli chýbať ani miestni folkloristi, a to speváčky klubu dôchodcov a tanečníci folklórneho súboru Zornica. Program uzavrel koncert vážnej hudby v evanjelickom kostole. Tým, ktorí sa chceli zabávať pri ľudovej hudbe, hrala Hatvan Banda zo susedného Pišpeku,“ informovala nás v mene organizátorov predsedníčka Slovenskej samosprávy v Jači Zuzana Báďonová.

 (csl)