XIV. Národnostný deň vo Veľkej Tarči

Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči usporiadala v poradí XIV. Národnostný deň, na ktorý aj tentokrát pozvala Slovákov z okolitých osád.

Program už tradičného podujatia sa začal poobede slovenskou bohoslužbou v miestnom evanjelickom kostole, kde Božie slovo zvestovala evanjelická farárka z Budapešti, vedúca slovenskej evanjelickej služby pri CSS Hilda Guláčiová Fabuľová.

V miestnom Kultúrnom dome Mihálya Táncsicsa očakávala záujemcov bohatá výstava s názvom Šatky a zástery, ktorú otvorila riaditeľka miestneho národopisného múzea Erzsébet Ráczköviová. Ako povedala, v dávnych časoch bez „fertušky“ ženy ani nemohli vyjsť na ulicu. Zástery zdobili viacerými motívmi, spočiatku boli len štepované, potom s krížikovými výšivkami, neskoršie s kvetinovými motívmi a čipkované a, samozrejme, nechýbalo na nich ani meno, alebo aspoň monogram gazdinej či gazdu. Výstava predstavila asi 100 kusov ručníkov, pestrých šatiek a zásteriek, medzi ktorými boli aj nové, čo znamená, že Veľkotarčania sa starajú o to, aby aj mladšia generácia mohla nosiť toto pekné oblečenie. Program vo veľkej sále kultúrneho domu sa začal pozdravnými slovami predsedníčky samosprávy veľkotarčianskych Slovákov, hlavnej organizátorky Márie Galántaiovej. Podujatie slávnostne otvorila riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová, ktorá povedala: „Po prvýkrát som sa dostala do tejto dediny asi pred pätnástimi rokmi. Vtedy som najprv vyhľadala váš krásny oblastný dom, ktorý podáva verný obraz o tom, ako tu kedysi žili vaši predkovia. Vyhľadala som ženičky, ktoré nosia krásne „štrikáne“ (svetre) a ktoré si ešte na sviatok Božieho tela obliekajú tzv. „ohnivie šaty“. Vtedy som sa presvedčila o tom, že tieto poklady máte nielen v múzeu. Teší ma, že aj teraz prišli staršie ženičky oblečené v kroji. Želám vám veľa sily a vytrvalosti, aby ste mohli tento vzácny poklad odovzdať svojim potomkom a aj naďalej pozývať susedov z okolitých osád na takéto stretnutia.“

Medzi hosťami kultúrneho večierka bol aj miestny evanjelický farár György Baranka, ktorý sa prihovoril hosťom nasledujúcimi slovami: „Všetci sme na ceste, nezávisle od toho, či sme Slováci, alebo Maďari, aj vtedy, keď sa nevydáme na cestu fyzicky, ako naši predkovia pred 300 či pred 60 rokmi. Sme pútnikmi, a to už s tým chodí, že, bohužiaľ, niekedy zanecháme niektoré veci, našich druhov, zvyky, tradície, alebo zdravie. Keď sa pozrieme na tieto krásne šaty a zamyslíme sa nad tým, ktoré z tradícií ešte žijú, prežívame istú bolesť a s nostalgiou by sme chceli obrátiť koleso času.”

Organizátori podujatia pripravili naozaj pestrú a bohatú prehliadku slovenského folklóru. V programe vystúpili Folklórny súbor Zelený veniec z Ečeru, znovu založený miestny národnostný súbor, folklórne súbory Panónia z Malej Tarče a Lipa z Budapešti, Tomáš a Noémi Sľukovci z Tatabáne, detský tanečný súbor umeleckej školy vo Veľkej Tarči, ako aj miestny Ľudový spevácky zbor Venčok. Po kultúrnom programe nasledovalo vyhodnotenie súťaže tradičných slovenských zákuskov, losovanie tomboly a veselica. V gastronomickej súťaži vyhral makový závin (po tarčiansky makový rejteš), druhú cenu získali „orechovie batôžke“ a tzv. „bomby“, kým na treťom mieste skončila veľkotarčianska miestna špecialita „rúrka“, čiže roláda, ale nemenej úspešné boli aj kapustníky a kapustové rejteše.

Ildika Makaiová