Dni Slovákov žijúcich v zahraničí 2008

Predstaviť slovenskej verejnosti život a kultúru Slovákov žijúcich v Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku a Srbsku mali za cieľ Dni Slovákov žijúcich v zahraničí.

Piesne, tance, divadlo, maľby,

fotografie a literatúra z Dolnej zeme

Veľkolepé podujatie sa konalo od 9. do 14. októbra na území Bratislavského a Trnavského samosprávneho kraja. Svoje výtvarné, literárne, spevácke či divadelné majstrovstvo predstavilo okolo 140 profesionálnych i amatérskych umelcov. Účinkovali v Bratislave, Trnave, Galante, Senci a Piešťanoch.

„Kultúra krajanov je súčasťou slovenského národného kultúrneho dedičstva,“ povedala riaditeľka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý celé podujatie pripravil, Vilma Prívarová. Táto akcia sa prvýkrát konala v roku 1993. „Myslíme si, že organizovať ju má význam nielen pre našich krajanov, ale aj pre domácu verejnosť, aby sme im ukázali, čím Slováci v zahraničí žijú, dodala. Posledné ročníky podujatia sa Úrad snaží orientovať vždy na jednu lokalitu, na krajiny, ktoré sú navzájom historicky alebo geograficky prepojené. Teraz padol tip na Dolnú zem,“ povedala V. Prívarová. Tradície Slovákov majú v dolnozemskom regióne aj po stáročiach spoločné črty a prvky.

Program Dní Slovákov žijúcich v zahraničí otvorila vernisáž obrazov akademického maliara, žiaka Albína Brunovského a Vincenta Hložníka Pavla Popa, ktorý žije v Novom Sade. Autor sa predstavill priamo na pôde Ministerstva kultúry SR v Bratislave. Redaktor nášho týždenníka, básnik a fotograf Imrich Fuhl vystavil svoje digitálne fotografie v Senci, súčasní chorvátski výtvarníci v Átriu Slovenského rozhlasu. Dokumentárna výstava Z dejín slovenského divadelníctva na Dolnej zemi bola pripravená pre pieštiansky Dom umenia, výstava s názvom Detský odev Slovákov na Dolnej zemi v minulosti zase pre mestskú vežu v Trnave. Ľudovoumeleckú tvorbu vystavili v Dome Matice slovenskej v Galante.

Vernisáž výstavy fotografií Imricha Fuhla sa uskutočnila v Mestskom kultúrnom stredisku v Senci a svojou prítomnosťou ju poctil aj veľvyslanec MR na Slovensku Antal Heizer. Vystavovateľa predstavila prítomným pracovníčka ÚSŽZ Ľubica Bartalská, ktorá sa po životopisných údajoch sa zmienila o tom, že fotografia zachytáva síce moment, predsa jeho zvečnením aj dej. Všestranný fotograf, redaktor a básnik vo svojom prejave hovoril o tom, že k Trnavskému kraju a k Sencu ho viažu viaceré putá. Predchodcovia dnešných Mlynčanov, teda i jeho, pochádzajú z okolia Trnavy, o čom svedčia názvy ulíc v jeho rodnej dedine, ako napríklad Šelpice, ale aj priezviská, ako napríklad Voderadský po osade Voderady. V Senci zas na začiatku svojich štúdií absolvoval mesiac odbornej prípravy na univerzitu, kde sa, ako sa sám priznal, „zaviazal na celý život“. Ľudia si so záujmom pozerali exponáty, ktoré svedčia o vnímavom oku a nadaní ich autora zachytiť pozoruhodný moment v tú pravú chvíľu. Počas rozhovorov s návštevníkmi výstavy sme došli k záveru, že nezáleží na tom, odkiaľ pochádzame, život je rovnaký všade v strednej Európe.

Po vernisáži výstavy nasledovalo otvorenie výstavy súčasnej knižnej produkcie dolnozemských Slovákov. O edičnej činnosti Slovenského výskumného ústavu sa zmienila Anna Kováčová. Vyzdvihla čerstvú publikáciu ústavu, zostavenú z minuloročnej konferencie Slovenčina v menšinovom prostredí II.

Počas besedy so spisovateľmi a básnikmi Slovákov z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska sa slovenskému publiku predstavili jedenásti literáti. Slovákov z Maďarska reprezentovali I. Fuhl a Eva Fábiánová, ktorí prečítali niekoľko svojich básní.

