Hornomatranský národnostný deň v Alkári

V prvú októbrovú sobotu bolo v Matre nepríjemné, typické jesenné počasie.

Na kraj doľahla hmla a popŕchalo. Zrejme aj preto sa v popoludňajších hodinách ťažšie schádzali občania Alkáru (Mátraszentimre) v miestnej základnej škole.

Temperamentné tance a piesne urobili radosť

V škole sa konalo národnostné kultúrne podujatie. Kto však prišiel, neoľutoval, nemal zachmúrenú tvár ani zamračený pohľad, naopak pestrý kultúrny program vyčaril v hľadisku veselú náladu.

Obecná samospráva a Slovenská samospráva v Alkári usporiadali 4. októbra Hornomatranský národnostný deň. Predsedníčka hostiteľskej slovenskej samosprávy Judita Kaszalová Szabadová privítala vzácnych hostí: zástupkyňu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelku Rybovú, kurátorku CSS Ildiku Klauszovú Fúzikovú, starostu spriatelenej obce zo Slovenska Gemerskej Panice Milana Majorosa, riaditeľku Gyöngyöšského mikroregionálneho združenia Pirosku Makaovú Beneiovú, podpredsedníčku Spolku a regionálneho kultúrneho strediska novohradských a hevešských Slovákov Ruženu Komjáthiovú, predsedu Slovenskej samosprávy v Malej Náne Michala Hlivu a nie v poslednom rade starostu obce Alkár Ondreja Stullera.

Pani J. Kaszalová Szabadová s radosťou oznámila prítomným, že podľa niektorých dokumentov v tomto roku oslavuje ich osada 150. výročie svojho jestvovania. Alkár nie je teda stará obec. V roku 1858 sa sem presťahovalo z Hornej Huty päť slovenských rodín. Aj prví obyvatelia Hornej Matry sa sem dostali až v polovici 18. storočia. Zaoberali sa výrobou skla a pálením uhlia. Boli to Nemci a Slováci. O 100 rokov neskôr sa niektorí vydali na cestu a odišli ďalej. Dodnes tu zostali potomkovia prvých osídlencov, ktorí sa tu dobre cítia, lebo žijú v prekrásnej prírode a na čerstvom, zdravom vzduchu. Dnešní Alkárčania pracujú najmä v oblasti cestovného ruchu, v okolitých hoteloch a penziónoch. Nezabudli však na svoje korene. Na ulici, v obchode v kruhu staršej generácie ešte počuť slovenské slovo.

Výučba slovenského jazyka prebieha v miestnej materskej i základnej škole. Na rôznych obecných podujatiach vždy odznejú aj slovenské piesne a básne. Prvoradým cieľom slovenskej menšinovej samosprávy je pestovať slovenský jazyk, kultúru a ľudové tradície. Národnostný deň organizujú v obci každý druhý rok, prezentujú sa na ňom slovenské folklórne súbory z celého Maďarska. Tentoraz prišli súbory z Veňarcu, Budapešti a Čemera.

Po privítacích slovách prítomní zaspievali maďarskú štátnu hymnu a hymnu Slovákov žijúcich v Maďarsku „Daj Boh šťastia...“, po ktorých otvoril tradičné kultúrne podujatie pán starosta. Ondrej Stuller vyzdvihol, že v Hevešskej župe sú iba v dvoch osadách slovenské menšinové samosprávy - v Alkári a v Malej Náne. Priateľské styky s materskou krajinou, činnosť alkárskej menšinovej samosprávy a výučba slovenského jazyka sú dôkazom toho, že národnostné bytie pokladajú za svoju srdcovú záležitosť. Cezhraničná spolupráca, pestré kultúrne styky a bohatá činnosť by mohli byť dobrým príkladom, ako by mali politici pristupovať k dobrým susedským vzťahom a hľadaniu nových možností dobrej spolupráce, zbližovania sa.

Kultúrny program uviedol Folklórny súbor Rozmarín z Veňarca. Pani Ružena Komjáthiová stručne predstavila súbor, ktorý vznikol v roku 1973, teda pred 35 rokmi. Zakladateľkou bola Anna Hudecová a toho času účinkoval ako ľudový spevácky zbor. Časom sa zbor rozrástol, spievali v ňom všetky generácie a neskôr sa vytvoril aj tanečný súbor. Spoločne spracovali na javisko veňarecké ľudové zvyky a tance pod názvom Svadba, Dožinky a Nedeľné popoludnie vo Veňarci. Súbor pravidelne vystupuje v slovenských osadách v Maďarsku a na Slovensku a šíri chýr o bohatom folklóre obce vo svete. Jeho záslužnú činnosť ocenili roku 2004 CSS udelením vyznamenania Za našu národnosť. V Alkári predviedol choreografiu Nedeľné popoludnie vo Veňarci, maglódske tance, zemplínske koleso a tanec zo Sárközu. Sprevádzala ho Ľudová kapela Kóborzengő pod vedením Kláry Erdélyiovej. Búrlivý potlesk divákov bol dôkazom, že Veňarčania predviedli program na vysokej umeleckej úrovni a získali si srdcia hostiteľov.

Po Veňarčanoch prišli na javisko miestni škôlkári. Predniesli slovenské básne, piesne a hru a repe, ktorú s nimi nacvičila slovenská učiteľka a vedúca Materskej školy v Alkári Alžbeta Babályová. Ich vystúpenie sledovali diváci s dojatím. Folklórny tanečný spolok Lipa z Budapešti, ktorého vedúcou je Monika Szelényiová a choreografkou Eva Szilágyiová Šubová, zatancoval spišské, šarišské, tirpácke a békešské tance. Temperamentné tance a zemplínske ľudové piesne v podaní Evy Szilágyiovej Šubovej oprávnene zožali úspech. Búrlivý potlesk vrátil tanečníkov na javisko.

Žiaci miestnej základnej školy zaspievali matranské ľudové piesne a zarecitovali básne. Vyrozprávali príbeh o farebných ceruzkách... Záverom kultúrneho programu vystúpil Folklórny súbor Furmička z Čemeru, ktorý sa kvôli hmlistému počasiu trochu oneskoril. Na javisku v prekrásnom kroji oduševnene prezentoval čemerské ľudové zvyky. Diváci sa mu zavďačili búrlivým potleskom. J. Kaszalová Szabadová sa záverom kultúrneho programu poďakovala vystupujúcim súborom za skvelý výkon a odovzdala im darčeky.

(fúziková)