Na druhý deň večer sa účastníci premiestnili zo Senca do priestorov Bratislavského bábkového divadla, kde ich pred predstavením Slovenského divadla Vertigo privítala predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Vilma Prívarová. Zmätky okolo rakvy a zdanlivo mŕtveho Miloša Pohánku v čiernej komédii Ivana Holuba Pohreb v podaní amatérskej zložky nášho Vertiga tentokrát spestril výkon profesionálnej herečky Ági Gubikovej, ktorá v tomto jedinom predstavení verne stvárnila rolu naivnej Irenky. Slovenské obecenstvo zo sveta a z Bratislavy sa slovenským divadelníkom z Maďarska odvďačilo búrlivým potleskom.

Na sobotu pripravili organizátori pre účastníkov Dní Slovákov žijúcich v zahraničí bohatý program. Počas výletu po Malokarpatskej vinárskej oblasti navštívili hrad Červený kameň a po prehliadke dobových interiérov a vypočutí si perličiek z každodenného života šľachticov na pozvanie predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Vladimíra Bajana ich čakal obed v priestoroch Strednej vinársko-ovocinárskej školy v Modre, jedinej takéhoto typu na Slovensku. Inštitúciu im predstavil riaditeľ Slavomír Zoch. Po degustácii vína si hostia mohli kúpiť nápoj bohov, ktorý im najviac chutil, aby potom vo svojich krajinách šírili dobrú zvesť slovenského vína.

Slováci z Chorvátska boli hostiteľmi popoludňajšieho programu v priestoroch Slovenského rozhlasu v Bratislave. Predstavili sa tu so svojimi umeleckými dielami výtvarníci slovenského pôvodu z Chorvátska Josip Dinko Domačinović - Kuric, Kristína Hrubiková, Anica Popovićová a Katarína Kuricová. Na vernisáži, kde tvorbu umelcov predstavila hlavná koordinátorka veľkolepých podujatí Ľubica Bartalská, predsedníčka ÚSŽZ aj predseda Zväzu Slovákov v Chorvátsku Andrej Kuric zdôraznili: potešiteľné je, že na tohoročných dňoch zahraničných Slovákov sú okrem prezentácie tradičnej slovenskej kultúry v hojnom počte prítomné aj novšie, modernejšie formy umenia, v rámci ktorých sa môžu predstaviť mladšie generácie krajanov.

„...Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako inštitúcia štátnej správy zodpovedná o starostlivosť Slovenskej republiky o svojich krajanov, má tú česť predstaviť tento rok slovenskej verejnosti živú vetvu slovenského národa, našich drahých krajanov žijúcich na Dolnej zemi, na ktorých sme právom pyšní a hrdí. Títo naši krajania a ich predkovia po príchode do cudzieho prostredia nikdy nespálili most so svojou pôvodnou vlasťou, ale naopak. Radi sa do nej vracali, uchovávali si svoje tradície, zvyky, kultúru, ale čo je najdôležitejšie, zachovali si svoju ľubozvučnú slovenčinu a zato im patrí naša úcta a vďaka...“ - prízvukovala vo svojom slávnostnom prejave Vilma Prívarová v priestoroch Teátra Wüstenrot v Bratislave pred galaprogramom, ktorý svojou prítomnosťou poctili aj predstavitelia diplomatických zborov zúčastnených štátov, ako aj zástupcovia Svetového združenia Slovákov na čele s predsedom Vladimírom Skalským.

Kultúrne pásmo s názvom „Pamäť rodu“ začala Komlóšanka Edita Šutová, ktorá v súčasnosti študuje spev na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Obecenstvo potešila ukážkami z diel Viliama Figuša Bystrého, Mikuláša Schneidera Trnavského a Bélu Bartóka. Na klavíri ju sprevádzala Slovenka z Rumunska Jana Nagyová Juhaszová. S vážnou hudbou sa prezentovali aj hobojista Dejan Činčurák z Chorvátska a klaviristka Ivana Nováková zo Srbska. Ľubozvučné slovenské piesne zo Srbska v podaní Kvetoslavy a Slovenky Benkovej, Maríny a Ondreja Maglovskovských, ako aj Michaely, Kristíny a Michala Čiliaka zožali v kruhu bratislavského obecenstva veľký úspech. Slovenským ľudovým piesňam z Dolnej zeme bol venovaný aj program rodiny Vlatka Miksáda z Chorvátska. Tanečnú kultúru dolnozemských Slovákov na vysokej úrovni prezentoval Folklórny súbor Krajan - Vojvodina zo Srbska s choreografiami Michala Čiliaka. V galaprograme vystúpil aj békeščabiansky citarový súbor Boleráz, ktorý má vo svojom repertoári predovšetkým slovenské piesne békešského regiónu. Pod vedením pedagóga Lászlóa Paulika úspešne prezentoval našu Slovač.

Účastníci galaprogramu sa v ďalších dňoch mali možnosť predstaviť širšej slovenskej verejnosti na javiskách rôznych miest na Slovensku, ako napríklad v Senci, Piešťanoch alebo Trnave.

(ef, csl)